Monthly Archives: január 2014

Gah. It’s done. I am done. VOLNOOOO!

Včera som mal na programe poslednú skúšku tohto semestera, Pravdepodobnostné metódy. A nešlo pri tom o fazuľky, ak by som to tento semester nespravil, letel by som – opakovaný predmet.

Aj som sa učil. Ale keďže prednášky sa konali v utorok o siestej vecer, akosi sa mi tam nechcelo chodiť. Komu by sa chcelo? Celý deň v práci a potom sa ešte ísť nudiť na hodinu a pol na prednášku? I’ll pass, thank you.

Takže som sa učil zo slidov. Aj som obsah tých slidov celkom vedel, povedal by som. Ale ako naschvál som potom vyfasoval otázku, kde sa veci odvodzovali a dokazovali. Návrat do časov matematickej analýzy, damn it.

Pán skúšajúci ma tam dusil hodinu a štvrť… doplňujúcimi otázkami a všemožne sa ma snažil naviesť k správnym odpovediam. Po tej hodine a štvrť sa nakoniec zľutoval a dal mi to za tri. Prešiel som, neskonale vďačný sa zhovievavosť a trpezlivosť. A tak som prešiel semestrom s plným skóre a kompletnou zbierkou známok, od jedna po tri.

Nastávajú “prázdniny” do 17.2., aspoň v takej miere, ako môže pracujúci študent mať prázdniny. Čo v podstate znamená “viac času na prácu”. A ešte že tak, budem ten čas čoskoro potrebovať.

Princípy distribuovaných systémov

Yup, je to tak – dnes bola na programe ďalšia skúška, tento raz z Princípov distribuovaných systémov.

Jednalo sa našťasie o jednu z tých, pred ktorou sa žiadna veľká nervozita nekonala, PDS je predsa len povinne voliteľný predmet, za ktorého nesplnenie by mi nič moc nehrozilo (na rozdiel od niektorých iných). Maximálne by som prišiel o tých pár kreditov.

Učenie na PDS som mal celkom dobre rozplánované a aj mi nejaký ten čas zostal. Predmet je to relatívne obsiahly, ale našťastie nie príliš náročný. Väčšina vecí je v ňom dokonca aj logická, takže ak pochopíte, máte na pol vyhrané.

A opäť sa ukázalo, že mám aj šťastnú ruku – vytiahol som si otázku “Synchronizácia fyzických a logických hodín, voľba koordinátora”. Prvú časť som mal vypracovanú snáď za 5 minút. Hodiny sú v PDS jedna zo základných vecí, takže to som mal fakt zmáknuté.

Čo sa voľby koordinátora týka, tam to bolo pol na pol. Jeden z algoritmov som si pamätal, ale poplietol som jeho názov. Druhý algoritmus mi vypadol, ale za to som si pamätal jeho názov. Celkom funny story. Našťasie bol skúšajúci príjemný a po miernej diskusii som aj na fungovanie toho druhého algoritmu prišiel. Nebolo to práve priamočiare, ale aj tak 🙂

Nakoniec som odtiaľ vyliezol s dvojkou, čo je celkom príjemný výsledok. Je síce fakt, že v mojom prípade je prijateľný akýkoľvek výsledok, pri ktorom som skúškou prešiel, ale nemať trojku je bonus. A tento výsledok znamená, že na dokončenie semestra mi zostáva len posledná skúška. Snáď to pôjde podobne hladko 🙂

Brent Weeks – Lightbringer 1 – The Black Prism

The Black Prism CoverPred nejakou (značnou) dobou som na stránkach tohto blogu priniesol recenzie prvotiny autora Brenta Weeksa pod názvom “The Nightangel Trilogy”. Nebolo to vôbec zlé čítanie, aj keď chvíľu trvalo, kým sa to rozbehlo.

Dnes by som rád podobne poukázal na prvú časť Weeksovej druhej trilógie menom “Lightbringer”.

Aj napriek podobným menám sa nejedná o nadväzujúce dielo, ale o úplne samostatný príbeh zasadený do iného fiktívneho sveta.Najhlavnejšou postavou je istý Gavin Guile, titulom Lord Prism (a musím povedať, že v angličtine to znie oveľa lepšie, ako slovenský Hranol :D) – najmocnejší mág a najvyšší náboženský predstaviteľ cirkvi Orholamovej.

Podstatou mágie je vo svete Lightbringera, ako názov napovedá, svetlo. Jedinci nadaní na chromaturgiu (= mágiu) dokážu svetlo vstrebávať a pretvárať ho na látku zvanú luxín, ktorú môžu následne manipulovať a dosahovať tak svoje zámery. Každý mág má ale obmedzenia – niektorí dokážu pracovať len so svetlom jednej farby (monochromes), tí nadanejší potom s farbami dvomi (bichromes).

Výnimočne sa nájdu ľudia schopní manipulovať tromi a viacerými farbami (polychromes). Zároveň má každý mág obmedzenie na to, koľko luxínu dokáže za život načerpať. Ak túto hranicú prekročí, hrozí mu šialenstvo a smrť. Len jeden človek dokáže pracovať s celým spektrom, od infračervenej až po ultrafialovú bez obmedzení – a tým je vždy Lord Prism.

Príbeh The Black Prism začína tým, že sa úradujúci Lord Prism, Gavin Guile, dozvie o existencii svojho nemanželského syna Kipa. Kip je dôsledkom nerozvážnosti z mladosti, z čias Vojny Priziem (The Prisms’ War), keď po prvý raz v histórii bojovali o miesto Prizmy dvaja uchádzači… A takmer pri tom zničili svet.

Teraz, 16 rokov po vojne, sa musí Gavin s dôsledkami svojich činov nejak vyrovnať. Rozhodne mu nepomáha, že sa v Tyrei schyľuje k vojne. A to ani nehovorím o Gavinovom tajomstve, ktorého prezradenie by mohlo obrátiť celý svet hore nohami.

Myslím, že to by ako ochutnávka príbehu stačilo 🙂 Čo sa týka spracovania, Weeks sa od Nightangela rozhodne zlepšil. V porovnaní s “Way of Shadows” príbeh začína priam raketovým tempom, žiadne príliš dlhé background stories od začiatku, o postavách a ich motívoch sa dozvedáme postupne v priebehu hlavného rozprávania.

Samotný príbeh je rozprávaný z viacerých uhlov pohľadu (Gavin, Kip, Liv, Karris atd.), ktoré dohromady dávajú obraz o tom, čo sa deje na viacerých miestach paralelne. Usporiadanie sveta a pozadie mágie sa dozvedáme tiež v dávkach, keď sa práve nejaká postava rozhodne nám kus toho či onoho osvetliť. Nikdy to ale nevyznieva ako vysvetľovanie pre čitateľa, popisovanie fungovania je prirodzené z pohľadu rozprávania.

Musím povedať, že prístup k mágii v Black Prism je jeden z tých originálnejších, čo som v poslednom čase videl. Mechaniky fungovania sú celkom premyslené a celkové previazanie mágie založenej na svetle so zvyškom sveta mi prišlo na prvý pohľad uveriteľné.

Svet Lightbringera je, rovnako ako v prípade Nightangela, drsný. V prvom dieli to nie je veľmi očividné, ale sú miesta, kde si Weeks servítku neberie. Predpokladám, že tento aspekt sa v ďalších dieloch zosilní, v priamej úmere k tomu, ako sa bude Gavinov svet okolo neho rozpadať.

Celkovo vzaté, The Black Prism bolo príjemné čítanie. Nič práve svetoborné alebo super prepracované (Zaklínač, LotR), ale rozhodne zábava. Ak práve nemáte čo čítať a máte radi fantasy, Lightbringer by vás mohol zaujať 🙂

The Black Prism som čítal, ako je iste každému jasné, v angličtine. Táto trilógia nie je ale práve nová, takže som si celkom istý, že sa dá zohnať aj v preklade. O kvalite prokladu síce celkom pochybujem (z princípu), ale ak vám angličtina nevyhovuje, o knižku neprídete.

V dohľadnom čase sa pokúsim prečítať a následne zrecenzovať aj ďalšie diely trilógie – The Blinding Knife a The Broken Eye.

HP logic

Dnes som sa v práci zase niečo nové naučil. Veľké životné ponaučenie: ak si kúpite počítač, neverte jeho recovery partition. Po dnešnej skúsenosti s počítačom od firmy HP mi slovo “recovery partition” príde mimoriadne ironické.

Začnem ale od začiatku. Jeden náš klient, keďže narába s nemalými finančnými obnosmi, nás požiadal, aby sme im vymysleli, ako zašifrovať ich firemné počítače a ochrániť tak citlivé dáta v prípade krádeže.

Na prvý pohľad jednoduchá úloha – keďže tam majú Windows 7, použijeme palubný BitLocker a bude vymaľované. Problém: vo firme majú počítače s Windows 7 Professional, ktorý BitLocker neobsahuje. Alternatíva: použijeme TrueCrypt, ktorý je zdarma a rokmi odskúšaný.

Problém: HP (výrobca daných počítačov) sa rozhodol, že vo svetle modernizácie budú disky v týchto all-in-one počítačoch vybavené partition tabuľkou typu GPT (GUID partition table). Čo je relatívne nový formát a OS Windows ho podporujú cca od roku 2010. A TrueCrypt ho samozrejme nepodporuje, rovnako ako ostatné známe hard drive encryption utility.

Takže čo? Potrebujeme sa zbaviť GPT a nahradiť ju klasickým dosovským MBR záznamom. A to sa samozrejme nedá spraviť bez preformátovania disku. Riešenie: zazálohujeme dáta, nabootujeme v recovery a disk prekonfigurujeme.

Vysvitlo, že HP recovery prostredie sa pred recovery operáciou na nič moc nepýta a rovno preformátuje disk. To mi moc nepomohlo, tak som operáciu zastavil. Myšlienka bola, že pomocou Linux Live CD nabootujem, odstránim GPT a následne znovu pustím recovery.

Pomocou GParted live USB sa mi GPT nakoniec podarilo odstrániť, ani to nebolo tak zložité. Celkom som sa ale naštval, keď som zistil, že sformátovaním partition s Windows a bootloaderom už (UEFI) BIOS odmieta sputiť recovery prostredie. Rozumné, nie? HP recovery partícia jednoducho nie je samostatne bootovateľná. Great job, HP!

Po troche hľadania som zistil, že v takýchto prípadoch je nutné spustiť recovery prostredie z CD. Ktoré k počítačom pribalené nebolo. A ktoré je možné si ZAKÚPIŤ od HP (alebo vyrobiť manuálne, čo ale nebolo v tomto prípade už možné, že?).

Nakoniec som sa, po tlmených programátorských nadávkach, rozhodol proste vziať image z iného funkčného počítača a prekopírovať ho na ten, na ktorom som pracoval, a s dôsledkami si poradiť potom. Toto riešenie nakoniec fungovalo rozumne, GPT bola preč, OS bežal hladko a bez problémov a TrueCrypt šifrovanie sa spustilo.

Bottom line: ak máte na počítači recovery partíciu (väčšina ich má) a nepatríte medzi tých, čo ju pri prvom spustení premažú a nahradia vlastnou inštaláciou OS, pripravte si pre istotu aj recovery CD – pretože recovery partícia je síce pekná vec, ale ako vidno, nie vždy vám to bude stačiť.

Tento článok spomína konkrétne HP počítače, pretože práve na nich som sa dnes mordoval. Je ale dosť dobre možné, že podobná situácia vládne aj u iných výrobcov.

Heh, skúškové…

Zas a znovu, je tu. A nejakú chviľu tu zostane. Skúškové naše obľúbené.

Je síce pravda, že po dokončení bakalára to s tými skúškami nebolo zase až tak tragické – predsa len, človek už mal papier v ruke, takže sa mu ľahšie dýchalo. Dnes som ale opäť raz mal skúšku, ktorú bolo nutné urobiť, inak by ma zo školy vyliali.

Jednalo sa o skúšku zo Základov zložitosti a vyčísliteľnosti. Áno, znie to dosť zle, ale v skutočnosti sa jedná o celkom príjemný predmet. Vyskytlo sa v ňom za ten semester niekoľko naozaj veľmi elegantných vecí. Minulý rok som tento predmet failol, pretože som nedostal zápočet.

Priznávam, išlo rozhodne aj o moju chybu, ale minimálne časť jej nesie aj pán cvičiaci, čo mal očividne celý semester pocit, že netreba nič moc vysvetľovať, pretože by sme už všetko predsa mali vedieť.

Tento rok to bolo oveľa lepšie, pretože cviko viedol prednášajúci. A zápočet som dostal. A posledných 7 dní som strávil drilovaním teórie. Veľmi mi nepomohlo, že som si celý zošit s poznámkami zabudol doma, keď som tam bol cez Vianoce. A pošte očividne trvalo 5 pracovných dní, kým mi ho sem doručila. Idiots.

Včera som dokonca po celkom dlhom čase (od Bc štátnic) znovu zažil predskúškovú nervozitu 😀 A nakoneic to bolo celé úplne v pohode, pretože písomná časť bola dostatočne ľahká a na ústnej časti som si vytiahol dve mimoriadne primitívne otázky.

Len pre zaujímavosť, keby to tu čítal niekto, kto vie, o čom hovorím:

Otázka z vyčísliteľnosti: Definícia Turingovho stroja, rekurzívne a rukurzívne spočetné jazyky, uzavretosť na doplnok, zjednotenie a prienik R a RS jazykov, Postova veta.

Otázka zo zložitosti: Pomocou prevodu z problému SAT dokážte, že 3-SAT je NP-úplný problém.

Keď som to zadanie videl, skoro som sa až rozosmial. Od úľavy 😀 Takže to nakoniec bolo bez problémov a za jedna. Zostávaju dve skúšky…

Doraleous and Associates

Jedna z tých leších vecí, čo som stretol vo vodách itnernetu v priebehu mojej ročnej odmlky – YouTube seriál pre milovníkov fantasy a RPG. Ak ste niekedy v živote prečítali nejakú fantasy knihu alebo videli film, ak ste niekedy hrali RPG hry na počítači alebo nebodaj stolové hry typu Dungeons & Dragons alebo Dračí Doupě… toto budete milovať (v angličtine):

Doraleous and Associates – YouTube Channel

Je to vtipné, je to presné a veľmi často je to absurdné – rovnako, ako žáner, ktorý popisuje (a to nemyslím nijak v zlom – sám som veľký fanúšik fantasy tvorby, nech sa jedná o počítačové hry, stolné hry, knihy či filmy).

A musím sa priznať, že niekedy mi absurdnosť dialógov veľmi silno pripomína výčiny mojich kamarátov a kamarátiek v časoch, keď som sám slúžil ako pán jaskyne v mnohých kampaniach vo svete Dračího Doupěte.

Možno sa tam nájdete aj vy – ale aj keď nie, ak máte radi fantasy, hrdinské činy a rozsiahle vojnové kampane, Doralous and Associates vám ponúkne trochu iný pohľad na celú vec. Podľad, ktorý vás takmer zaručene pobaví.

Google Music v Čechách

Pred nejakým (dlhým) časom som sa na stránkach tohto blogu vyjadroval k problematike legálnej hudby na internete a kde ju zohnať. Odvtedy sa časy zmenili a na náš (v tomto prípade rozumej: český) trh vstúpil Google so svojou služou Play Music a Play Music All Access (v češtine Naplno).

Play Music je klasický internetový MP3 obchod (priama konkurencia iTunes Store) – človek si môže kúpiť jednotlivé skladby alebo celé albumy, typicky za veľmi rozumný peniaz. Ponuka je podľa všetkého široká, aj keď je pravda, že som ju nejak veľmi neskúmal – v každom prípade som tam zatial našiel všetko, čo som hľadal a pár vecí, ktoré som nehľadal 🙂 Ceny sú v priemernom prípade, čo som videl, niekde medzi 90 a 250 českými korunami za album. A čo v hudobnej zbierke Googlu nenájdete, môžete si nauploadovať zo svojej súkromnej kolekcie do vášho vlastného priestoru – Google Music prichádza s miestom pre 20 000 MP3 súborov zdarma.

Ešte o niečo lepšia (podľa mňa) je služba All Access, ktorá funguje na spôsob Spotify alebo Pandory – za mesačný poplatok máte k dispozícii všetku hudbu v Google Music, ktorú môžete (takmer) ľubovoľne streamovať, či už cez webový prehliadač alebo pomocou aplikáciu pre mobilné zariadenie (telefón, tablet – podporované sú platformy Android a iOS). Svoju hudbu si tak môžete vychutnať odkiaľkoľvek, kde je k dispozícii internetové pripojenie.

Mesačný poplatok za All Access je 149 českých korún a potrebujete platobnú kartu vydanú v českej banke. Službu osobne používam od jej prvého dňa v Čechách a môžem povedať, že som s ňou veľmi spokojný. STREAM ALL THE MUSIC.

Za zmienku ešte stojí fakt, že Google Music All Access máte k dispozícii aj keď sa nachádzate mimo územia Českej republiky, bez obmedzení.

Osobne som čakal veľmi dlho na to, kúm príde Google s Music aj na náš lokálny trh a nakoniec som sa dočkal – teraz už zostáva len otázka, kedy sa ponuka rozšíri aj na Slovensko. Snáď to nebude trvať príliš dlho. Ak ale náhodou poznáte niekoho, kto vlastní českú kreditku, máte vyhraté – a prvých 30 dní máte na otestovanie zdarma.