Brent Weeks – Lightbringer 2 – The Blinding Knife

The-Blinding-Knife Ako som sľúbil v mojej nedávnej recenzii knižky The Black Prism, dnes vám prinášam recenziu druhého dielu tejto série, pod názvom The Blinding Knife.

Z pochopiteľných dôvodov obsahuje nasledujúci text spoilery z deja prvého dielu – ak ste prvý diel nečítali a chcete sa im vyhnúť, prestaňte čítať!

Príbeh druhého dielu trilógie pokračuje tam, kde prvý diel skončil. Gavin Guile má na krku päťdesiat tisíc utečencov z Garristonu a stratil modrú. Jeho sedem veľkých cieľov sa mu rúca pod rukami a čas sa kráti. Chromerii hrozí vojna s Princom farieb.

Kip sa z Garristonu vracia do Chromerie, aby tu pokračoval vo svojich štúdiách, no takmer okamžite sa stáva figúrkou v mocenských hrách svojho starého otca. Elitné jednotky Blackguard sa vracajú z bitky o Garriston zdecimované a takmer neschopné plniť svoju úlohu. A Gavinov väzeň pracuje na úniku zo zelenej cely.

To by bol stručný súhrn toho, ako sa má situácia v Seven Satrapies na začiatku Bliding Knife. Z tohto východiska potom Weeks splieta mozajku udalostí, ktoré ostrasú svetom – sledujeme, ako si Gavin poradí s utečencami z Garristonu, kam až to dotiahne generál Danavis, Kipov mentálny súboj s Androsom Červeným, aj jeho pokusy stať sa členom Blackguard. Väzeň zo zelenej cely má samozrejme k tomu všetkému tiež čo povedať.

Nesmieme tiež zabudnúť, že Gavin stratil moc nad modrou, čo sa premietne do všetkých kútov sveta, vrátane svojej najextrémnejšej formy – zrodom modrej zhuby (blue bane). A uprostred tohto všetkého stojí Color Prince so svojou armádou a pochodom na Atash…

Musím povedať, že Weeksove druhé diely sú vždy lepšie, ako tie prvé. Blinding Knife bol o čosi dlhší, ako Black Prism, ale pri toľkých paralelných dejových líniách to človeka nemôže prekvapovať. Skôr ma prekvapilo to, že som sa pri čítaní nikdy nenudil – na rozdiel od predchádzajúceho dielu.

Pravdepodobne to má niečo spoločné s faktom, že javisko je pripravené, postavy známe – žiadne úvody do problematiky a fungovania sveta. A aj keď sa samozrejme dozvedáme nové veci o mágii, o fungovaní Chromerie a podobne, je to všetko veľmi pozvoľné a prirodzené.

Weeks pripravil niekoľko zaujímavých nových prvkov, mojím najobľúbenejším z ktorých je kartová hra Nine Kings, ktorá bude okamžite povedomá všetkým, čo niekedy hrali Magic: The Gathering. Nazrieme tiež hlbšie do politiky regiónu a veľmi zbežne (aj keď akčne) sa stretneme s rádom vrahov The Broken Eye.

A pre tých, ktorí si obľúbili Karris White Oak, je na sklade background story a na záver ešte aj prekvapenie 🙂

S The Blinding Knife som bol veľmi spokojný, naozaj sa jednalo o pútavé čítanie a aj cez o niečo slabší prvý diel ho rozhodne odporúčam.

Tretí diel trilógie, pod názvom The Broken Eye, vychádza koncom augusta. Knižku mám už predobjednanú a rozhodne sa o nej dočítate na stránkach tohto blogu…

The Blinding Knife som čítal v jej anglickom vydaní, zakúpenú v Kindle edícii z Amazonu. Na moje veľké prekvapenie, slovenské/české vydanie zatiaľ nie je k dispozícii a ani na stránkach vydavateľstva sa mi nepodarilo zistiť, kedy by sa malo objaviť. To je na knižku, ktorá vyšla pred tamer rokom a pol, trestuhodné. Na teraz vám teda asi neostane nič iné, ako siahnuť po anglickom origináli, ktorý sa dá zohnať vo všetkých hlavných kníhkupectvách.

Praaaaazdniny

Nakoniec som sa aj dočkal 🙂 Skúškové úspešne za mnou, všetky skúšky úspešne porobené a v práci sa mi podarilo vybaviť si homeoffice na celý týždeň. Ide sa DOMOV!

Skoro desať dní, keď nebudem musieť nič zvláštne riešiť, nikto mi nebude 3x denne vyvolávať a night out bude na dosah ruky. Už aby to bolo, povedal by som. Po mesiaci sa opäť vrátim, aby som si užil trochu pohody a zrelaxoval, či už následky skúškového alebo pracovné stresy.

Je síce pravda, že prácu si budem musieť urobiť – cez víkend máme nasadzovať nový kus softwaru a mám ešte stále nejaké otvorené tickety, ale to sa spraví. Dúfam 🙂

Navyše by som rád tento týždeň dokončil zhodnotenie potenciálneho nasadenia Team Foundation Serveru 2013 ako centrálneho CI systému pre Windows-based aplikácie, čo tiež nebude úplne časovo triviálne.

Ale tak… prázdniny. Prázdniny pracujúceho študenta nikdy nebudú úplne zadarmo, ale lepšie ako nič, nie? Navyše som si dnes zaobstaral pokračovanie nedávno recenzovanej knižky The Black Prism s názvom The Blinding Knife, takže v dohľadnom čase sa snáď dostanem aj k tomu 🙂

Gah. It’s done. I am done. VOLNOOOO!

Včera som mal na programe poslednú skúšku tohto semestera, Pravdepodobnostné metódy. A nešlo pri tom o fazuľky, ak by som to tento semester nespravil, letel by som – opakovaný predmet.

Aj som sa učil. Ale keďže prednášky sa konali v utorok o siestej vecer, akosi sa mi tam nechcelo chodiť. Komu by sa chcelo? Celý deň v práci a potom sa ešte ísť nudiť na hodinu a pol na prednášku? I’ll pass, thank you.

Takže som sa učil zo slidov. Aj som obsah tých slidov celkom vedel, povedal by som. Ale ako naschvál som potom vyfasoval otázku, kde sa veci odvodzovali a dokazovali. Návrat do časov matematickej analýzy, damn it.

Pán skúšajúci ma tam dusil hodinu a štvrť… doplňujúcimi otázkami a všemožne sa ma snažil naviesť k správnym odpovediam. Po tej hodine a štvrť sa nakoniec zľutoval a dal mi to za tri. Prešiel som, neskonale vďačný sa zhovievavosť a trpezlivosť. A tak som prešiel semestrom s plným skóre a kompletnou zbierkou známok, od jedna po tri.

Nastávajú “prázdniny” do 17.2., aspoň v takej miere, ako môže pracujúci študent mať prázdniny. Čo v podstate znamená “viac času na prácu”. A ešte že tak, budem ten čas čoskoro potrebovať.

Princípy distribuovaných systémov

Yup, je to tak – dnes bola na programe ďalšia skúška, tento raz z Princípov distribuovaných systémov.

Jednalo sa našťasie o jednu z tých, pred ktorou sa žiadna veľká nervozita nekonala, PDS je predsa len povinne voliteľný predmet, za ktorého nesplnenie by mi nič moc nehrozilo (na rozdiel od niektorých iných). Maximálne by som prišiel o tých pár kreditov.

Učenie na PDS som mal celkom dobre rozplánované a aj mi nejaký ten čas zostal. Predmet je to relatívne obsiahly, ale našťastie nie príliš náročný. Väčšina vecí je v ňom dokonca aj logická, takže ak pochopíte, máte na pol vyhrané.

A opäť sa ukázalo, že mám aj šťastnú ruku – vytiahol som si otázku “Synchronizácia fyzických a logických hodín, voľba koordinátora”. Prvú časť som mal vypracovanú snáď za 5 minút. Hodiny sú v PDS jedna zo základných vecí, takže to som mal fakt zmáknuté.

Čo sa voľby koordinátora týka, tam to bolo pol na pol. Jeden z algoritmov som si pamätal, ale poplietol som jeho názov. Druhý algoritmus mi vypadol, ale za to som si pamätal jeho názov. Celkom funny story. Našťasie bol skúšajúci príjemný a po miernej diskusii som aj na fungovanie toho druhého algoritmu prišiel. Nebolo to práve priamočiare, ale aj tak 🙂

Nakoniec som odtiaľ vyliezol s dvojkou, čo je celkom príjemný výsledok. Je síce fakt, že v mojom prípade je prijateľný akýkoľvek výsledok, pri ktorom som skúškou prešiel, ale nemať trojku je bonus. A tento výsledok znamená, že na dokončenie semestra mi zostáva len posledná skúška. Snáď to pôjde podobne hladko 🙂

Brent Weeks – Lightbringer 1 – The Black Prism

The Black Prism CoverPred nejakou (značnou) dobou som na stránkach tohto blogu priniesol recenzie prvotiny autora Brenta Weeksa pod názvom “The Nightangel Trilogy”. Nebolo to vôbec zlé čítanie, aj keď chvíľu trvalo, kým sa to rozbehlo.

Dnes by som rád podobne poukázal na prvú časť Weeksovej druhej trilógie menom “Lightbringer”.

Aj napriek podobným menám sa nejedná o nadväzujúce dielo, ale o úplne samostatný príbeh zasadený do iného fiktívneho sveta.Najhlavnejšou postavou je istý Gavin Guile, titulom Lord Prism (a musím povedať, že v angličtine to znie oveľa lepšie, ako slovenský Hranol :D) – najmocnejší mág a najvyšší náboženský predstaviteľ cirkvi Orholamovej.

Podstatou mágie je vo svete Lightbringera, ako názov napovedá, svetlo. Jedinci nadaní na chromaturgiu (= mágiu) dokážu svetlo vstrebávať a pretvárať ho na látku zvanú luxín, ktorú môžu následne manipulovať a dosahovať tak svoje zámery. Každý mág má ale obmedzenia – niektorí dokážu pracovať len so svetlom jednej farby (monochromes), tí nadanejší potom s farbami dvomi (bichromes).

Výnimočne sa nájdu ľudia schopní manipulovať tromi a viacerými farbami (polychromes). Zároveň má každý mág obmedzenie na to, koľko luxínu dokáže za život načerpať. Ak túto hranicú prekročí, hrozí mu šialenstvo a smrť. Len jeden človek dokáže pracovať s celým spektrom, od infračervenej až po ultrafialovú bez obmedzení – a tým je vždy Lord Prism.

Príbeh The Black Prism začína tým, že sa úradujúci Lord Prism, Gavin Guile, dozvie o existencii svojho nemanželského syna Kipa. Kip je dôsledkom nerozvážnosti z mladosti, z čias Vojny Priziem (The Prisms’ War), keď po prvý raz v histórii bojovali o miesto Prizmy dvaja uchádzači… A takmer pri tom zničili svet.

Teraz, 16 rokov po vojne, sa musí Gavin s dôsledkami svojich činov nejak vyrovnať. Rozhodne mu nepomáha, že sa v Tyrei schyľuje k vojne. A to ani nehovorím o Gavinovom tajomstve, ktorého prezradenie by mohlo obrátiť celý svet hore nohami.

Myslím, že to by ako ochutnávka príbehu stačilo 🙂 Čo sa týka spracovania, Weeks sa od Nightangela rozhodne zlepšil. V porovnaní s “Way of Shadows” príbeh začína priam raketovým tempom, žiadne príliš dlhé background stories od začiatku, o postavách a ich motívoch sa dozvedáme postupne v priebehu hlavného rozprávania.

Samotný príbeh je rozprávaný z viacerých uhlov pohľadu (Gavin, Kip, Liv, Karris atd.), ktoré dohromady dávajú obraz o tom, čo sa deje na viacerých miestach paralelne. Usporiadanie sveta a pozadie mágie sa dozvedáme tiež v dávkach, keď sa práve nejaká postava rozhodne nám kus toho či onoho osvetliť. Nikdy to ale nevyznieva ako vysvetľovanie pre čitateľa, popisovanie fungovania je prirodzené z pohľadu rozprávania.

Musím povedať, že prístup k mágii v Black Prism je jeden z tých originálnejších, čo som v poslednom čase videl. Mechaniky fungovania sú celkom premyslené a celkové previazanie mágie založenej na svetle so zvyškom sveta mi prišlo na prvý pohľad uveriteľné.

Svet Lightbringera je, rovnako ako v prípade Nightangela, drsný. V prvom dieli to nie je veľmi očividné, ale sú miesta, kde si Weeks servítku neberie. Predpokladám, že tento aspekt sa v ďalších dieloch zosilní, v priamej úmere k tomu, ako sa bude Gavinov svet okolo neho rozpadať.

Celkovo vzaté, The Black Prism bolo príjemné čítanie. Nič práve svetoborné alebo super prepracované (Zaklínač, LotR), ale rozhodne zábava. Ak práve nemáte čo čítať a máte radi fantasy, Lightbringer by vás mohol zaujať 🙂

The Black Prism som čítal, ako je iste každému jasné, v angličtine. Táto trilógia nie je ale práve nová, takže som si celkom istý, že sa dá zohnať aj v preklade. O kvalite prokladu síce celkom pochybujem (z princípu), ale ak vám angličtina nevyhovuje, o knižku neprídete.

V dohľadnom čase sa pokúsim prečítať a následne zrecenzovať aj ďalšie diely trilógie – The Blinding Knife a The Broken Eye.

HP logic

Dnes som sa v práci zase niečo nové naučil. Veľké životné ponaučenie: ak si kúpite počítač, neverte jeho recovery partition. Po dnešnej skúsenosti s počítačom od firmy HP mi slovo “recovery partition” príde mimoriadne ironické.

Začnem ale od začiatku. Jeden náš klient, keďže narába s nemalými finančnými obnosmi, nás požiadal, aby sme im vymysleli, ako zašifrovať ich firemné počítače a ochrániť tak citlivé dáta v prípade krádeže.

Na prvý pohľad jednoduchá úloha – keďže tam majú Windows 7, použijeme palubný BitLocker a bude vymaľované. Problém: vo firme majú počítače s Windows 7 Professional, ktorý BitLocker neobsahuje. Alternatíva: použijeme TrueCrypt, ktorý je zdarma a rokmi odskúšaný.

Problém: HP (výrobca daných počítačov) sa rozhodol, že vo svetle modernizácie budú disky v týchto all-in-one počítačoch vybavené partition tabuľkou typu GPT (GUID partition table). Čo je relatívne nový formát a OS Windows ho podporujú cca od roku 2010. A TrueCrypt ho samozrejme nepodporuje, rovnako ako ostatné známe hard drive encryption utility.

Takže čo? Potrebujeme sa zbaviť GPT a nahradiť ju klasickým dosovským MBR záznamom. A to sa samozrejme nedá spraviť bez preformátovania disku. Riešenie: zazálohujeme dáta, nabootujeme v recovery a disk prekonfigurujeme.

Vysvitlo, že HP recovery prostredie sa pred recovery operáciou na nič moc nepýta a rovno preformátuje disk. To mi moc nepomohlo, tak som operáciu zastavil. Myšlienka bola, že pomocou Linux Live CD nabootujem, odstránim GPT a následne znovu pustím recovery.

Pomocou GParted live USB sa mi GPT nakoniec podarilo odstrániť, ani to nebolo tak zložité. Celkom som sa ale naštval, keď som zistil, že sformátovaním partition s Windows a bootloaderom už (UEFI) BIOS odmieta sputiť recovery prostredie. Rozumné, nie? HP recovery partícia jednoducho nie je samostatne bootovateľná. Great job, HP!

Po troche hľadania som zistil, že v takýchto prípadoch je nutné spustiť recovery prostredie z CD. Ktoré k počítačom pribalené nebolo. A ktoré je možné si ZAKÚPIŤ od HP (alebo vyrobiť manuálne, čo ale nebolo v tomto prípade už možné, že?).

Nakoniec som sa, po tlmených programátorských nadávkach, rozhodol proste vziať image z iného funkčného počítača a prekopírovať ho na ten, na ktorom som pracoval, a s dôsledkami si poradiť potom. Toto riešenie nakoniec fungovalo rozumne, GPT bola preč, OS bežal hladko a bez problémov a TrueCrypt šifrovanie sa spustilo.

Bottom line: ak máte na počítači recovery partíciu (väčšina ich má) a nepatríte medzi tých, čo ju pri prvom spustení premažú a nahradia vlastnou inštaláciou OS, pripravte si pre istotu aj recovery CD – pretože recovery partícia je síce pekná vec, ale ako vidno, nie vždy vám to bude stačiť.

Tento článok spomína konkrétne HP počítače, pretože práve na nich som sa dnes mordoval. Je ale dosť dobre možné, že podobná situácia vládne aj u iných výrobcov.

Heh, skúškové…

Zas a znovu, je tu. A nejakú chviľu tu zostane. Skúškové naše obľúbené.

Je síce pravda, že po dokončení bakalára to s tými skúškami nebolo zase až tak tragické – predsa len, človek už mal papier v ruke, takže sa mu ľahšie dýchalo. Dnes som ale opäť raz mal skúšku, ktorú bolo nutné urobiť, inak by ma zo školy vyliali.

Jednalo sa o skúšku zo Základov zložitosti a vyčísliteľnosti. Áno, znie to dosť zle, ale v skutočnosti sa jedná o celkom príjemný predmet. Vyskytlo sa v ňom za ten semester niekoľko naozaj veľmi elegantných vecí. Minulý rok som tento predmet failol, pretože som nedostal zápočet.

Priznávam, išlo rozhodne aj o moju chybu, ale minimálne časť jej nesie aj pán cvičiaci, čo mal očividne celý semester pocit, že netreba nič moc vysvetľovať, pretože by sme už všetko predsa mali vedieť.

Tento rok to bolo oveľa lepšie, pretože cviko viedol prednášajúci. A zápočet som dostal. A posledných 7 dní som strávil drilovaním teórie. Veľmi mi nepomohlo, že som si celý zošit s poznámkami zabudol doma, keď som tam bol cez Vianoce. A pošte očividne trvalo 5 pracovných dní, kým mi ho sem doručila. Idiots.

Včera som dokonca po celkom dlhom čase (od Bc štátnic) znovu zažil predskúškovú nervozitu 😀 A nakoneic to bolo celé úplne v pohode, pretože písomná časť bola dostatočne ľahká a na ústnej časti som si vytiahol dve mimoriadne primitívne otázky.

Len pre zaujímavosť, keby to tu čítal niekto, kto vie, o čom hovorím:

Otázka z vyčísliteľnosti: Definícia Turingovho stroja, rekurzívne a rukurzívne spočetné jazyky, uzavretosť na doplnok, zjednotenie a prienik R a RS jazykov, Postova veta.

Otázka zo zložitosti: Pomocou prevodu z problému SAT dokážte, že 3-SAT je NP-úplný problém.

Keď som to zadanie videl, skoro som sa až rozosmial. Od úľavy 😀 Takže to nakoniec bolo bez problémov a za jedna. Zostávaju dve skúšky…