Siedmy Horcrux – Kapitola 21 – Strata – Časť 2

Ako som sľúbil, s koncom skúškového obdobia sa práce na preklade The Seventh Horcrux opäť hýbu vpred. Dnes to bude druhá časť dvadsiatej prvej kapitoly. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

Dnes je to dosť krátky kúsok, ale po tak dlhom tichu lepšie ako nič 🙂 Ďalšie časti budú nasledovať onedlho.

Keď dorazili k Rokfortskej hlavnej bráne, Harry už podopieral takmer celú Ginninu váhu. Pri páde si poranila koleno a teraz ho mala opuchnuté na dvojnásobnú veľkosť. Opuch bolo vidieť aj cez nohavice a Harry vedel, že ju to musí veľmi bolieť. No vôbec sa nesťažovala a Harryho jej mlčanie znepokojovalo.

Obavy o ňu a ostatných Weasleyovcov prekonal aj jeho strach z návratu do Rokfortu – bol rád, že sa konečne vracia domov. Možno sa mu nepodarí napraviť Ginnine hlbšie, emocionálne zranenia, no môže jej pomôcť aspoň s tými fyzickými.

„Vezmem Ginny na ošetrovňu,“  povedal celej skupine. „A myslím si, že Ron s Hermionou by to potrebovali tiež.“

Ronovi stále krvácala hlava a Hermiona vyzerala, akoby sa mala každú chvíľu zrútiť. Opierala sa o Ronovu hruď a triasla sa.

„Nie,“ zavrčal Divooký. „Už sme stratili dosť času. Ministerstvo tu môže byť každú chíľu a keď dorazia, musíme byť bezpečne schovaní. Choďte do chrabromilskej veže. Pošleme Poppy za vami. A Potter, tá tvoja ruka tiež potrebuje napraviť.“

Harry sa s ním nemohol prieť a ruka ho naozaj bolela. Celá skupina unavene vystúpala až na siedme poshodie, kde našli profesorku McGonagallovú, ako nepäto nazerá spoza rohu pred portrétom Tučnej panej.

„Nebesá! No konečne. Čo vám trvalo tak dlho?“ opýtala sa a pozorne si ich prezrela. Pohľad sa jej zastavil na Ginny a Hermione. Jej tvrdý pohľad zmäkol. Spočítala ich.

„Zdržali nás, ale sme tu všetci,“ povedal Moody.

Profesorka McGonagallová prikývla a narovnala sa. „Dobre teda. Povedala som Filiusovi, aby zadržal ministerských pracovníkov. Povie im, že som odišla na dovolenku a ešte som sa nevrátila. Hagrid povedal, že máte nejaké zranenia – išiel zohnať Poppy,“ povedala rázne. Otočila sa k Tučnej panej a povedala „Útočisko“.

Obraz sa odklopil a vpustil ich do chrabromilskej veže. V krbe horel oheň a napriek napätej situácii sa Harry cítil, akoby prišiel domov. Pri ohni sedela pani Weasleyová a v ruke zvierala ošúchanú krajkovú vreckovku. Hlavu mala položenú na ramene pána Weasleyho, ktorý ju neprítomne hladkal po chrbte a hľadel pri tom do plameňov. Slizolinčania sedeli v skupine pri okne a obzerali si klubovňu s neskrývanou zvedavosťou.

„Mami,“ zašepkala Ginny a krívala k svojim rodičom.

Pani Weasleyová sa prekvapene otočila. „Och, Ginny,“ vykríkla a oči sa jej naplnili slzami. Vyskočila z kresla a rozbehla sa, aby svoju dcéru zovrela v náručí.

Harry o kúsok odstúpil, nevediac, čo robiť.

Pán Weasley podišiel k svojim synom a po jednom ich objal. Nakoniec potľapkal Harryho po chrbte.

„Mali ste problémy,“ poznamenal pri pohľade na ich zranenia.

„Všetci sme v poriadku,“ odvetil Bill. „Smrťožrúti prenikli do hlavného stanu, no dostali sme sa von len s ľahkými zraneniami. Jeden z nich nasledoval Harryho a Rona cez kozub, no o toho sme sa postarali.“

Shannon pomohla Hermione posadiť sa do kresla a potom sťažka dosadla vedľa nej. Harry zamieril k nim, aby tak doprial Weasleyovcom aspoň trochu súkromia.

„Hagrid povedal, že to už všetci viete,“ povedala pani Weasleyová, utrela si nos a pomohla Ginny dôjsť ku gauču. Ginny sa oprela o mamine rameno a po lícach jej potichu stekali slzy.

„Ten smrťožrút nám povedal, že Percy je… že Percy je mŕtvy,“ zašepkala a ešte viac sa pritisla k mame.

Pani Weasleyová si zaborila tvár do Ginniných vlasov.

Fred s Georgom položili otcovi ruky na rameno a odviedli ho k stoličke, zatiaľ čo Fleur objala Billa. Ron podišiel k Hermione a vzal ju za ruku, no jeho výraz zostával kamenný. Hľadel rovno pred seba a Harry mal pocit, že vôbec nevníma, čo sa okolo neho deje.

„Som si istý, že budeme mať presnejšie informácie, keď dorazí Tonksová,“ povedal Moody a odkašľal si. Zostal stáť v tieni pri portréte a potichu sa rozprával s profesorkou McGongallovou.

„Ty!“ skríkla pani Weasleyová, čím všetkých vyľakala. „Vedela som, že Neporušiteľná prísaha bola chyba, no ty si nedal pokoj. Donútil si môjho chlapca, aby ju zložil.“

„Molly,“ tíšil ju pán Weasley  a chcel ju objať, no ona sa my vytrhla.

„Žiadne ‚Molly‘,“ zavrčala s tvárou skrivenou hnevom. „Donútil Percyho, aby zložil tú otrasnú prísahu a pozri, čo sa môjmu dieťatku stalo. Pravdepodobne ho mučili, by z neho vytiahli informácie.“

Moody prešľapol na mieste a vyzeral, že chce odpovedať, no profesorka McGonagallová mu položila ruku na rameno a zastavila ho.

„To nevieme, mami,“ ozval sa George, ale nedokázal sa jej pozrieť do tváre. „Teraz na to nemysli. Z toho, čo vieme, to mohla byť náhoda.“

„Pokiaľ im to nevyzradil dobrovoľne,“ prehlásil temne Ron a celý očervenel.

Niekoľko Weasleyovcov na vykríklo na protest, no Ron sa nenechal zahriaknuť. „Nehovorte, že to nikoho z vás nenapadlo. V poslednom čase nebol Percy práve najspoľahlivejší chlapík.“

Ostatní sa pri jeho prehlásení nervózne ošili a vyhli sa jeden druhému pohľadom. Podozrenie, aj keď nevyslovené, bolo priam hmatateľné.

Pani Weasleyová sa s hysterickým vzlykaním zrútila na podlahu.

Ron sa mykol. Roztriasla sa mu spodná pera, vyskočil a vybehol po schodoch do chlapčenskej spálne. Hermiona sa roztrasene postavila, akoby ho chcela nasledovať, no Bill ju zadržal.

„Ja pôjdem, Hermiona. Na teba sa musí pozrieť madam Pomfreyová.“

Hermiona potiahla nosom a oprela sa o Harryho rameno, kde prepukla v plač. Harry ju nemotorne objal a hladkal ju po chrbte. Cítil sa pri tom veľmi nepríjemne.

Keď do veže dorazila madam Pomfreyová, okamžite zamierila k Hermione, pri čom Harryho jednoducho odtisla. Presunul sa na gauč, kde sedela Ginny, ktorá si objímala svoje nezranené koleno a vyzerala tak opustene, až to Harrymu lámalo srdce. Zúfalo ju chcel utešiť, no nevedel ako, keď mu v tom zrak padol na jej ruksak. Ležal pohodený tam, kde jej vypadol z ruky.

Kľakol si k nemu a prehraboval sa v ňom tak dlho, kým nenašiel, čo hľadal. Pri tom zistil, že Ginny balila rovnako ako Ron – úplne chaoticky. Podišiel späť k Ginny, sadol si vedľa nej, objal ju a so smutným úsmevom jej podal Soplíka.

Ginny posmrkla, no keď si od neho brala plyšáka, roztrasene sa usmiala. „Naozaj vyzerá hlúpo, čo?“ skonštatovala s náznakom úsmevu v hlase.

„Ehm… Iba trochu,“  odvetil Harry a pohrával sa s jedným potrhaným plyšovým uchom.

„Och, Harry. Neviem, čo si mám myslieť. Percy bol možno blbec, ale bol to náš blbec. Chudera mamka. Neviem, čo to s ňou urobí,“ povedala a položila si hlavu na Harryho rameno.

Harry si spomenul na prízrak pani Weasleyovej a striaslo ho, keď si uvedomil, že prežíva svoj najhorší strach.

Dúfal, že nájde spôsob, ako to zvládnuť. Dúfal, že ho nájdu všetci.

Reklamy

One thought on “Siedmy Horcrux – Kapitola 21 – Strata – Časť 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s