Jedna značková cesta

Minulú stredu som mal cestovať z Prahy domov na prdĺžený víkend. Autobus mal odchádzať o tretej z autobusového nádražia Florenc a príchod do Bratislavy bol naplánovaný na 19:45.

Tesne za Prahou sme sa dostali do zápchy, v ktorej sme strávili možno trištvrte hodiny. To by nebolo nič zvlášne – na tom úseku sa zápchy tvoria celkom pravidelne, aj keď nie až také dlhé. Ale tak nakoniec sme sa predsa len rozbehli. Išli sme asi desať minút, keď v tom zrazu vodič dupol na brzdu. Nie takým spôsobom “potrebujem zabrzdiť”, ale spôsobom “zrážke síce nezabránim, ale čím viac budem brzdiť, tým slabšia zrážka to bude”.

A tak sa aj stalo – nabúrali sme do auta pred nami a zo zadu do nás vrazilo ďalšie auto. To ale nebolo to najhoršie – stewardka bola práve v tom okamihu na konci autobusu. A ako si iste viete predstaviť, po zabrzdení preletela prakticky celým autobusom. Vyzeralo to naozaj škaredo. Po pár minútach sa nakoniec pozviechala, celá doudieraná a s riadnou hrčou na hlave.

Asi desať minút sme ešte išli, no potom sme odbočili na odstavné parkovisko a tam nám bolo povedané, že môžeme vystúpiť, pretože je autobus nepojazdný a musíme počkať na náhradný, ktorý práve vyrazil z Prahy. A tak sme vystúpili a začali čakať.

O pár minút dorazili hasiči, policajti a dokonca záchranári s helikoptérou, ktorou si odviezli stewardku. Policajti sa potom dali do dokumentovania a spisovania zápisníc. A my sme ďalej čakali. A čakali. A čakali.

Nakoniec autobus dorazil a konečne sme sa doň mohli naložiť. A v tom momente si policajti (ktorí tam stále ešte stáli) zmysleli, že potrebujú osobné údaje všetkých pasažierov, keby ich chceli zavolať svedčiť. A tak sa dvaja policajti predierali autobusom so šesťdesiatimi ľuďmi a zapisovali mená, ´dátumy narodenia a telefónne čísla. To im zabralo ďalšiu pol hodinu.

Zvyšok cesty sa už nič extrémne neprihodilo a tak sme dorazili do Bratislavy s drobným tri a pol hodinovým meškaním. Dopravca nám našťastie dal túto cestu zadarmo – stačí sa na predajnom mieste preukázať cestovným lístkom.

V každom prípade to bolo o nervy a ja dúfam, že niečo podobné sa mi už v budúcnosti nestane.

Reklamy

One thought on “Jedna značková cesta

  1. Nici

    strasne:( ale vy ste nemali v buse pasy ne? to si ti neopobijala hlava pri narazoch? to co za vodica? potom zazrak, ze sa stewardka nepolamala, chudinka. typicki policajti no na zaplakanie jaki hlupaci ta ty mas nebezpecne cestovane 😦

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s