Siedmy Horcrux – Kapitola 18 – Vianoce s Malfoyovcami – Časť 1

Prvá časť osemnástej kapitoly prekladu knihy The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

Harry stál na odpočívadle na Grimmauldovom námestí a vychutnával si sviatočný zhon, ktorý okolo neho panoval. Bol Štedrý večer a preto sa všetci rozhodli nechať vojnu a všetky ostatné problémy vonku za dverami. Zábradlie schodov bolo ovešané ihličím, do ktorého boli vpletené gaštanové a zlaté stuhy. Vyzeralo to veľmi slávnostne a elegantne. Harry prešiel rukou po ihličí a zhlboka vdychoval opojnú atmosféru Vianoc.

Odkedy sa Ron prebral, pani Weasleyová mala vynikajúcu náladu. Madam Pomfreyová Rona prezrela hneď dva krát a prehlásila ho za zdravého a úplne v poriadku, aj keď jeho krátkodobá pamäť ešte stále nebola stopercentná. Veľkú zásluhu na Ronovom uzdravení pripisovala madam Pomfreyová Nevilovej Mimbulus Mimbletonii. Povedala, že niekoľko krát cítila jeho vedomie tesne pod povrchom – vždy keď stála rastlinka tesne vedľa vankúša. Vždy, keď ju tam postavila, Ronove hodnoty sa zlepšili.

Pani Weasleyová urobila obrovskú misu karamelu a poslala ju Nevillovi ako vianočný darček. Hlavný stan bol vyzdobený tak veselo, ako to len šlo a pani Weasleyová niekoľko dní nevyšla z kuchyne, kde pripravovala veľkú vianočnú hostinu. Harry si otvoril účty v niekoľkých obchodoch v Šikmej uličke, takže pani Weasleyová mohla nakupovať, kedy potrebovala.

Harry sa zmietal medzi radosťou z Ronovho zotavenia a smútkom z toho, že s nimi nemôže oslavovať Remus. Od Remusovho odchodu videl Harry Tonksovú len raz. Zastavila sa v hlavnom stane na stretnutie Rádu, no vyzerala unavená a smutná a  vlasy mala stále sivohnedé. Obaja sa trápili, pretože od Remusa nedostali žiadnu správu. Obaja sa pokúsili toho druhého utešiť tým, že to je vlastne dobre, pretože to znamená, že Remus pracuje na infiltrovaní Greybackovho klanu, no nepomáhalo to.

Hagrid priniesol z Rokfortu obrovský vianočný stromček, ktorý postavili do vstupnej haly a ozdobili. Na štedrovečernú hostinu sa zastavilo aj niekoľko členov Rádu a Harry si všimol, že Divooký Moody a madam Pomfreyová obdivujú vianočný stromček spoločne. Harry sa uškrnul. Predpokladal, že prítomnosť Moodyho prítomnosť má veľa spoločné s rozhodnutím madam Pomfreyovej dohliadať na Ronovo zotavovanie.

Videl tiež Hagrida v obrovskej zástere ozdobenej pestrými útržkami. Pomáhal pani Weasleyovej nosiť podnosy so skvelo vyzerajúcimi pokrmami do spoločenskej jedálne. Harry ani nevedel, že na Grimmauldovom námestí spoločenská jedáleň je, až kým im pani Weasleyová neoznámila, že kvôli počtu hostí budú jesť tam. Dvere do jedálne boli hneď oproti kuchyni, no boli vždy zavreté a tak si Harry myslel, že to kutica na metly.

Zazvonil zvonček a Harry sa vybral otvoriť. Rozmýšľal, kto by to asi tak mohol byť. Pokiaľ vedel, všetci pozvaní už dorazili. Profesorka McGonagallová prišla s Hagridom a Tonksová pozvanie odmietla. Všetci Weasleyovci bývali priamo v dome – a nikto z nich vlastne nepoužíval zvonček. Opatrne otvoril dvere a pre každý prípad pevne zvieral prútik. Za dverami našiel stáť Percyho s náručou plnou darčekov.

„Percy!“ vyhŕkol prekvapene Harry. Odkedy sa vrátili z Albánska, Percyho videl len veľmi zriedka. Percy si od chlapca, ktorý prežil, udržoval odstup. Harry vedel, že pán Weasley s Percym hovoril často na ministerstve. Percy svojho otca informoval o každej novej vyhláške, ktorá by ich mohla zasiahnuť. Pani Weasleyová o Percym hovorila často, no žiaden z jeho súrodencov sa do udobrovania príliš nehrnul.

Harry pomohol zblúdenému Weasleyovie synovi dnu a z rúk mu vzal časť jeho nákladu.

„Ahoj, Harry,“ pozdravil odmerane Percy a napravil si svoje okuliare s rohovinovým rámom. „Môj otec spomínal, že tu dnes spoločne oslavujete Vianoce a že sa môžem prísť ukázať.“

„Samozrejme, poď ďalej,“ povedal Harry a za Percyho chrbtom si vymenil úškrn s Ginny. Tá práve vyšla z kuchyne a Harry videl, že ju Percyho oficiálny tón pobavil.

„Ahoj, Percy,“ povedala a podišla k nim. „Veselé Vianoce.“

„Veselé Vianoce,“ odvetil Percy, zohol sa dal jej pusu na líce. „Ach, pri stromčeku vidím matku. Ospravedlňte ma.“

Ginny prikývla a spolu s Harrym sledovala, ako sa ponáhľa k pani Weasleyovej.

„Som rada, že sa cez sviatky trochu uvoľnil,“ povedala Ginny s ironickým úškrnom. Mala na sebe dlhú zamatovú sukňu a trblietavú zelenú blúzku lemovanú zlatými flitrami. Vlasy mala zopnuté žiarivou zlatou sponou.

„Vyzeráš veľmi sviatočne,“ pochválil ju Harry a zľahka ju pobozkal.

„Ďakujem, je to vlastne vianočný darček od Hermiony. Dovolila mi otvoriť ho skôr, aby som si ho mohla obliecť už dnes,“ povedala Ginny a zatočila sa. „Páči sa ti?“

Harry prešiel rukou po rukáve a vychutnával si dotyk toho materiálu. „Páči,“ povedal s úsmevom. Potom sa nahol k nej a pošepkal jej tak, aby to počula len ona: „No ešte viac by sa mi páčil, keby ležal na zemi.“

Ginny naňho prekvapene pozrela a líce jej zalial jemný rumenec. Harry sa prefíkane uškrnul – mal odvážnu náladu. Už sa pri ňom červenala len zriedka a vychutnával si pocit, že pre zmenu môže on provokovať ju.

„Ale čo?“ nadvihla obočie Ginny.

Harry sa len drzo zazubil.

„Pán Potter, aké veselé Vianoce myslíte, že budete mať?“ opýtala sa a vykročila smerom k Ronovi a Hermione. A schválne pri tom čo najviac krútila bokmi.

Harry len naprázdno otvoril ústa, no potom potriasol hlavou a nasledoval ju. Miloval ich slovné súboje, aj keď v nich nikdy nedokázal zvíťaziť. Vôbec mu to nevadilo. Naozaj.

Ron s Hermionou sedeli pre ohni, Ron bol pohodlne uvelebený vo veľkom kresle. V rukách držal vianočný darček a zanietene ním triasol. Hermiona sedela vedľa neho a na perách jej pohrával láskavý úsmev. Harry si nepamätal, že by ju za posledných pár týždňov videl takú uvoľnenú, aj keď sa často škrabala na hlave.

„Ale no tak, Hermiona, trochu mi pomôž,“ prosil ju Ron a znovu triasol balíčkom.

„Nie, Ron,“ zachichotala sa Hermiona. „Budeš si musieť počkať do rána.“

„To nikdy nevydrží, Hermiona. Urobí to tak isto, ako keď sme boli malí – keď všetci zaspia, všetky darčeky rozbalí a pred úsvitom zase zabalí,“ zasmiala sa Ginny.

„Ty si to vedela?“ šokovane sa opýtal Ron.

„Samozrejme, že som to vedela,“ prevrátila Ginny očami. „Všetci to vedeli. Nikdy si ich nezabalil poriadne, keď si skončil.“

„Ron, to snáď nie,“ zhrozene zvolala Hermiona a neprítomne sa škrabala na hlave.

„Dali ti Fred s Georgom do parochne svrbiaci prášok, Hermiona?“ opýtala sa Ginny, keď videla, ako sa Hermiona ošíva.

„Nie,“ podráždene odvetila Hermiona. „To moje vlasy, začínajú znova rásť. Privádza ma to do zúrivosti.“

„Vždy si ich môžeš znovu oholiť,“ navrhol Ron a vhodil si do úst kus čokolády.

Hermiona sa zamračila a Ginny ho plesla po ruke. „Si fakt veľká pomoc, Ron. Vieš čo? Dvojčatá by ti nakoniec mohli pomôcť. Kopec ich tovaru spôsobuje svrbenie a oni ich všetky testujú na sebe. Stavím sa, že majú niečo, čo zaberá aj na silné svrbenie.“

„Ginny, to je skvelý nápad,“ potešila sa Hermiona a rozhliadala sa po Fredovi s Georgom.

„Hej, len či môžeš dôverovať niečomu, čo ti dajú,“ opatrne podotkol Harry.

Všetci sa na moment zatvárili vážne.

„No minulý rok mi pomohli s tou modrinou a inú možnosť nemám. Budem to musieť risknúť,“ pokrčila Hermiona plecami.

„To je moje dievča – žiješ na hrane, Hermiona,“ uškrnul sa Ron. No keď sa všetci naokolo rozosmiali, jeho úškrn sa pomaly stratil. „Prečo si potrebovala liek na modriny?“ opýtal sa zmätene.

„Udrel ma Fredov a Georgov ďalekohľad,“ jednoducho odvetila Hermiona. Ona bola jediná, koho Ronove výpadky pamäti nevyvádzali z rovnováhy. Vždy mu ti pripomenula a išla ďalej, ako keby sa nič zvláštne nestalo.

„Prečo ťa udrel?“ zápasil Ron so svojou pamäťou.

„Sirius!“ zrazu vyhŕkol Ron.

Hermiona nervózne pozrela na Harryho. „Správne, Ron. Strachovali sme sa o Harryho.“

Ron a spokojne usmial a Ginny stisla Harryho ruku.

Keď celý zvyšok miestnosti náhle stíchol, Harry sa rozhliadol. Dolu po schodoch pomaly schádzali všetci Slizolinčania, ktorí bývali na Grimmauldovom námestí. Ako prvá kráčala s nosom zabodnutým do stropu Narcissa Malfoyová. Harry si všimol, že Draco, Pansy a Iris majú habity, zatiaľ čo Harry, Hermiona a mladší Weasleyovci sú oblečení v muklovských šatách. Habity mali len dospelí.

Narcissa transfigurovala svoj habit na zamat pretkaný striebornou niťou. Aj napriek transfigurácii vyzerali všetky slizolinské habity dosť otrhané a rozstrapkané. Malfoyovci aj Parkinsonovci museli opustiť bohatstvo a väčšinu svojich vecí v momente, keď sa začali skrývať. Oblečenia mali len málo a začínalo sa to na nich prejavovať.

„Narcissa, Anastázia,“ oslovila ich profesorka McGonagallová a podišla smerom k nim. Mala na sebe svoj tradičný čierny habit, no Harry si všimol, že okolo krku má tartanovú šatku. „Milé od vás, že ste sa k nám pridali. Prosím, posaďte sa. Povedala by som, že Molly začne každú chvíľu podávať večeru.“

„Ďakujem, Minerva,“ poďakovala Anastázia Parkinsonová. „Vianoce sme vždy trávili vo väčšej spoločnosti.“

„Áno. Každý rok sme na našom panstve usporadúvali veľkú slávnosť,“ pridala sa Narcissa nostalgicky. „A na druhý deň sme si vždy našli čas a navštívili takéto menšie skupinky. Rodina Malfoyovcov bola vždy známa svojou štedrosťou a charitou.“

„Hej, to je presne to, na čo si spomeniem, keď počujem meno Malfoy,“ zašepkal Harry dosť nahlas, aby to bolo počuť.

Narcissa sa otočila na Harryho a oči sa jej nebezpečne zaleskli. „Aké skvelé, že si stále udržujete svoj ostrovtip, pán Potter. V nadchádzajúcich dňoch budete zmysel pre humor potrebovať.“

„Smiech vždy pomáha,“ nepríjemne sa usmial Harry. „S polovicou vášho zoznamu hosťov v Azkabane alebo na ceste tam to pre vaše vianočné slávnosti nevyzerá veľmi ružovo, čo?“

„Na to by som sa veľmi nespoliehala. Malfoyovci vždy pristanú na nohách – ako väčšina slizolinčanov. Ako príklad si vezmite Severusa,“ odvetila Narcissa s pozdvihnutým obočím. „Dokáže si skvele vybrať, ktorá strana mu najlepšie pasuje. Jednoducho špecialista na prežitie.“

„Môžem ti ponúknuť drink, Narcissa?“ ozvala sa profesorka McGonagallová a postavila sa medzi Harryho a pani Malfoyovú. Obdarila Harryho prísnym pohľadom, chytila pani Malfoyovú za rameno a odviedla ju preč.

V Harrym to vrelo. Špecialista alebo nie, nabudúce mu Snape medzi prstami neprekĺzne.

„Nechápem, ako ťa môže urážať rečami o charite, keď býva v tvojom dome,“ kypela Hermiona.

„Harry,“ chytila ho Ginny za ruku, „sú Vianoce. Dnes ju jednoducho ignoruj. Vychutnaj si skutočnosť, že ty môžeš rozhadzovať obrovský majetok Blackovcov a oni nemajú skoro nič.“

Harry sa na ňu prekvapene pozrel, no potom sa pomaly uškrnul. Mala pravdu a práve to muselo Narcissu privádzať do zúrivosti. Podľa nej malo bohatstvo Blackovcov patriť jej. Oslava mu odrazu prišla oveľa veselšia. Neďaleko stáli Fred s Georgom a vyzeralo to, že si robia posmech z Percyho. Bill s Fleur sedeli pohodlne schúlení v kúte. Pán Weasley sa šťastne hral s rádiom – hlasitosť kolied zvyšoval a zase znižoval v náhodných intervaloch.

Harry oslavoval Vianoce so svojou rodinou a známymi a nech sa prepadne, ak dovolí Narcisse Malfoyovej pokaziť mu to.

Draco podišiel k ohňu – do jedného ramena mu bola zakvačená Pansy, do druhého Iris. Iris mala vlasy zviazané do zložitého uzla. Vyzeralo to, že Pansy sa pokúsila jej štýl napodobniť, no celkom sa jej to nepodarilo a z náhodných miest jej viseli voľné pramene.

„Toto je divné,“ zatiahol Draco. „Takto zvykneš tráviť Vianoce, Potter? Predpokladám, že tá tvoja rodina ťa asi nechce veľmi vidieť, čo? Do takto začarovaného domu by vlastne aj tak nemohli vstúpiť.“

„Jeho bratranec by mohol, keby chcel,“ zavrčal Ron bez rozmýšľania. Harryho prísny pohľad ho rýchlo prinútil zavrieť ústa.

„Máš bratranca čarodejníka?“ opýtala sa Iris. „Myslela som si, že tvoji blízki sú mukli.“ Znelo to znudene, akoby len hľadala niečo, o čom by sa mohla rozprávať. Pansy však okamžite prižmúrila oči a pozorne rozhovor počúvala. Draco vyzeral tiež zaujato.

„Aj sú,“ odpovedal Harry príkro. Všimol si, že teraz sa do ich rozhovoru započúval aj Percy. „Keďže je to teraz môj dom, asi by som mal vymyslieť spôsob, ako sem pustiť aj muklov.“

Harry sa zúfalo pokúšal odviesť rozhovor od Dursleyovcov a ak pri tom ešte naštve Malfoya, tým lepšie.

„Po vojne mám pre toto miesto veľké plány. Myslím si, že by sa dalo urobiť veľa pre zlepšenie vzťahov medzi čarodejníkmi a muklami.“

„Och, Harry, to je skvelý nápad,“ ozvala sa Hermiona a narovnala sa v kresle. Harry si nebol istý, či len hrá s ním, alebo jej vnukol tému jej ďalšej kampane. „Už mám aj niekoľko nápadov.“

„To je snáď vtip,“ vyprskol Malfoy a líca mu zružoveli. „V tomto dome bývala jedna z najuznávanejších čistokrvných rodín Británie. Moja matka to nikdy nedovolí.“

„Tvojej mamičky sa pýtať nebudem,“ odbil ho Harry.

„Si hanbou svojich predkov,“ obvinila ho Ginny a obrátila sa k Ginny. „Ako sa môžeš znižovať na jeho úroveň?“

„Weaslyovci sú zradcami krvi už dlho,“ povedala Iris tým istým znudeným hlasom. „To predsa vieš.“

„Radšej budem mať jeho a ostatných v tejto miestnosti ako vaše predsudky a úzkoprsosť, Pansy. Si krava – vždy si bola a vždy budeš,“ odvetila jej Ginny.

„Krava?“ zvrieskla Pansy, čím spôsobila, že sa na nich zahľadelo niekoľko ľudí. „Ako sa opovažuješ?“

„Och,“ usmiala sa Ginny sladko. „Veselé Vianoce.“

Pansy siahla po prútiku, no nakoniec si to rozmyslela. Možno si spomenula na Ginninu záľubu v odpaľovacích čaroch.

„Podáva sa večera,“ zvolala pani Weasleyová a vystrčila hlavu z kuchyne. Harry mal pocit, že toto bude najdlhšia štedrovečerná hostina v jeho živote.

Reklamy

6 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 18 – Vianoce s Malfoyovcami – Časť 1

    1. Mar3ek Post author

      Ďalšie časti sú už pripravené, v súčastnosti ale nemám dostatok času, aby som ich zverejnil – čaká ma ešte jedna veľmi dôležitá skúška. Ďalšiu časť zverejním hneď, ako ju spravím 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s