Siedmy Horcrux – Kapitola 20 – Zrada – Časť 2

Po ďalšej dlhšej prestávke tu mám novú časť prekladu knihy The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti nájdete v archíve prekladu.

„Shannon,“ skríkol George a vyskočil zo stoličky, až odletela dozadu. Pri tom hluku sa všetci strhli.

Shannon sa široko usmiala a vrhla sa Georgovi do náručia. Ten ju zdvihol a zatočil sa s ňou v kruhu. „Som taká šťastná, že si v poriadku,“ povedala zadýchane.

„Čo tu robíš?“ opýtal sa George a jeho typický úškrn vystriedal jemný úsmev, ktorý uňho Harry ešte nevidel.

Pre väčšinu Weasleyovcov to bola zrejme tiež novinka. Všteci len sedeli a prekvapene hľadeli na Georga, ktorý ich pohľady vôbec nevnímal. Teda vlastne všetci okrem Freda. Ten len znechutene prevrátil očami, akoby chcel dať najavo, že to tušil už dávno. Celú scénu ignoroval a ďalej si natieral chlieb neuveriteľným množstvom masla.

„Ehm,“ odkašľal si pán Weasley.

Profesorka McGonagallová si sadla na svoje miesto a kútikmi úst jej mykalo. Harry zachytil Ginny pohľad, no ona len nebadateľne pokrčila plecami.

Akoby si práve uvedomil, že naňho všetci hľadia, George Shannon pustil a pri pohľade na Freda si zašiel rukou do vlasov.

„Hm… ľudia, toto je Shannon Larkinová. Shannon, zoznám sa s mojou rodinou,“ povedal George so širokým úsmevom.

Shannon očervenela, no usmiala sa na nich. „Ahojte,“ povedala a odhrnula si prameň hnedých vlasov za ucho.

„Ahoj, Shannon,“ odvetila pani Weasleyová, akoby sa práve prebrala. Keď viedla Shannon k stoličke, usmievala sa. „Posaď sa, zlatko, musíš byť unavená. Spravím ti niečo na jedenie.“

„Čau, mami,“ povedal Ron, viedol Hermionu na miesto oproti Harrymu a posadil sa vedľa nej. „My sme v poriadku. Nemusíš sa báť.“

Oči pani Weasleyovej sa rozšírili. „Prepáčte, Ron, Hermiona. Aj vám niečo pripravím,“ povedala a silno sa červenala. Obom im podala taniere, no oči stále upierala na Shannon, ktorá si s Georgom vymieňala podozrivé pohľady.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry. „Čo vás zdržalo?“

„Skôr čo nás nezdržalo,“ odvetil Ron a strčil si do úst riadnu dávku zemiakovej kaše. „Najprv som sa vrátil za Hermionou do Fredovho a Georgovho obchodu, no nebola tam.“

Harry pozrel na Hermionu, ktorá si práve odpila zo svojho tekvicového džúsu a neustále prikyvovala. „A kde bola?“ opýtal sa. Všimol si, že jej oblečenie je potrhané a na tvári má škrabanec, ktorý si nevšimol, keď vstúpila do miestnosti.

„Po tom, ako som zavolala Rád, sme mali so Shannon nečakanú návštevu,“ povedala Hermiona a pozrela na Shannon.

„Bolo to naozaj strašidelné, “ striasla sa Shannon. „Ale Hermiona bola úžasná.“

„Čo si spravila?“ opýtala sa Ginny a nahla sa k Hermione.

„Boli sme príliš ďaleko od dverí, aby sme mohli nepozorovane utiecť a ten smrťožrút vedel, že sme tam. Začal zhadzovať veci a rozbíjať obchod. A celý čas sa nám vysmieval,“ zamračila sa Hermiona.

„Hermiona vytvorila okno,“ usmiala sa Shannon na Georga. „Je rovno nad tvojím stolom a je super. Mal by si si ho tam nechať.“

„Okno?“ pozrel Harry úkosom na Hermionu.

„Myslela som, že by sa mi to mohlo podariť, no nebola som si istá. Čítala som o tom kúzle v jednej knihe o zariaďovaní, ktorú som našla na poschodí. Som si istá, že ju použili členovia Rádu, keď to tu dávali do poriadku.“

„Hermiona,“ usmial sa nežne Ron. „Smrťožrút…“

„Och, správne! Otvorili sme okno a Shannon vyliezla von –“

„No kým stihla vyliezť aj Hermiona, smrťožrút vošiel do miestnosti,“ dokončila Shannon.

Hermiona sa pri tom prerušení zaškaredila. „Presne. Najprv som nevedela, čo mám robiť. Trochu som spanikárila.“

„Ty?“ podpichol ju Ron. „No to snáď nie?“

Hermiona naňho zazrela. „Je to tak. Mierila som naňho, no za nič na svete som si nevedela spomenúť na zaklínadlo, ktoré som chcela použiť.“

Harry len krútil hlavou. Keďže sa jej nič nestalo, bolo to celkom vtipné. Len Hermiona môže byť v životu nebezpečnej situácii a rozmýšľať pri tom nad kúzlami, ktoré by chcela použiť.

„Ako si to nakoniec vyriešila?“ chcela vedieť Ginny.

„Vlastne to vyriešila Shannon,“ priznala Hermiona.

„Vyklonila som sa z okna a strčila mu do úst vracačku,“ prikývla Shannon. „Bola to prvá vec, ktorú som na stole našla.“

„Ha!“ vyprskol George. „Správne dievča. A skvelé využitie našich produktov, čo, Fred?“

Fred opäť prevrátil očami, no uškrnul sa pri tom.

Shannon opäť potešene prikývla. „Kým vracal, Hermiona ho nakopla tam, kam bolo treba a vyškriabala sa von cez okno.“

Všetci muži v miestnosti sebou trhli.

„Hermiona!“ šokovalne sa ozval Fred. „Skvelá práca.“

Hermionine líca zružoveli, no zatvárila sa rozhodne. „Musela som sa odtiaľ nejako dostať, nie?“

„A trafila ho poriadne,“ usmiala sa Shannon na Hermionu. „Prehol sa v páse a padol ako kameň. A držal sa za svoju výbavu.“

Harry sa opäť mykol, no všimol si, že Ron sa len hrdo usmieva. Očividne ten príbeh už počul.

Pani Weasleyová si odkašľala. „Ešte zemiaky, drahá?“ opýtala sa Shannon.

„Dobrý výkon,“ zahrmel Moody. „Ale namali ste mu dovoliť, aby vás prekvapil. Vždy v strehu! Sú nebezpečné časy. A v dohľadnom čase to bude ešte o dobrý kus horšie.“

„Alastor,“ povedala profesorka McGonagallová a usmiela sa na obe dievčatá. „’Prekvapili‘ celú Šikmú uličku. Tieto dve čarodejnice im skvelým spôsobom unikli.“

„A nie len to,“ povedal Ron a vytiahol z habity prútik. „Pred tým, než Hermiona vyliezla oknom, vzala tomu smrťožrútovi prútik. Povedali sme si, že bude lepšie, keď ho prinesieme na vystopovanie vám, ako by sme ho mali dať ministerstvu.“

Podal prútik Tonksovej. „Ja sa na to pozriem,“ povedala a prešla prstami po dreve. „Pokiaľ viem, zatiaľ ma nevyhodili. Ale keď si ministerstvo uvedomí, ako často som slúžila s Kingsleym, nebude to trvať dlho.“

Po tomto prohlásení všetci opäť zvážneli.

„Potom sme museli ostať, aby sme mohli podať výpoveď. Určite ste už videli Proroka. Celé to úplne prekrútili,“ zavrčal Ron.

„Áno, čítali sme to,“ dôrazne potvrdila profesorka McGongallová.

„Kopec sprostostí, tak je to,“ prisadil si Hagrid.

„Dokázal som sa vyhnúť Umbridgeovej, no počul som, ako vypočúva Percyho,“ pokračoval Ron zdráhavo.

„Čo chcela vedieť?“ opýtal sa pán Weasley s obavou v hlase.

„Pýtala sa ho na nás. Prečo bolo dnes v Šikmej uličke toľko Weasleyovcov,“ odvetil Ron. „Povedal jej, že dvaja jeho bratia tam vlastnia obchod a ostatní im asi vypomáhali. Ale nepresvedčil ju. Pýtala sa ho aj na Billa a na to, ako ho ovplyvnili zranenia zo stretnutia s Fenrirom Greybackom. Neznelo to dobre.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Percy sa ju naozaj snažil presvedčiť, že je Bill v poriadku, no úplne som videla, ako sa jej v hlave točia kolieska. Myslím si, že nabudúce pôjde po Billovi.“

„Do šľaka!“ vybuchol pán Weasley.

„Artur!“ okríkla ho pani Weasleyová a pozrela sa k dverám. Harry usúdil, že Bill a Fleur dostali sedatíva rovnako, ako on.

„Netráp sa, Molly,“ upokojoval ju pán Weasley a opäť ju vzal za ruku. „Bude to v poriadku.“

„Čo má prísť, príde, a keď to príde, dáko si s tým poradíme,“ povedal Hagrid.

„Takže vy ste tá samozvaná bojová skupina, na ktorú sa sťažovala Umbridgeová, hej?“ opýtala sa Shannon a rozhliadla sa prítomných.

Profesorka McGongallová prikývla. „Áno, Shannon. Sme Fénixov rád. Alebo skôr to, čo z neho zostalo. Založil nás profesor Dumbledore cez prvú vojnu.“

„A ako sa k vám môžem pridať?“ chcela vedieť Shannon.

„Ale Shannon,“ vyskočil George na nohy. „Nie je ani isté, či nejaký Rád po Umbridgovej besnení zostane.“

„To je mi jedno. Dnes som bola pri tom, videla som, čo sa stalo. Vy ste jediní, kto niečo robí a ministerstvo to len prekrúca vo svoj prospech. Chcem pomôcť,“ odsekla Shannon so zábleskom v oku.

„Je to nebezpečné,“ presviedčal ju George a pozrel na Freda, akoby u neho hľadal podporu. Fred ich oboch vytrvalo ignoroval.

Shannon sa vystrela do celej svojej výšky. „Aj keď som z Bifľomoru, to ešte neznamená, že pred nebezpečenstvom utečiem. A ty, George Weasley, by si na to nemal zabúdať. Odišla som z ministerstva, pretože sa mi nepáčilo, čo robia. A pridám sa k Rádu, pretože to považujem za správne. Všetci musíme priložiť ruku k dielu.“

„Skvele povedané, slečna Larkinová,“ ocenila jej výstup profesorka McGonagallová a kútikmi jej opäť pošklbávalo. „Vždy som si myslela, že v sebe máte kus Chrabromilčana.“

Shannon sa potečene začervenala, no pokrútila hlavou. „Nie. Som skrz na skrz verná a vytrvalá – ako každý Bifľomorčan.“

„Takže si chodila na Rokfort?“ opýtal sa Harry. Vôbec mu nebola povedomá.

Shannon prikývla. „Bola som vo Fredovom a Georgovom ročníku. Ja si ťa pamätám. Musím sa priznať, že som počas Trojčarodejníckeho turnaja nosila jeden z tých otrasných odznakov. Prestala som, až keď ma o to poprosil Cedric,“ odvetila a hľadela priamo na Harryho. „Prepáč.“

Keď si Harry spomenul, ako ho tie odznaky v tom čase trápili, uškrnul sa. „Nič sa nestalo, každý ich nosil.“

„Pretože boli zábavné a včetci boli radi, že môžu potvrdiť, že Potter smrdí,“ ozval sa Draco Malfoy, ktorý práve vstúpil do kuchyne, akoby mu patrila.

Harry si všimol, že pani Weasleyová nevyskočila a nezačala preňho pripravovať večeru ako ostatným. Len so skríženými rukami sedela pri stole a mračila sa. Harryho srdce sa naplnilo citmi k pani Weasleyovej.

„Sklapni, Malfoy,“ zavrčal Ron.

„Ty si v Ráde?“ ohromene sa opýtala Shannon. „Nevyrobil si tie odznaky ty?“

„Vyrobil,“ odvetil Draco s hrdosťou a začal si na tanier naberať jedlo.

„Nie je v Ráde,“ vysvetľoval George. „Len sa tu skrýva, kým bude po všetkom.“

„Neskrývam sa,“ odsekol Draco a očervenel.

„Nie? Tak ako tomu hovoríš?“ opýtal sa ho Fred.

„Volám to ochranou mojich záujmov,“ uškrnul sa Draco. „Mám pred sebou skvelú budúcnosť. Samozrejme za predpokladu, že sa Potter pozbiera a dokáže to skončiť.“

Jeho odpoveď vyvolala hotovú smršť nahnevaných hlasov, ktoré Draco ignoroval a pustil sa do jedla.

„Dosť!“ skríkol Hagrid, na čo všetci stíchli.

„Moja matka a Parkinsonovci práve čítajú večerné vydanie Denného proroka,“ zatiahol Draco, ako keby k nijakému prerušeniu nedošlo. „Máme obavy z toho, čo to znamená. Čo sa stane s nami, ak Rád zatknú a zašijú do Azkabanu? Viete, že sú spôsoby, ako toto miesto vypátrať.“

„Malfoyova matka a Parkinsonovci – možno si na Iris pamätáš – sú tu tiež,“ vysvetľoval George Shannon.

„Iris si pamätám. Bola celkom fajn… Na Slizolinčanku,“ potvrdila Shannon.

„Iris je v pohode. Nie ako tento tu,“ zazrel Fred na Draca.

„Pracujeme na núdzovom pláne, pán Malfoy,“ odvetila profesorka McGonagallová a zazrela na ostatných, aby sa zdržali komentára. „Nikto do Azkabanu nepôjde.“

„Ministerka Umbridgeová to asi vidí inak,“ znudene podotkol Draco.

„Nech je to ako chce,“ pokračovala profesorka McGonagallová a pozrela na Malfoya ponad rám svojich okuliarov. „Dozrieme na to, aby bola vaša rodina v bezpečí.“

„Čo myslíte, aký bude Voldemortov ďalší ťah?“ opýtal sa Moody a svoje magické oko uprel priamo na Draca. Ten sa pri počutí toho mena strhol.

„Využije ministerkinu túžbu po prímerí,“ odvetil Draco. „Vloží jej do hlavy myšlienku na zrušenie kúzla spoľahlivosti tak, aby si myslela, že je to jej nápad. A potom začne kúzlo skúšať, aby zistil, či slabne.“

„Ako?“ nechápal Harry. „Ako môže skúšať silu kúzla, ak mu nikto nemôže povedať, kde hlavný stan leží?“

Malfoy prevrátil očami a začal veľmi pomaly a zreteľne vysvetľovať. „Najprv nájde niekoho, o kom si myslí, že polohu hlavného stanu pozná. Potom ho začne mučiť, až kým mu ju nepovie. Keď začne obeť odpovedať, bude vedieť, že kúzlo zlyháva.“

Harry preglgol. Jeho strach o Remusa opäť vzrástol. Či už by ho chytil Voldemort alebo ministerstvo, ani jeden by neváhal použiť ho.

„Hľadáme alternatívne bezpečné stanoviská. Dám vám vedieť hneď, ako nejaké nájdeme,“ povedala profesorka McGonagallová a ukončila tak stretnutie. „Môžno sa budeme musieť na čas rozdeliť. Dokonca to tak môže byť lepšie.“

Konverzácie pri kuchynskom stole boli po celý večer dosť tlmené, obzvlášť na Weasleyovské štandardy.

* * *

Milý Ron,

ak čítaš tieto riadky, znamená to, že som mŕtvy. Pevne verím, že som ho vzal so sebou. Chcem, aby si si nechal môj Blesk – viem, že ho využiješ. Koberec nechaj Fredovi s Georgovi, možno podľa neho vyrobia nejaké vtipkárske…

Nie som si istý, čo povedať. Píšem tento list, aby som sa rozlúčil, no je to ťažké – hlavne keď viem, že ste spolu s Hermionou len o poschodie nižšie. Som rád, že ste sa vy dvaja konečne dali dokopy. Starajte sa jeden o druhého.

Dúfam, že Kanóny hrajú dobre.

Harry pokrčil pergamen a hodil ho do koša k predchádzajúcim pokusom. Bolo to nemožné. Napísať rozlúčkový dopis bolo oveľa ťažšie, ako si spočiatku myslel. Ako keby Kanóny niekedy mohli hrať dobre…

Vytiahol čistý pergamen a rozhodol sa, že to skúsi odznovu. Sedel na posteli a pokúšal sa sústrediť sa. Pani Weasleyová si všimla, že si pri večeri šúcha rameno a hneď ho odviedla do izby s tým, že odtiaľ až do rána nesmie vyjsť. Bol príliš unavený, aby sa s ňou hádal.

Keď sa dvere jeho izby pootvorili, vzhliadol. Donútra vkĺzla Ginny v ošúchanom žltom župane. Harryho pohľad okamžite upútali obnosenené miesta a slabý náznak tenučkej modrej látky, ktorú bolo cez opotrebený župan vidieť.

„Ahoj,“ zašpkala a postrčila ho, aby si mohla sadnúť vedľa neho. „Ron s Hermionou si želajú dobrú noc a vykopli ma.“

Harry jej uhol a pri tom zhrnul na kopu pergameny, aby nezistila, čo robil.

„Čo to píšeš?“ opýtala sa.

Harry pokrčil plecami. „Len nejaké poznámky,“ odpovedal vyhýbavo. „Takže ťa poslali preč, há? To mám ale šťastie.“

Ginny sa uškrnula. „Prečo nespíš? Len som sa chcela uistiť, že si prikrytý a v pohodlí.“

„Prišla si ma uložiť?“ opýtal sa s nadvihnutým obočím. Zaplavil ho príjemný teplý pocit. Nepamätal si, že by to preňho niekto urobil. Teda okrem času, keď ležal v nemocnici.

Ginny ho nežne pobozkala na čelo a trochu smutne sa usmiala. „Mal by si spať. Mamka bude na nervy, ak zistí, že si hore a pracuješ.“

„Nemohol som zaspať,“ bránil sa Harry. „Telo je unavené, no myseľ pracuje na plné obrátky. Dnes si bola fantastická, vieš o tom?“

„Noazaj?“ neveriacky naňho pozrela. „To bol kompliment, Harry?“

Harry ju štuchol lakťom. „Samozrejme, že si bola! Bol som na teba taký hrdý, keď si aj napriek strachu skočila. Bolo to úžasné. Neskladám ti dosť komplimentov, Ginny?“

„Najnovšie novinky, Harry. Niekedy si trochu… rezervovaný,“ prevrátila Ginny očami.

Harry sa zamračil. „Dovoľ mi teda, aby som ti to vynahradil,“ povedal, objal ju a stiahol ju na posteľ, takže ležala vedľa neho. „Myslím si, že si krásna.“

Ginny si inštinktívne siahla do vlasov a líca jej zalial jemný rumenec. Harry ju chytil za ruku a odtiahol ju, aby sa mohol dotknúť jej vlasov. „Podľa mňa si celá krásna, Ginny – na povrchu aj pod ním. Si zábavná, vášnivá a vždy ma dokážeš rozosmiať.“

„Super!“ zhodnotila Ginny. „Viem skvele rozprávať vtipy. Presne to chcem, aby si môj priateľ predstavil, keď na mňa myslí.“

„Nie,“ vysvetľoval Harry a ďalej sa hral s jej vlasmi. „Smiech je dobrý. Niekedy je to jediný spôsob, ako sa s niečím vyrovnať. A ty máš vždy nejaký vtip v zálohe. Ukazuješ mi iný život – taký, aký by som chcel. Keď sa ráno zobudím, mám taký zláštny pocit v žalúdku. Len kvôli tomu, že viem, že ťa uvidím.“

Zahanbene odvrátil.

Ginny ho chytila za bradu a prinútila ho pozrieť sa opäť na ňu. „Rozprávaj ďalej,“ zašepkala zachrípnuto. Jej pohľad bol nežný, no bola v ňom vášeň. Harry preglgol.

„Nesnažíš sa ma prinútiť rozprávať, keď na to nie som pripravený, no keď som, vždy si prvá, za ktorou idem,“ pokračoval. Zrazu sa nedokázal poriadne sústrediť.

Každý nerv v tele mal zrazu napnutý na prasknutie. Upútala ho krivka jej krku a tenký rad pieh, ktorý sa strácal pod jej županom. Spočítať tie pehy mu odrazu prišlo ako to najdôležitejšie na svete.

Znovu preglgol a cítil, ako mu pri tom poskočil ohryzok. V ústach mal veľmi sucho. Cítil jej sladkú kvetinovú vôňu, ktorá mu pripomínala ospalé leto zaliate slnkom.

„Ginny,“ zašepkal.

„Harry.“

A zrazu sa objímali a váľali po Harryho posteli, ako keby už nemalo byť zajtra. Vojna, boje, jeho poranené rameno, Umbridgeová a jej nezmysly – to všetko sa vyparilo v jedinom okamihu. Presne toto si sľúbli, keď sa dozvedel o siedmom horcruxe – že bude žiť naplno až do konca a venuje Ginny toľko času, koľko bude možné.

Po chvíli pravéj a nespútanej rozkoše sa Ginny zadýchane odtiahla. „Harry, musíme prestať. Každú chvíľu tu bude Ron.“

Harry nechcel prestať a opäť sa nahol, aby pokračoval v bozkávaní jej krku. Pokiaľ išlo o jeho názor, Ron sa mohol ísť strčiť niekam.

„Harry!“ zasmiala sa Ginny, odstrčila ho a presadla si na Ronovu posteľ. „Myslím to vážne. Ron dorazí každú chvíľu. A to nehovorím o mamke. Som si istá, že ťa bude chcieť skontrolovať.“

Harry sa rozladene zamračil. „Dobre.“

Ginny sa zachichotala a pokúsila sa uhladiť si beznádejne rozstrapatené vlasy. Župan mala rozhalený a skôr, ako si ho stihla opäť zaviazať, Harry pohľadom ocenil veľmi krátku modrú nočnú košieľku.

„Ruksak maj stále zabalený. Zväčši jeho vnútro, aby sa ti tam zmestila aj Dumbledorova mysľomisa. Nikdy nevieš, či nebudeme musieť rýchlo zmiznúť a tú by si mal asi rád pri sebe,“ povedala. „Zabaľ si všetky potrebné veci.“

Harry položil ruku na posteľ vedľa seba. „Dobre. Poď sem a môžeme to spolu prediskutovať,“ povedal tak nevinne, ako len dokázal.

„Nebuď taký dotieravý,“ povedala s predstieraným nesúhlasom. V tom sa rozleteli dvere a do miestnosti vošla pani Weasleyová, ťahajúc za ucho Rona.

Harry si všimol, že Ron má na krku výrazný červený fľak a len veľmi ťažko zachovával vážnu tvár. Ginny naňho pozrela spôsobom, akoby chcela povedať ‘ja som ti to hovorila’.

„Ginny! Čo tu robíš?“ opýtala sa pani Weasleyová a znepokojene pozerala na Harryho s Ginny. Keď si uvedomila, že sedia na rôznych posteliach, trochu sa upokojila.

„Len som prišla Harrymu zaželať dobrú noc, mami. Prekvapilo ma, že ešte nespí. Pracoval,“ povedala Ginny a nesúhlasne sa zamračila. Keď sa naňho rovnakým spôsobom pozrela pani Weasleyová, Ginny naňho spoza jej chrbta vyplazila jazyk.

Pani Weasleyová pustila Rona a celú svoju pozornosť upriamila na Harryho. „Harry! Povedala som ti, že chcem, aby si sa poriadne vyspal. Ak sa nevyspíš, môžeš ochorieť. Obzvlášť po úraze. Okamžite do postele a zhasnúť svetlá, mladý muž.“

„Ginny, ty sa vráť do svojej izby a do svojej postele. Ronald… do postele. Zajtra si s tebou pohovorí tvoj otec.“

Ginny poslala Harrymu vzdušnú pusu a odišla. Ron prišiel k svojej posteli. V líci mal nahnevaný tik. Pani Weasleyová zhasla svetlo a pevne zavrela dvere.

Harry niekoľko minút čakal v tichosti. Pri všetkom, čo sa stalo v Šikmej uličke zabudol, že sa dnes ráno s Ronom hádali. Teraz mu to pripadalo úplne zbytočné.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa.

Ron len zamumlal a hlučne sa prevalil. Harry počul, ako sa Ron najprv niekoľko krát zhlboka nadýchol a potom zavrčal, „Chová sa ku mne, ako keby som mal sedem a nie takmer osemnásť. Už toho mám plné zuby.“

Harry bol nervózny. Nebol si istý, či to chce vedieť, no rozhodol sa, že bude dobrý priateľ a opýta sa. „O čo išlo tento krát?“

„Vošla do dievšenskej izby a prichytila ma bozkávať sa s Hermionou,“ povedal Ron rozladene. „Dobre, možno som mal ruky niekde, kde tak celkom nemali byť, ale o to teraz vôbec nejde. Som dospelý! A toto dokonca ani nie je jej dom – patrí tebe.“

Harry len neurčito zamumlal. Jednoznačne o tom nechcel diskutovať a nechcel vedieť, čo robia Ron s Hermionou, keď sú spolu sami. Nikdy.

„Mamka vybuchla a vytiahla ma odtiaľ za ucho. Hermiona bola zhrozená. Pravdepodobne sa na mňa týždeň ani nepozrie, o bozkávaní ani nehovorím,“ povzdychol si Ron.

„Hej, Ron,“ odvrátil sa Harry od Ronovho hlasu. „Musíš o tom rozprávať mne?“

„Harry, to ty sa bozkávaš s mojou sestrou,“ odsekol neveriacky Ron.

„Ja viem, a tiež o tom nerád počúvaš. S tebou a Hermionou je to podobné. Ste… Je to… Obaja… Jednoducho to nie je správne,“ bránil sa Harry.

Ron odfrkol. „Pokrytec.“

„Blbec. Čo s tebou tvoj tatko zajtra urobí?“ zvedavo sa opýtal Harry. Pani Weasleyová Ronovi hrozila rozhovorom s jeho otcom.

„Nič,“ usúdil Ron. „Ak niečo, bude hrdý. Ale nehovor to mamke. Ona je jediná, koho to vyvádza z miery. S Ginny je to samozrejme iné. Dávaj si pozor, kamoš.“

„Hej, vďaka,“ zabručal Harry.

„Hocikedy,“ odvetil Ron a Harry mu na hlase počul, že sa uškŕňa.

Harry si upravil vankúš a pomaly sa prepadol do nepokojného spánku.


P.S.: S koncom skúškového obdobia by sa preklad mal opäť zrýchliť 🙂

Ak sa vám preklad páči, môžete ho podporiť použitím nasledujúceho tlačidla:

PayPal Donation

Reklamy

3 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 20 – Zrada – Časť 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s