(PREDHOVOR: Toto “dielo” vzniklo asi dva roky dozadu na nejaký bližšie nešpecifikovaný popud. Ale uvítal by som spätnú väzbu, tak ak sa vám niečo páči alebo nepáči, prosím komentujte…)
Proti vetru kráčala osamelá postava. Už tretí deň v kraji s prestávkami zúrila snehová búrka, no ona mala len tenký tmavomodrý plášť. A aj ten bol dotrhaný, akoby jeho nositeľ prešiel dlhú cestu mnohými nebezpečenstvami. Keby teraz nejaký človek z neďalekej dediny vyzrel von a jeho zrak by nejakým zázrakom prenikol víriacim snehom, musel by sa čudovať nad tým, že tento človek ešte nie je zmrznutý na kameň.
Postava však akoby nevnímala hukot vetra a víriaci sa sneh okolo seba. S očami pokojne zavretými pokračovala ďalej na svojej púti až k cieľu kdesi v diaľke. Pod plášťom, hoci to nebolo vidieť, skrehnuté ruky tuho zvierali starostlivo poskladaný kus pergamenu.
Čítať ďalej →