Harry Potter & the Half-blood Prince (Film)

Konečne sa mi zase podarilo dostať sa do kina na film, ktorý som naozaj chcel vidieť – už len z toho dôvodu, že som videl predchádzajúce diely.

 

Hneď na začiatku musím povedať, že Harry Potter a Polovičný princ je jednoznačne nejlepšou časťou celej série. Ten film sa mi skutočne páčil. A to je čo povedať, pretože väčšinou po odchode z kina nadávam – nech ide o hocijaký film.

 

Dosť veľkú zásluhu na tom má fakt, že trojica hlavných postáv sa v hraní stále zlepšuje – najlepším prikladom tohto je Ron (Rupert Grint) a jeho scéna “Vianoce s pralinkami od Romildy Vanovej”. Geniálne zahraté.

 

Musím tiež skonštatovať, že veľká časť filmu kladie silný dôraz na city – či už je to Ginny a Harry, Hermiona a Ron alebo Ron a Lavender. Miestami je to až prehnané, krásne sa na to hodí anglické slovo overkill. Jednoducho čo je veľa, to je moc. Niektoré scény sú ako vystrihnuté k knižky (Ron, Hermiona a vyčarované kanáriky), niektoré sú úplne prepísané (prvý bozk Ginny a Harryho).

 

Čo sa týka ďalších postáv, nedá mi nespomenúť Lunu Lovegoodovú, ktorá sa síce len pár krát mihne v zábere, ale vtedy to stojí za to. Taktiež Bellatrix Lestrangeová je dokonale psychotická – stačí jeden pohľad a je vám jasné, že to v hlave nemá tak celkom v poriadku. Horace Slughorn síce nie je veľmi verný svojej literárnej predlohe, no to zase nie je až tak na škodu – v konečnom dôsledku nemá ani brucho, ani plešinu, na druhej strane ale nehrá vo filme nijak dôležitú úlohu.

 

Knižný dej je filme na môj vkus trochu rozsekaný a mám podozrenie, že človek, ktorý knižku nečítal, nebude mať veľmi dobrý zážitok. Rozprávanie nie je plynulé – v jednej chvíli sledujeme uvoľnenú citovú scénu, v druhej nasleduje pohľad na Draca Malfoya, ako v Núdzovej miestnosti štvrtý krát strháva koberec (?) zo skrinky zmiznutia (a štvrtý krát to najviac zapráši). Celkovo by som ale povedal, že sčítanému divákovi vo filme nebude chýbať nič dôležité.

 

Samozrejme aj v Polovičnom princovi sa vyskytujú scény, ktoré sa len tak “zjavili” – v tomto prípade zničenie Brlohu, ktoré vo filme nemalo žiadne príčiny ani dôsledky, jednoducho “sa stalo”. Našťastie však takých scén nebolo veľa a dali sa tolerovať. A tiež treba povedať, že niektoré scény sú naozaj podarené a vtipné – a nie takým tým spôsobom “He? To čo povedal?”

 

Spomenúť by som mal aj soundtrack, ktorý zložil Nicholas Hooper – nie je nijak dynamický, nejakých zložitejších kúskov je tam pomenej, ale dobre dotvára atmosféru filmu. Ťažko budete čakať zložité a dynamické skladby od filmu, ktorý je z polovice o citoch, že? 😉 O to horšie je na tom však soundtrack pri počúvaní sólo – samé tiché “fidli-šmidli”, čo však filmu dokonale vyhovuje.

 

A nakoniec jedna zvláštnosť – scéna “Harry s Dumbledorom v jaskyni, mŕtvi vyliezajú” mi veľmi silno pripomínala scénu z Pána Prsteňov 2, keď Gloch viedol Froda so Samom cez Mŕtve močiare. V jednom momente som mal dokonca pocit, že sa tam mihla aj Glochova hlava. 🙂

 

Takže aby som to zhrnul, Harry Potter & the Half-blood Prince je spracovaný dostatočne kvalitne na to, aby sa páčil aj knižnému fanúšikovi – citové poňatie síce nebude vyhovať každému, no mohlo to dopadnúť aj horšie. Ak patríte k fanúšikom Harryho Pottera, určite si ho pozrite.