Siedmy Horcrux – Kapitola 21 – Strata – Časť 1

Prvá časť dvadsiatej prvej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

Harry sa zobudil na to, že ním niekto trasie. Pokúsil sa otočiť sa a znovu sa zaboriť hlavou do vankúša. Konečne sa mu sníval aspoň trochu príjemný sen – boli v ňom čokoládové žabky, metly a chichotajúce sa zlaté strely. Trasenie však len zosilnelo a niekto mu zakričal do ucha.

„Vstávaj, Potter. Okamžite. Weasley, vypadni už z tej postele.“

Harry prudko otvoril oči a snažil sa vyčistiť si hlavu a priradiť ten hlas. Miestnosť bola stále ponorená v tme a jediné svetlo prichádzalo z chodby. Celý dom mu pripadal nezvykle tichý, akoby niekto tesne pred dvere zoslal umlčiavacie zaklínadlo.

Harry zašmátral po okuliaroch a uvedomil si, že musí byť ešte stále noc. V najlepšom prípade skoré ráno. Počul, ako Ron vo svojej posteli nadáva na také skoré budenie. Keď svoje okuliare konečne našiel, nasadil si ich na nos a veci nabrali ostrejšie rysy. Povzdychol si, pretože aj ked už nevidel rozmazane, stále nevidel prakticky nič.

„Kto je tam?“ opýtal sa a snažil sa rozhýbať svoj ospalý mozog.

„Coadeje?“ zamumlal Ron.

„Au,“ vyprskol Harry, keď ho do hlavy zasiahlo niečo veľké, no nie práve tvrdé. O chvíľu začul rovnakú reakciu od Rona.

„Do ruksakov strčte všetko, čo dokážete zabaliť do dvoch minút,“ zavrčal Moody kdesi od dverí. Harry videl Moodyho siluetu, ako vychádza na chodbu. „Potom zlezte dolu do kuchyne. A nezapaľujte svetlá, evakuujeme. Pohyb.“

Harryho okamžite prebral nával adrenalínu. Vyskočil z postele a otvoril šatník. Vo svetle prútika magicky zväčšil ruksak, čo po ňom Moody hodil, a opatrne doň vložil Dumbledorovu mysľomisu, ten zvláštny strieborný prístroj, bývalé horcruxy a všetky svoje najcennejšie veci. Práve začal baliť oblečenie – gratuloval si, že sa zatiaľ nedostal k tomu, aby šiel nakupovať, takže toho nemal veľa – keď mu hlavu preťala mučivá bolesť.

Bolo to, akoby mu niekto zovrel hlavu do zveráka a začal naplno uťahovať. S výkrikom padol na podlahu, chutil sa za hlavu a čelom sa oprel o zem. Preletela ním vlna čistej, nekontrolovanej zloby. A potom to bolo preč, rovnako rýchlo a nečakane, ako to prišlo. Keby nebol na kolenách s hlavou na zemi, povedal by, že si to len predstavoval. Jedna vec však bola istá – Voldemort sa naozaj veľmi, veľmi hnevá.

„Harry, kamoš, si v poriadku?“ opýtal sa Ron rozospato. Konečne sa vyhrabal z postele a takmer o Harryho zakopol.

„Hej, som v pohode,“ odvetil Harry, postavil sa a potriasol hlavou.

Zdvihol svoj prútik a ďalej do ruksaku hádzal oblečenie. Trápilo ho to. Už vyše roka nemal žiadne vízie o Voldemortovi. Dumbledore hovoril, že Voldemort zrejme používa oklumenciu, aby Harryho udržal mimo. Tak prečo teraz? Čo by mohlo Voldemorta rozzúriť natoľko, že by to zlomilo jeho oklumenčný štít? Malo to niečo spoločné s tým, že uprostred noci evakuujú hlavný stan?

„Tak čo si robil na zemi?“ opýtal sa Ron a začal do svojho ruksaku hádzať veci jednu cez druhú.

„Potkol som sa,“ zamumlal Harry. Nechcel Rona strašiť odhalením, že mal zase v hlave Voldemorta.

„Zaujímalo by ma, čo sa stalo,“ znepokojene povedal Ron. „Musí to byť niečo veľké.“

„To hej,“ prikývol Harry a zavrel ruksak. „Skončil si?“

„Myslím, že áno,“ odvetil Ron a bezmocne hľadel na rozhádzanú izbu. „Aj tak je tu figu vidieť. Ako mám vedieť, čo si chcem zobrať, keď ani neviem, kam ideme? A prečo máme zostať po tme?“

Harry pokrčil ramenami. „Je to Moody. Vezmi si nejaké oblečenie, metlu a veci, čo sú ti drahé. No poďme teda dolu. Chcem vedieť, čo sa stalo,“ povedal a inštinktívne sa dotkol pleteného náramku od Ginny – chcel sa uistiť, že ho má pri sebe.

Ron zmenšil svoju metlu, hodil ju do ruksaku a nasledoval Harryho z izby. Zbehli neosvetleným schodiskom do kuchyne, kde bolo rozsvietené. Harry z toľkého svetla zažmurkal a musel si zakryť oči.

Bill a Fleur boli jediní ľudia v miestnosti. So skopenými hlavami stáli pri kozube a vyzerali, že o niečom diskutujú. Fleur mala ruku položenú na Billovom ramene a časť tváre mala stále obviazanú po zranenich, ktoré utrpela v Šikmej uličke.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Ron a pohľadom skákal zo svojho brata na Fleur a späť.

„Stalo sa to rýchlejšie, ako sme čakali,“ odvetil Bill zachmúrene. „Rád bol obvinený zo zrady ministerstva. Vydali niekoľko zatykačov a myslíme si, že naše ochranné kúzla už začali zlyhávať.“

„Vau,“ zhodnotil Ron a sťažka dosadol na stôl. „Zatykače na koho? Na tatka?“

Bill prikývol. „A na Moodyho, McGonagallovú a mňa. Umbridgeová mala McGonagallovú v zuboch už odkedy bola na Rokforte. Predpokladáme, že v priebehu dňa pribudnú ďalšie mená. Vyzerá to, že naša milá dočasná ministerka má vtáčka, ktorý rád spieva.“

„Percy?“ zamračil sa Ron.

Bill sa mykol a prudko sa nadýchol.

„Nie! Nie tvoj brat,“ ozvala sa Fleur a opäť vzala Billa za rameno. „Dával nám informácie celé mesiace.“

„Mamka s tatkom išli do Rokfortu prví a my sme práve poslali sovy,“ povedal Bill s kamenným výrazom. „Profesorka McGonagallová pripravuje náš príchod.“

„Tam ideme? Do Rokfortu?“ opýtal sa Harry. Pri predstave, že by sa mal vrátiť do školy, pocítil úľavu aj obavy. Nebol tam od smrti profesora Dumbledora.

„Hej,“ prikývol Bill. „Je to najbezpečnejšie a je tam kopec miest, kde sa dá schovať, keby chcelo ministerstvo začať pátranie. Rokfort má svoje spôsoby, ako udržať tajomstvá. Máme otvorené hopšup práškové spojenie do Kančej hlavy. Aberforth Dumbledore a Hagrid tam na nás čakajú.“

„Rokfort vždy ochotne pomôže každému, kto o to požiada,“ zašepkal Harry.

„Ako?“ opýtal sa Bill.

„Nič,“ potriasol Harry hlavou. „Len spomienka. Kde sú Ginny a Hermiona?“

„Zatiaľ neprišli dolu. Moody ich zháňa,“ odvetil Bill.

„Rýchlo, dievčatá,“ poháňala Anastázia Parkinsonová svoje dcéry a postrkovala ich do kuchyne.

Iris mala na sebe len župan a vyzerala rozospato. Na druhej strane Pansy sa so svojou mamou hádala a chcela sa vrátiť. Ona aj pani Parkinsonová mali na sebe habity a niesli malé batohy.

„Mama, chcem počkať na Draca,“ fňukala Pansy.

„O toho nech sa postará jeho matka. Ak budú problémy, chcem, aby ste vy dve boli čo najďalej,“ odbila ju pevne pani Parkinsonová. V tvári bola bledá a tvárila sa napäto.

„Netráp sa, mama. Určite je to všetko len také divadielko,“ zívla Iris.

„Obávam sa, že nie je,“ ozval sa Bill a pozrel sa priamo na pani Parkinsonovú. „Naši informátori si myslia, že naša poloha mohla byť vyzradená. Musíme sa okamžite presunúť.“

Pani Parkinsonová ukázala trasúcou sa rukou na kozub. „Choďte, dievčatá,“ povedala.

„Mama!“ vyprskla Pansy. „Ani nevieme, kem ideme. Chcem počkať na Draca.“

„Spojenie je jednosmerné,“ vysvetlil Bill a podal Iris hopšup prášok. „Len ho vhoďte dnu.“

Iris si prášok vzala a pri pohľade na kuchyňu jej po tvári prebehol záblesk znepokojenia. Vyzerala, akoby niekoho hľadala. Potom vstúpila do plameňov a zmizla v oblaku zeleného dymu.

„Teraz ty, Pansy,“ povedala pani Parkinsonová a postrčila svoju dcéru.

„Mama, naozaj si myslím –“

„Mladá dáma, práve teraz ma vôbec nezaujíma, čo si myslíš. Toto je vážna vec a tvojho správania mám tak akurát dosť. Vlez do toho ohniska a už ani slovo,“ vyprskla pani Parkinsonová.

Pansy sa ztvárila odbojne. Otvorila ústa, aby niečo povedala, no jej matka len nadvihla jedno obočie a Pansy okamžite spľasla. Nadýchla sa, vzala si trochu hopšup prášku a vhodila ho do ohniska.

Keď odišla, pani Parkinsonová sa trochu uvoľnila. „Je len rozrušená,“ ospravedlňovala správanie svojej dcéry.

„Všhetci sme rozrhušení, madam,“ zamračila sa Fleur na ohnisko. „Niektorhí, to len zvhládajú lhepšie ako iní.“

Pani Parkinsonová sa narovnala a vzala si hopšup prášok. „Veľa šťastia,“ povedala strnulo a zmizla.

Kuchynské dvere sa opäť otvorili a dnu vpadli Fred, George a Shannon. George neustále držal Shannon za ruku.

„Videli ste cestou dolu Ginny s Hermionou?“ opýtal sa ich Bill s napätým výrazom na zjezvenej tvári.

„Hermiona hľadá Krivolaba,“ odvetil Fred. „Mám po ne skočiť?“

„Hej, choď ich trochu popohnať,“ prikývol Bill. „Kde je Moody?“

„Tu som,“ ozval sa Moody a viedol do kuchyne Draca a Narcissu. Narcissa mala na sebe cestovný plášť a Harry si všimol, že si našla čas aj na make-up.

„Čo má znamenať tento rozruch o takej hroznej hodine?“ panovačne sa opýtala Narcissa.

„Mháme tak trhochu stav nhúdze, madam. Mhusíme použiť hopšhup prhášok,“ vysvetlila jej Fleur a mávla rukou, aby si pohli.

„Kvôli čomu?“ chcel vedieť Narcissa.

„Smrťožrúti,“ odsekol krátko Bill.

Narcissa sa podvedome chytila za hrdlo. „Tu? Sľúbili ste mi, že môjho syna ochránite,“ otočila sa na Moodyho.

„O to sa práve snažíme, madam,“ vyštekol Moody. „Ak si dobre spomínam, v snahe popohnať vás som vám niekoľko krát búchal na dvere.“

„Tie farhbené odtienhe sú nádherhné. Vždhy je dôležité použhiť tie sprhávne farhby. Ak kvôlhi tomu prhemrhanému času umrhiete, aspoň z vás bude krhásna mhŕtvola,“ zhodnotila Fleur a zatrepotala mihalnicami.

Narcissa sa rozhorčene nafúkla a založila si ruky na prsiach.

„Ja pôjdem,“ ozvala sa Shannon, vykročila vpred a tvárila sa, že na jeden večer už má toho vzrušenia dosť.

„Bon,“ súhlasila Fleur. „Choď hneď.“

Shannon sa obzrela na Georga, ten prikývol a podal jej Ginninho pygmejského chumkáča. „Tak choď a vezmi so sebou Arnolda. Pôjdeme hneď za tebou.“

„Idem skontrolovať dievčatá,“ ponúkol sa Fred a konečne odtrhol pohľad od Narcissy, akoby si bol istý, že s ňou už nebudú ďalšie problémy.

„Idem s tebou,“ povedal Harry práve vo chvíli, keď sa celý dom otriasol výbuchom, ktorý sa ozýval kdesi z ulice. Harry sa musel chutiť kľučky, aby sa udržal na nohách. Na zem sa z otvorených políc a skriniek sypali poháre a taniere. Fleur sa s hopšup práškom v ruke zapotácala a spadla by, keby ju Bill nepodopieral.

„Vyzerá to, že sú tu,“ zamumlal Fred.

„Mama, choď. Hneď,“ povedal Draco v panike. Tlačil svoju mamu do kozuba a tamer skočil za ňou.

„Ginny! Hermiona!“ vykríkol Harry a spolu s Fredom vybehli z kuchyne.

Dom sa znovu otriasol a Fred s Harrym padli na kolená. Harry si bol istý, že počul, ako niekto vyrazil vchodové dvere. Keď pozrel hore, uvidel na schodoch Ginny s Hermionou. Výbuch dievčatami otriasol a museli sa chytiť zábradlia, aby sa nezrútili dolu schodmi.

„Kto sa opovažuje rušiť pokoj v dome môjha otca?“ zaškriekala pani Blacková spoza závesov svojho portrétu. Stále sa im nepodarilo nájsť spôsob, ako ju zvesiť, no závesy ich aspoň skryli pred jej pohľadom. „Zradcovia krvi, biedni švábi, hnus… Humusáci! Ako sa opovažujete špiniť dom mojich predkov!“

Harry sa vyškriabal na nohy a rozbehol sa do chodby, odkiaľ mal dobrý výhľad na vstupnú halu, no stále sa mohol kryť za stenou. Namieril prútikom na dieru, kde boli kedysi dvere a podarilo sa mu omráčiť prvých dvoch smrťožrútov, ktorý ňou prebehli. Stále mieril na dvere a pálil zaklínadlá, no čoskoro si uvedomil, že to nemá zmysel – bolo ich jednoducho príliš veľa. Vtrhli do hlavného stanu ako mravce, demolujúc všetko, čo im stálo v ceste.

Celý dom sa každých pár sekúnd otriasol a Harry radšej ani nechcel vedieť, čo sa deje vonku. Smrťožrúti sa vôbec nesnažili skrývať pred muklami a Harrymu sa zdalo, že v diaľke počuje policajné sirény.

Spolu s Fredom sa pokúšali kryť schody, aby mali dievčatá dosť času na získanie rovnováhy a zbehli dolu, no zábradlie zasiahlo presne mierené výbušné zaklínadlo, ktoré ho úplne zničilo. Harrymu sa dych zasekol v hrudi, keď videl, ako Hermiona prepadáva cez okraj shodov a Ginny sa kotúľa dolu. S buchnutím pristála dolu a chytila sa za koleno.

Harmione sa podarilo zachytiť sa zvyšku zábradlia, no zostala nebezpečne visieť nad vstupnou halou a niekoľko smrťožrútov už na ňu mierilo. Zúfalo sa pokúšala vyškriabať sa späť na schody. Harry sa ju pokúsil ochrániť cloniacim zaklínadlom a ďalej pálil na smrťožrútov. Hermiona vykríkla – tesne vedľa hlavy jej explodovalo ďalšie výbušné zaklínadlo. Harry vedel, že už sa dlho neudrží.

Ginny sa celá doudieraná vyškriabala na nohy práve vo chvíli, keď okolo nej bežal Fred.

„Ja pomôžem Hermione, ty sa len dostaň do kuchyne,“ povedal jej a ukázal na dvere, ktorými práve prebehol Krivolab.

Ginny odhodlane prikývla a oprela sa o stenu – zranenú nohu len bezmocne vliekla za sebou. Keď krívala kuchyskými dverami, pohľad upierala na Harryho. „Opatruj sa,“ naznačila ústami a zmizla z dohľadu.

Harry ďalej zosielal zaklínadlá v snahe kryť Freda a Hermionu. Fred sa vyštveral na poničené schody a chytil Hermionu za ruky, no musel sa zohýbať pred kúzlami, ktoré Harry nestihol zablokovať. Hermiona však bola tak vystrašená, že sa nechcela pustiť zábradlia a dovoliť tak Fredovi, aby ju vytiahol hore. Smrťožrúti naďalej postupovali a Harry už začínal byť unavený – udržiavať cloniace zkalínadlo nebolo ľahké.

Oprel sa o stenu a želal si, aby nejaké zblúdilé kúzlo zasiahlo portrét pani Blackovej, aby už raz a navždy sklapla. Aj keď nevidela, čo sa deje, neustále vykrikovala príkazy a radila smrťožrútom. Harryho rameno zrazu zasiahla kliatba a on odletel dozadu. Bolo to to isté rameno, ktoré si zranil deň pred tým. Ruku mu zaplavila bolesť a musel stisnúť zuby, aby nevykríkol.

Zničoho nič však na smrťožrútov udrela hotová záplava kuziel, ktorá ich prinútila rozpŕchnuť sa a hladať úkryt. Harry sa otočil a v kuchynských dverách uvidel stáť Rona s vražedným leskom v očiach. Kútikom oka sledoval Freda s Hermionou a zaútočil na každého, kto sa v jeho dosahu čo i len pohol.

Harry sa uškrnul – v živote nebol tak rád, že Rona vidí. Vyštveral sa na nohy a znovu vyčaroval svoj magický štít. Takmer cítil, ako celá izba praská nahromadenou mágiou, no to sa mu muselo len zdať.

Akoby jej pohľad na Rona, ako útočí na smrťožrútov, dodal odvahu pustiť sa, Hermiona dovolila Fredovi, aby ju vytiahol do bezpečia. Visela mu na krku tak pevne, až mal Harry pocit, že sa jej Fred už nikdy nezbaví. Hermiona nikdy nemala rada výšky. Fred jej položil ruku okolo ramien a pomohol jej zliezť dolu zvyšnými schodmi.

„Budeme vás kryť,“ zakričal Ron, ktorý ich postup pozorne sledoval. „Hlavne sa už dostaňte preč.“

„Choď hneď za nami, braček,“ povedal Fred a pomáhal Hermione prejsť kuchynskými dverami. Hermiona sa nahla ponad Fredove rameno a kým sa za ňou dvere zavreli, zmietla dvoch smrťožrútov.

Ron s Harrym naďalej odrážali postupujúcu záplavu nepriateľov všetkým, na čo si len spomenuli. Kliatby lietali tam a späť a vytvárali na oknách dúhové odrazy. Harry za nimi videl blikať svetlá muklovskej polície a záchranárov a mohol len hádať, či vôbec hlavný stan vidia. Zlyhali ochranné kúzla až do tej miery?

Keď dali Fredovi a Hermione dosť času na útek, Ron kryl Harryho, ktorý bežal do kuchyne – opäť sa držal za zranené rameno. Jeden zo smrťožrútov práve vypálil dieru do steny v miete, kde len pred chíľou stál a tak sa musel Harry vrhnúť vpred, aby dosiahol bezpečie kuchyne.

Ďalší smrťožrút rozbil strop nad Ronovou hlavou, na ktorého sa zosypala záplava úlomkov. Nad obočím sa mu objavil pramienok krvi, no to už šprintoval za Harrym.

„Hlupáci! Nenechajte ich utiecť,“ zaznel zo vstupnej haly Snapov hlas.

Harry stuhol a otočil sa. V nijakom prípade nedovolí, aby Snapovi prešlo takéto ničenie Siriusovho domu.

„Nechaj to tak, Harry,“ radil mu Ron a pevne ho chytil za rameno, akoby čítal Harryho myšlienky. „Je ich na nás príliš veľa, okolnosti nám neprajú. Zajtra bude nový deň a nový boj.“

Harry vedel, že má Ron pravdu, no bolo mu zaťažko to priznať. Zamračil sa, zranenú ruku si primkol tesnejšie k telu a len krátko prikývol. Ron ho potľapkal po pleci.

Obaja priatelia sa dopotácali k ohnisku v momente, keď veľký odmaskovaný smrťožrút rozbil kuchynské dvere. Harry schytil hopšup prášok a hodil ho do ohniska, zatiaľ čo Ron ich vtlačil dnu. Smrťožrút im bol tesne v pätách a Harry by odprisahal, že tesne pred tým, než sa s ním svet hopšup práškovej siete roztočil, pocítil na krku jeho ruku.

Obaja chlapci vypadli z kozuba u Kančej hlavy v jednom prepletenci. Harry sa práve prevalil na chrbát a stihol vytiahnuť prútik, keď z kozuba vyskočil ich prenasledovateľ.

Vypotácal sa z ohniska, zakopol o Ronove nohy a pristál rovno na Ronovi.

„Expelliarmus,“ skríkol Harry a zachytil prútik letiaci okolo skôr, ako sa k nemu mohol dostať smrťožrút.

Ron ho zo seba odtisol a cúval od odzbrojeného smrťožrúta a cestou pomohol Harrmy na nohy.

„Uzavrite spojenie! Hneď!“ vyštekol Moody a zodvihol prútik.

Vysoký barman, v ktorom Harry spoznal Aberfortha Dumbledora, mávol prútikom smerom k ohnisku. Niekoľko ďalších ľudí stojacich v bare namierilo prútiky na kozub.

„Odpojené,“ prikývol Aberforth.

Bez ďalšieho pohľadu na ľudí, ktorí práve vpadli do jeho baru s tasenými prútikmi, sa vrátil za bar a pokračoval v čistení pohárov. O tomto čase v krčme nebolo veľa ľudí, no tých zopár hostí sledovalo dianie so záujmom.

„Amycus Carrow,“ zavrčal Moody s pohľadom upretým na muža, ktorý stále sedel na zemi. „Milé od teba, že si zaskočil.“

Nemotorne vyzerajúci muž vzhliadol a uškrnul sa. „Tak si ma dostal, čo, Moody? A čo so mnou chceš urobiť? Nemáš žalúdok na to, aby si ma zabil a s ministerstvom v poslednom čase veľmi nevychádzate, že?“

Pohol sa, akoby sa chcel postaviť, no Moody mu sklopil prútik rovno medzi oči. „Nepokúšaj ma,“ povedal Moody bez mrknutia.

Smrťožrút naňho chvíľu hľadel a potom si opäť sadol.

„Má pravdu,“ ozval sa Bill. „Nemôžme ho predať ministerstvu, takže by bolo najlepšie, keby sme sa oňho postarali hneď tu a teraz.“ Bill mal v očiach vražedný podľad, aký uňho Harry ešte nevidel. Kedy že to mal byť najbližší spln?

„To by ste mohli,“ zhodnotil Aberforth bez toho, aby odtrhol pohľad od svojich pohárov. „Ale to by ste sa veľmi nedržali myšlienky, ktorú hlásal môj brat, že?“

Bill potichu zanadával. „Tak čo máme spraviť?“

„Ja by som ho mohla odviezť na ministerhstvo,“ navrhla Fleur. „Na mňa zatiaľ zatykač nevydali.“

„Nie, ja to urobím,“ ozvala sa žena sediaca na konci baru a vstala. Zložila sa kapucňu a vysvitlo, že je to madam Rosmerta, majiteľka Troch metiel.

„Madam Rosmerta,“ prekvapene povedal Bill.

„Minerva ma poprosila, aby som tu dnes večer pre istotu bola,“ vysvetľovala Rosmerta a kývla na Aberfortha. „Môžem túto špinu odovzdať ministerstvu.“

Moody pokrútil hlavou. „Nemôžete. Umbridgeová to zas domrví a vás to len usvedčí z toho, že ste v kontakte s nami,“ povedal znechutene.

„Neodovzdám ho Umbridgeovej,“ povedala Rosmerta, oči jej zablýskali a nepríjemne sa usmiala. „Mám niekoľko priateľov vo vedení Wizengamotu. Poznám priveľa ich tajomstiev na to, aby si ma dovolili vypočúvať.“

Moody sa uškrnul a prikývol.

Carrow sa na nich zamračil. „Ani to ma nezadrží.“

Rosmerta sa chytila za bradu v prehnanej mysliteľskej póze. „Páni, tak sa mi zdá, že sa mi vrátili spomienky na noc, keď som bola pod vplyvom Imperiusu. Musí to byť šokom z toho, že znovu vidím jeho tvár. Viem, že ste všetci chceli zistiť, kto to urobil a čo sa tak mohol dozvedieť.“

Moody sa zachechtal. „To by malo fungovať. Mňa si presvedčila.“

„Ďakujem, drahý,“ zatrepotala Rosmerta mihalnicami. „Snáď ste si nemysleli, že vám ten kúsok prejde len tak?“

„Všetci si myslíte ako len nie ste chytrí,“ odsekol Amycus. „Nie ste o nič lepší ako my. Bez problémov ste dnes v noci obetovali jedného z vás, nemám pravdu? Dokonca by som povedal, že niektorým z vás mohol byť rodina.“

„To by stačilo,“ zahriakol ho Bill a namieril na väzňa prútik. „Drž hubu. Rosmerta, odveď ho. Mali by sme ostatných dostať do školy, Hagrid.“

Hagrid prikývol a v rukách žmolil svoju čiapku. Kývol na nich, aby ho nasledovali.

„Tak počkať,“ odsotil Goerge Billa. „Čo to malo znamenať?“

„Koho sme obetovali?“ opýtal sa Fred a postavil sa vedľa Georga.

„Nikoho. Len sa snaží vyrobiť problémy. Nedovoľte mu to,“ odvetil Bill a snažil sa odtiahnuť dvojičky, aby sa Rosmerta mohla dostať k Amycusovi.

Harry v žalúdku pocítil strach. Pozrel cez miestnosť na Ginny – oči mala doširoka otvorené a uprene hľadela na svojich bratov. Všetci Weasleyovie chlapci stáli a so zatajeným dychom čakali.

„Pracovníka ministerstva, ktorý nám prezradil polohu vášho hlavného stanu. Škoda tej jeho neporušiteľnej prísahy. Zabíja rýchlo, to sa musí nechať,“ ozval sa Amycus škodoradostne.

Neboli to Amycusove slová, ale Billova reakcia na ne, čo Harryho utvrdilo v tom, že je to pravda. Najstarší Weasley sa nahrbil a privrel oči, akoby sa snažil nepočuť. Pristúpila k nemu Fleur a pohladila ho po chrbte.

Bill sa celú noc správal zvláštne a Harry teraz poznal dôvod. Percy bol mŕtvy – Weasleyovci prišli o člena rodiny.

„Je to pravda?“ opýtal sa George, hľadiac na Billa, ktorý zbledol.

„Oui,“ odvetila zaňho Fleur. „Tvoj otec dostal sprhávu prhedtým, než sme sa evakuovali.“

Ron a dvojičky len nehnute stáli, snažiac sa vstrebať túto správu. Nakoniec sa ako prvá ozvala Ginny.

„Vie o tom mamka?“

Jej hlas znel zvláštne – akoby cudzo. Harry prešiel cez miestnosť, postavil sa za ňu a ruku jej položil na plece. Zovrela jeho prsty, no pohľad stále pevne upierala na Billa.

„Neviem,“ odvetil. „Predpokladám, že takto jej to už povedal.“

„Sú na hrade. Profesorka McGonagallová ma poslala, aby som vás dopravil do Chrambromilskej veže. Vaši budú asi tam,“ ozval sa Hagrid.

„Za tým zradcom krvi môžete vyplakávať neskôr,“ posmešne sa ozval Draco. „Nerád by som riskoval svoj život tým, že tu zostanem dlhšie, ako je potrebné.“

„Zavri klapačku, Malfoy,“ zahriakol ho Ron a odsotil slizolinčana dozadu. Draco sa niekoľko krokov potácal a skončil na podlahe.

Tón Ronovho hlasu Harrymu prezradil, že jeho priateľ už nemá ďaleko k výbuchu – nepotreboval na to ani pohľad na jeho červené uši. Ron bol bledý a v očiach mal mŕtvy pohľad. Harry sa takmer začal báť o Malfoyove zdravie. Nie že by sa Malfoyovi riadny výprask nehodil, ale teraz na to nebol vhodný čas. A Weasleyovcom by to aj tak nepomohlo.

„Zober ho odtiaľto, Hagrid,“ mykol Harry hlavou smerom k Malfoyovi. „Ideme hneď za tebou.“

Hagrid prikývol a zdvihol Draca tak prudko, až Malfoy stratil pôdu pod nohami.

„Ruky preč,“ vykrútil sa mu Draco.

„S mojím synom sa bude zaobchádzať slušne,“ vyskočila Narcissa a postavila sa medzi Draca a Hagrida.

„Pani Malfoyová, ak by som bol na vašom mieste, choval by som sa k Hagridovi slušne,“ odsekol jej Fred s nebezpečným leskom v očiach. „Práve on bude stáť medzi vami a tým, čo cestou k hradnej bráne môžeme stretnúť. Ak si chce váš syn otvárať hubu na niekoho staršieho, ako Rokfortských druhákov, mal by sa naučiť zvládať dôsledky aj bez zásahu svojej mamičky.“

„Ale teraz nie je ten správny čas,“ pevne povedala Anastazia Parkinsonová. „Narcissa a Draco, nasledujte, prosím, Hagrida von. Iris, Pansy, vy tiež.“ S nekompromisným výrazom vyvádzala všetkých slizolinčanov z dverí. Hagrid slabo kývol na Weasleyovcov a vyšiel tiež.

„Ron,“ povedal Harry a zatiaľ čo jednu ruku mal stále na Ginninom ramene, druhou chytil Rona.

Ron sa mykol a zazrel naňho, no rovnako rýchlo sa ovládol. Dopotácal sa k stolu, za ktorým Hermiona hladkala Krivolaba a sledovala ho zaslzenými očami. Sťažka dosadol na vedľajšiu stoličku a zhlboka dýchal.

„Aj my by sme sa mali pobrať do hradu,“ povedal Moody a nervózne preletel pohľadom po prítomných Weasleyovcoch. Harry chytil zdravou rukou Ginny okolo pása a pomohol jej dostať sa k dverám. Chvíľu sa trápil s ich batohmi, no nakoniec mu s nimi pomohli Bill s Fleur.

S Ginninou rodinou sa v tichosti vybrali do hradu, každý z nich stratený vo svojich vlastných myšlienkach. Harrymu tá cesta ešte nikdy nepripadala dlhšia.

 


 

Ak sa vám preklad páči, môžete ho podporiť použitím nasledujúceho tlačidla:

PayPal Donation

Reklamy

7 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 21 – Strata – Časť 1

  1. Kanour

    Ahoj. Jak to vypadá s pokračováním? Je to skvělá povídka a snad jen ty ji v Česku a Slovensku překládáš, takže díky moc a těším se na další části.

    1. Mar3ek Post author

      Nanešťastie mi o pár dní začína skúškové obdobie, takže nebude veľa času na preklad. Ale uisťujem všetkých čitateľov, že preklad bude určite pokračovať. Zatiaľ len neviem povedať, kedy to presne bude.

    1. Mar3ek Post author

      Dúfam, že sa k prekladaniu dostanem čoskoro. Skúškové mi skončilo, takže by ďalšia časť mohla byť v dohľadnom čase – snáď to bude do budúceho utorka 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s