Siedmy Horcrux – Kapitola 18 – Vianoce s Malfoyovcami – Časť 2

Druhá časť osemnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Odkazy na ostatné časti nájdete na stránke archív prekladu.

Harry vstúpil do jedálne vedúc za ruku Ginny a　obaja sa posadili za obrovský stôl. V　zložitých svietnikoch zavesených na stenách horeli sviečky. V　strede stola stál zložitý výtvor z　kvetov obklopený ďalšími sviečkami. Harry sa na chvíľu zastavil a　vychutnával si všetku tú výzdobu. Bolo to krásne a　slávnostné a　tešil sa, že Grimmauldovo námestie vyzerá aspoň raz príjemne. Takto by mali vyzerať Vianoce. Sirius by bol pyšný.

Zápasil s　čiernymi myšlienkami na to, že toto budú pravdepodobne jeho posledné Vianoce. S　hľadaním horcruxov riadne pokročili a　to ho tešilo, no nemohol si pomôcť – každý zničený horcrux bol len ďalším klincom do jeho rakvy.

Sťažka preglgol a　vaječný koňak mu už zrazu nepripadal taký sladký.

„Si v　poriadku?“ zašepkala mu Ginny do ucha. Z　jej teplého dychu mu po chrbte prebehli zimomriavky. Pozrel na ňu a　videl, že ho znepokojene sleduje.

„Som v　pohode,“ povedal a　rozhodne prikývol. Ak to naozaj mali byť jeho posledné Vianoce, mali by aspoň stáť za to. „Veselé Vianoce,“ povedal, nahol sa k　nej a　pobozkal ju na líce.

„Dnes som videla Freda s　Georgom vešať začarované imelo. Ak budeme mať šťastie, po večeri ho nájdeme,“ uškrnula sa Ginny.

Harry nadvihol obočie. „Hej, ako poznám svoje šťastie, začarovali ho tak, aby sa od teba držalo čo najďalej.“

Ginny sa zachichotala. „Nie, to je žart, ktorý by skôr zahrali na Rona.“

„Kto chystá žarty na Rona?“ opýtal sa Fred a　posadil sa oproti Ginny.

„Správne. A　ako to, že nám nedovolil pomôcť?“ pridal sa George a　sadol si oproti Harrymu.

„A prečo sa vôbec obťažuje s　Ronom, keď Percy sa ako cieľ priam núka?“ dodal Fred a　kývol hlavou smerom k　Percymu, ktorý sedel vedľa pani Weasleyovej.

„Sadol si tam len preto, že si myslí, že tak blízko mamky si naňho nič nedovolíme,“ zabručal George.

„Veď má pravdu, nie?“ opýtala sa Ginny s　nadvihnutým obočím.

„Ale no tak, Ginny. Naozaj si myslíš, že taká maličkosť, akou je mamkina nálada, by nám mohla pokaziť naše plány? Toto je vážna operácia,“ odvetil Fred s　iskrou v　oku.

„Maličkosť?“ neveriacky sa spýtala Ginny.

„Dobre, tak teda veľká vec. Aj tak sú spôsoby, ako to obísť. Pri mamke je dôležité nenechať ju nabrať paru, to vieš. No a　my sme v　priebehu rokov prišli na ďalšie podobné triky,“ vysvetľoval George s　rukami založenými za hlavou.

„Ako napríklad udrieť s　niečím naozaj veľkým v　momente, keď je s　nami najspokojnejšia,“ nadviazal Fred.

„Napríklad tesne po tom, ako jej darujeme bledomodrý cestovný plášť, ktorý v　Čarohandrách obdivuje už niekoľko mesiacov,“ žmurkol na nich George.

„O ou,“ uškrnula sa Ginny. „Takže predpokladám, že Precyho to čaká tesne po darčekoch, hej?“

Harry sa na stoličke oprel a　sledoval súrodeneckú diskusiu. Bol zvedavý, čo si na Percyho prichystali. Nebol si istý, že by hnev pani Weasleyovej bral tak nonšalantne. Keď ju niečo nahnevalo, naháňala strach.

„Vy dvaja musíte na tie vaše triky obetovať kopec času, čo?“ opýtala sa Iris, ktorá vošla do jedálne tesne za Fredom a　Georgom. Bola oblečená v　červenom a　v　očiach mala iskru. Harry si pomyslel, že vyzerá slávnostne.

Fred sa mykol, akoby ho predstava, že by ho niekto nepokladá za vtipného, vyviedla z　rovnováhy.

„Zahnalo ťa naše imelo do kúta?“ opýtal sa s　nadvihnutým obočím. „Radšej nech sa tvoja sestra nedozvie, či si tam stála s　Malfoyom.“

Iris prevrátila očami. „Svojich priateľov si predstavujem trochu… starších,“ pohodila hlavou a　posadila sa k　svojej rodine.

Fred za ňou hľadel s　otvorenými ústami. Ginny sa zachichotala, nahla sa cez stôl a　pomohla mu ich zavrieť. Fred jej ruku odtisol.

„Mamka by to radšej nemala vidieť,“ stále sa chichotala Ginny.

Harryho zaujal zvuk smiechu z　opačnej strany stola. Pansy sa chichotala, zatiaľ čo jej Draco prekladal zo svojho taniera zelené fazule.

Harry potriasol hlavou. Vidieť Draca správať sa tak… normálne ho vyvádzalo z　rovnováhy. Nepáčilo sa mu to. Nastražil uši, aby zachytil konverzáciu, ktorá na tom konci stola prebiehala.

„Vy pracujete na ministerstve, však, mladý muž?“ pokývla pani Parkinsonová hlavou na Percyho. Sedela medzi svojimi dcérami a　Harry jej musel priznať, že sa aspoň snaží konverzovať s　ostatnými hosťami. Pani Malfoyová sa správala ako vždy – ignorovala všetkých okrem Parkinsonovcov a　svojho syna. Nejaké to slovo občas prehodila len s　profesorkou McGonagallovou.

„Áno,“ potvrdil Percy a　narovnal sa. Jeho pohľad zaletel k　otcovi a　Harry vedel, že je prítomnosťou slizolinčanov zmätený. Percy očividne nevedel o　všetkom, čo sa v　hlavnom stane dialo.

„Ako sa darí Dolores? V　Rokforte zažila hrozné veci. Je pekné vidieť, ako sa jej teraz darí. Ambiciózna bola vždy,“ pokračovala pani Parkinsonová a　odpila si z　vína.

„Áno, niečo s　kentaurami, nie?“ ozvala sa pani Malfoyová s　nosom vysoko zdvihnutým. „Strašne potvory.“

„Správne, tak to bolo,“ potvrdila pani Parkinsonová. „Vždy som si myslela, že Rokfort je v　niektorých ohľadoch menej prísny, ako by mal byť. Chcela som Iris a　Pansy poslať do školy, kam som chodila aj ja – do Durmstrangu, ale ich otec ich nechcel mať tak ďaleko.“

„A to je dobre,“ ozvala sa Iris so slzami v　očiach a　pustila vidličku na tanier, „inak by sme s　ním vôbec neboli, ani kým tu ešte bol. Ospravedlňte ma.“ Hlas sa jej na posledných slovách zasekol. Zakrývajúc si tvár rukami, Iris vstala a　utiekla od stola.

Fred zamračene sledoval jej odchod.

Pani Parkinsonová vstala a　ospravedlňujúco pokývala hlavou. „Ospravedlňte ma. Bez otca to má tento rok ťažké.“

„Samozrejme,“ prikývla profesorka McGonagallová s　porozumením.

Pansy sledovala odchod svojej sestry a　matky s　tvrdým výrazom. Draco sa k　nej naklonil a　niečo jej pošepkal, no ona dôrazne pokrútila hlavou.

Harry sa vrátil k　svojmu tanieru, no všetka chuť ho opustila. Veľmi dobre chápal, ako sa Iris cítila. O　otca prišla len pred niekoľkými mesiacmi a　teraz ju strašili všetky spomienky na Vianoce prežité s　ním. Harry mal len jednu tu so Siriusom a　niekoľko s　Dumbledorom v　škole, no každá strata sa zdala na Vianoce bolestivejšia.

Konverzácia po Irisinom odchode trochu stíchla, no po chvíli sa väčšina hostí rozhovorila nanovo. Harry počul, ako Hagrid rozpráva Billovi a　Fleur o　svojich dobrodružstvách s　madam Maxime. Fleur sa smiala, očividne mala svoju bývalú riaditeľku rada, podobne ako Hagrid.

Na druhom konci stola Percu stále zvedavo pokukoval po Narcisse, Dracovi a　Pansy, no nedokázal zachytiť pohľad svojho otca.

Narcissa si naložila ďalšiu naberačku zeleniny a　potom ju len prevaľovala na tanieri bez toho, aby ju jedla. „Povedz, ako sa Dolores darí zvládať ten tlak? Ona bola vždy z　tých, čo mali plán. Ako navrhuje, aby si čarodejnícka spoločnosť poradila s　Voldemortom?“ opýtala sa Percyho.

Harry si nahnevane odfrkol, no zostal ticho a　odtisol tanier.

Percy vyzeral nervózne. Stále si naprával okuliare, hral sa s　golierom svojho habity a　mrvil sa na stoličke.

„Snaží sa… Hm… Snaží sa prísť s　kompromisom,“ povedal a　posunul si okuliare tak vysoko, že Harry videl odtlačky na ich pôvodnom mieste.

„A to znamená presne čo?“ ozval sa pán Weasley ostro.

„Zatiaľ neurobila nič, no pripravuje zoznam ústupkov, ktoré by ministerstvo považovalo za prijateľné,“ tichšie vysvetľoval Percy.

„Kompromis s　Voldemortom?“ opýtal sa nahlas Harry, pustil príbor na tanier, až to zacinkalo a　prerušil tak niekoľko ďalších konverzácií. S　výnimkou slizolinčanov sa pri stole nikto iný pri tom mene nestrhol. Harry si všimol, že Divooký Moody znechutene prižmúril oči a　založil si ruky na hrudi.

„Ona vraví, že on má problém s　muklami. Že ich vplyv kontaminuje čarodejnícku populáciu. Snaží sa preto vymyslieť predpisy, ktoré by pokladal za prijateľné,“ pokračoval Percy a　rozopol si vrchný gombík košele.

„Jediná vec, ktorú bude on pokladať za prijateľnú, je to, že jeho slovo bude zákon a　že bude môcť zabiť každého, kto sa mu postaví do cesty. To nemôže myslieť vážne,“ neveriacky povedal Harry.

„Myslí to veľmi vážne,“ povedal Percy a　premasíroval si zátylok. „Niektoré jej nápady sú skvelé a　už dlho potrebné. Povedal by som, že v niektorých veciach dokáže spraviť poriadok, ale toto… Nie som si istý, že to je dobrý nápad. Nepočúva nikoho, kto je proti. Dokonca obvinila šéfa oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva zo zrady, pretože vyjadril svoje pochybnosti.“

„Nečudujem sa, že sa snaží nájsť kompromis. Vždy stála na strane čistokrvných, aj keď sama je len polovičná,“ povedala Narcissa s　miernym úškľabkom.

„A aké kompromisy pokladá za priateľné? Zabráni deťom z　muklovských rodín navštevovať Rokfort, keď ho znovu otvoria? Alebo im zabráni pracovať na ministerstve?“ zamračila sa Hermiona. „Len viac útlaku a　uprednostňovania, ako vždy. Vyzerá to tak, že čarodejnícky svet sa ich nevie nabažiť.“

Percy sa strhol. „Jej zoznam som nevidel,“ povedal meravo.

„Nemôžem tomu uveriť,“ ďalej hromžila Hermiona. „Stal sa znej moderný Neville Chaimberlain.“

Väčšina čarodejníc a　čarodejníkov okolo stola na Hermionu len nechápavo hľadela, no Harry si všimol, že profesorka McGonagallová prikývla a　po jej prísnej tvári sa mihol potešený výraz.

„Kto?“ pohŕdavo sa opýtala Pansy a　vidličkou sa vŕtala vo svojich zemiakoch?

Hermiona mávla rukou. „Bol to muklovský ministerský predseda, ktorý sa pokúsil mierumilovne vyjednávať so šialencom. Nefungovalo to vtedy a　nebude to fungovať ani teraz.“

„Mukel? Naozaj?“ horlivo sa opýtal pán Weasley.

„Áno,“ prikývla profesorka McGonagallová. „Slečna Grangerová má pravdu. Mukel, o　ktorom hovorí, sa tuším volal Adolf Hitler. Ministerský predseda Chaimberlain sa s　ním pokúsil uzavrieť mierovú dohodu, no skončilo to tragédiou a　stratou mnohých životov.“

„Úžasné,“ zhodnotil pán Weasley.

„Ale no tak, Artur. Všetci o　tvojej zvláštnej posadnutosti muklami vieme, ale toto s　nimi predsa nemá nič spoločné,“ povedala Narcissa pohŕdavo.

„Na vzťahu môjho manžela k　muklom nie je nič zvláštne,“ vložila sa ho rozhovoru pani Weasleyová a　tvár jej nebezpečne sčervenela. „Volá sa to súcit. Možno by si to mohla niekedy vyskúšať aj ty.“

Narcissa prižmúrila oči. „Prečo by som mala súcitiť s　muklami? Nič pre mňa neznamenajú. Nech si poradia, ako vedia.“

„To je presne ten postoj, ktorý spôsobuje všetky problémy,“ trvala na svojom Hermiona. „Chaimberlain nemohol vyjednávať, pretože Hitlerova zloba a　nenávisť nepoznala hranice.“

„Šialené je akurát to, že vidíš podobnosť medzi záležitosťami čarodejníkov a　muklovskou politikou,“ odfrkla Narcissa.

„Pretože tam obrovské podobnosti sú,“ rozohnila sa Hermiona. „Hitler je vlastne veľmi podobný inému temnému čarodejovi, ktorý v　rovnakom čase terorizoval čarodejnícky svet. Som si istá, že si spomeniete na Grindelwalda.“

„Gridnelwald bol čistokrvný,“ vyprskla Narcissa.

„Alebo to o　sebe tvrdil,“ znudene poznamenal Harry. „Aj Voldemort rád predstiera, že je čistokrvný, no všetci vieme, že nie je.“

„Nešír také lži,“ chytila sa Narcissa za srdce.

„Je to pravda, Voldemort je polovičný. Jeho mama bola čarodejnica, no jeho otec bol mukel. Opustil ho ešte pred narodením,“ odvetil Harry a　všimol si, že niekoľko Weasleyovcov pri tom odhalení prekvapene zdvihlo hlavy.

„Ako to vieš, Harry?“ opýtal sa pán Weasley. „Povedal ti to Dumbledore?“

„No, rozprávali sme sa o　tom, ale povedal mi to sám Voldemort. Riešil to vtedy na cintoríne a　aj v　komnate. Jeho skutočné meno je Tom Riddle. ‘A som i lord Voldemort’ je prešmyčka z　jeho celého mena – ‘Tom Marvoloso Riddle’,“ pokrčil Harry plecami.

„Nebude sa mu páčiť, že to rozhlasuješ,“ zatiahol Draco.

„A odkedy sa ja starám, čo sa mu páči?“ opýtal sa Harry.

Pani Weasleyová prinútila pomocou prútika všetky prázdne taniere odletieť smerom k　umývadlu, ktoré ich začalo so strojovou presnosťou umývať. Odrazu sa na stole zjavili podnosy s　pudingom a　pred Harrym sa objavil veľký melasový koláč. Harry si z　trhaných pohybov jej prútika uvedomil, že je rozladená a　bolo mu ľúto, že jej vianočnú hostinu zmenil na diskusiu o　vojne. Tak sa kvôli nim nadrela.

„Ďakujem, pani Weasleyová,“ poďakoval Harry so širokým úsmevom.

„Nie že to zješ všetko naraz, zlatko,“ povedala pani Weasleyová potešene. „Errol mi mal priniesť ešte jedno balenie vanilkového extraktu, ale vôbec sa neukázal, takže som mohla spraviť len jeden. Chudák starý, asi niekde vyčerpane leží.“

Draco prevrátil očami. „Snaží sa ti vynahradiť nedostatok materskej lásky z　doby, keď si mal šesť?“ opýtal sa, na čo sa Pansy nahlas zachichotala.

„Sú Vianoce, Malfoy. Niektorí ľudia sú schopní urobiť pre iných niečo milé len preto, že môžu. Určite si o　tom už počul,“ odbil ho Harry a　nabral si veľký kus koláča.

„Veľmi rád by som urobil na Vianoce niečo milé pre matku alebo Pansy, Potter, no keďže som uviazol tu a　nemám prístup k　mojim zdrojom, pre nás všetkých budú tento rok Vianoce dosť mizerné,“ povedal Draco nahnevane.

„Sú horšie veci, ako nemať darčeky,“ potichu povedal Harry.

Ginny naňho okamžite pozrela a　jej prenikavý pohľad sa mu zavŕtal až do duše. Rýchlo sa od nej odvrátil.

„To sa ti ľahko povie. Rozhadzuješ rodinné bohatstvo Blackovcov akoby nemalo byť zajtra,“ vyprskol Malfoy.

„A ako vidím, ty si časť jeho pohostinnosti užívaš tiež, Malfoy,“ povedala Ginny a　hlavou mykla smerom k　jeho tanieru s　kopou pudingu. „Nepáči sa ti Harryho utrácanie, no asi to nie je až také vážne, keďže nehladuješ.“

„Samozrejme, že nie,“ uškrnul sa Draco. „Prečo by som mal hladovať, keď je tu kopec dobrého jedla? A　okrem toho, aj tak by to všetko malo patriť mne.“

„Och, už sme pri tom zas, hej?“ opýtal sa Ron s　ústami plnými chlebového pudingu.

„Sklapni, Weasel. Nemáš žiadne právo poučovať ma o　prijímaní Potterovej dobročinnosti. Ty z　nej žiješ roky,“ povedal Malfoy.

„A platí to aj opačne,“ vyštekol Harry, „keďže to bola jeho mama, kto urobil melasový koláč, ktorý túto diskusiu vôbec začal. Volá sa to priateľstvo, Malfoy. Mal by si to niekedy vyskúšať. Zopár skutočných kamošov by ti prospelo.“

„Mám kamošov,“ nadul sa Malfoy. „Viac než potrebujem a　určite viac, ako máš ty.“

„Fíha, to znelo naozaj dospelo,“ prevrátila Ginny očami.

„Ignoruj ich, Draco,“ zaštebotala Pansy. „Poďme hore a　urobíme si vlastný vianočný večierok. Takýchto k　tomu nepotrebujeme.“

„Fuj, hneď ma prešla všetka chuť,“ povedal Ron a　odtisol od seba tanier.

„Čo keby sme sa presunuli do salóna,“ navrhol pán Weasley a　vstal. „V rádiu bude trojica čarodejníkov spievať koledy. Môžeme si ich vypočuť nad pohárikom likéru.“