Siedmy Horcrux – Kapitola 20 – Zrada – Časť 1

Tak po relatívne dlhej prestávke tu mám pokračovanie prekladu knižky The Seventh Horcrux od Melindy. Dnes to je prvá časť dvadsiatej kapitoly – ostatné časti nájdete v archíve prekladu.

Ginny pod Harryho váhou zalapala po dychu. Hluk výbuchu bol taký silný, že si chcela zakryť uši rukami, aby ho stlmila. Padajúce trosky jej spôsobili niekoľko škrabancov a modrín. Všetko ju bolelo.

„Harry,“ povedala a snažila sa pohnúť. „Si v poriadku?“

Len zavrčal, no odvalil sa z nej a sťažka dýchal. Kľakla si, aby sa naňho mohla poriadne pozrieť. Ochránil ju pred veľkou časťou výbuchu a bolo to na ňom vidieť. Krvácal z niekoľkých rán, aj keď žiadna nevyzerala na to, že by mohla byť životu nebezpečná. Najhoršie zraneniep predstavovala stále jeho ruka, ktorá mu bezvládne visela pri tele. Očividne si vykĺbil rameno, keď ju chytal.

Ginny mala srdce až v krku, keď sledovala, ako preskakuje medzi tými budovami. Videla jeho výraz – páčilo sa mu to. Mala rada lietanie ako každý – možno aj viac – no väčšinou pri tom sedela na metle. Bála sa toho skoku, no musela si priznať, že keď už ho má za sebou, je na seba hrdá.

„Som v pohode,“ zamumlal Harry.

Ginny len prevrátila očami. Bol všetko, len nie v pohode. Prečo vlastne nikdy nechcel priznať, že ho niečo bolí? Jasné zelené oči mal zahmlené bolesťou a vedela, že zadržiava dych, aby nestonal. Ginny vydýchla a pokúsila sa upokojiť.

„Moji bratia!“ skríkla zrazu, keď si uvedomila, že väčšina z nich sa zúčastnila bojov. Boli dolu na ulici pri tej zničenej budove. Vzduch bol stále plný prachu a dymu, takže na zem nedovidela. Počula hlasy, no nevidela záblesky kúziel – bitka už skončila. Ginny sa pokúšala potlačiť príval paniky. Nevidela žiadneho zo svojich bratov a nedokázala ani určiť, ktorá strana vyhrala.

Srdce jej zvieral strach. Museli byť v poriadku. Jednoducho museli. Nevedela, čo by robila, keby niektorého z nich stratila. Možno sú drzí, ale sú to jej bratia.

„Musíme sa dostať dolu a zistiť, čo sa stalo,“ povedal Harry a so vzdychnutím sa postavil na nohy.

„Harry, si zranený. Aspoň ma nechaj ísť prvú,“ povedala Ginny.

Harry pokrútil hlavou. „Môžeme sa odmiestniť kúsok hore ulicou a rozhliadnuť sa tam,“ vysvetľoval. „Len mi daj chvíľu.“

Odkráčal k tehlovej stene a zhlboka sa nadýchol. Kým si Ginny stihla uvedomiť, na čo sa chystá, všetkou silou vrazil ramenom do steny. Ginny jasne počula škaredé puknutie a ramenný kĺb mal opať na mieste. Od bolesti skríkol a padol na kolená.

„No to je lepšie,“ povedal roztrasene a zavrel oči. Ginny ho zachytila skôr, ako hlavou dopadol na zem.

„Och, Harry,“ skláňala sa nad ním. Pri Merlinovi, to muselo bolieť. Rukou mu zašla do vlasov, opatrne s ním zatriasla a pokúšala sa ho prebrať. Vedela, že by mala ísť skontrolovať situáciu na ulici, no nemohla ho tam len tak nechať. „No tak, zlatko, preber sa.“

Slabo ho plesla po líci a neznášala sa za to. Niečo zamumlal, no to bolo všetko.

„Dobre, Harry. Idem dolu a zoženiem pomoc,“ vzlykla. „Hneď sa vrátim.“

Harry roztvoril oči, ako keby ho poliala ľadovou vodou. „Ginny.“

„Tu som,“ ozvala sa a len krútila hlavou. Môže byť niekto až takto tvrdohlavý? „Dokážes sa postaviť?“

„Určite,“ odvetil bez rozmýšľania. Pokúsil sa vstať, no dostal sa len do sedu, zavrčal a chystil sa za rameno. „Ehm, možno s trochou pomoci,“ povedal zahanbene.

Ginny len odfrkla, prehodila si jeho ľavú ruku okolo pliec a pomohla mu vstať. Zavrávoral a Ginny si chvíľu myslela, že si bude musieť znovu sadnúť, no nakoniec to ustál.

„Dokážeš sa premiestniť?“ opýtala sa Ginny. Obávala sa, že by ich mohol oboch rozštiepiť. „Mojím dlhodobým cieľom síce je splynúť s tebou, no nerada by som, aby tvoja ruka trčala z môjho čela.“

Harry sa zasmial. „Ha, ha, veľmi vtipné. Chyť ma za ruku a uvidíme, či tu nenecháme aspoň ten tvoj drzý jazyk.“

Ginny sa uškrnula, chytila sa jeho zdravej ruky a keď ich pohltila temnota premiestňovania, hľadela mu do tváre. Vyzeral unavene a bol doráňaný, no aj tak bol úchvatný. Opäť z neho vyžarovala tá tichá sila. Stávalo sa to vždy, keď sa ocitli v nebezpečí a Ginny mala pocit, že on o tom ani nevie.

Nebola nijaká ľahká žena, no keď bol takýto, neodolateľne ju priťahoval. Tá zvláštna kombinácia sebadôvery s malou prímesou neistoty ju omračovala. Vždy, keď začal vydávať rozkazy, sa musela veľmi kontrolovať, aby po ňom neskočila a neubozkávala ho na smrť. A rozkazoval dobre. Jedného dňa z neho bude skvelý Auror.

Ginny sa primiestnila len pár centimetrov od jednej z horiacich budov. Rýchlo ustupovala od tepla a pri tom podopierala Harryho. Keď sa naňho pozrela, uvedomila si, že znepokojujúco zbledol.

„Si v poriadku, Harry?“ opýtala sa, objala ho okolo pása a pritisla sa k nemu. Vedela, že jej dovolí pomôcť mu, keď si bude myslieť, že to vlastne on pomáha jej. Chlapci sú tak naivní.

„Hej. Nie je to Ron tam vpredu?“ opýtal sa a žmúril cez dym.

Ginny sa pozrela smerom, ktorým ukazoval. Neďaleko od nich rozoznala Ronovu červenú hlavu. Všetkých naokolo prevyšoval. Niekoľko smrťožrútov zatkli, no väčšina sa očividne odmiestnila. S Harrym sa pohli k Ronovi.

„Ron!“ zakričala, keď už boli dosť blízko, aby ich mohol počuť.

„Harry! Ginny!“ skríkol Ron a po tvári mu prebehol výraz úľavy. „Ste v poriadku?“

„Harry je zranený,“ povedala v momente, keď Harry odvetil, že je v poriadku.

Ron ich aj tak poriadne nepočúval. „Tesne pred pádom tej budovy sme videli Patronusa. To bol váš?“ opýtal sa.

Harry prikývol.

„Myslel som si. Najprv som si ani neuvedomil, čo to bolo. Všetko sa stalo tak rýchlo. Väčšina Rádu sa snaží čo najrýchlejšie zmiznúť – keďže je po boji, prichádzajú zástupcovia ministerstva,“ krútil Ron hlavou.

„Sú Fred s Georgeom v poriadku?“ opýtala sa Ginny.

„Hej. Snažili sa presvedčiť Moodyho, aby odišiel skôr, než ho niekto bude chcieť zatknúť a vypočúvať. Bill a Fleur vyzerali dosť zle, ale už sú v hlavnom stane. A ty by si si mal nechať vyšetriť to rameno,“ kývol Ron hlavou na Harryho, ktorý si stále držal rameno.

Ginny počúvala len na pol ucha – sledovala delegáciu zástupcov ministerstva, ako kráčajú ulicou v čele s nízkou ženou s tvárou ropuchy. Ginny v duchu zavrčala. Zovrelo jej srdce, keď si všimla, že za Umbridgeovou kráča vysoký červenovlasý čarodejník s poznámkovým blokom v ruke. Percy vyzeral nesvoj, no aj tak poslúchal Umbridgeovej príkazy.

„Harry, jednoducho sa odmiestnime rovno do hlavného stanu. Je tu Umbridgeová a nepotrebujeme, aby nás videla,“ navrhla Ginny potichu a pohodila hlavou smerom k Umbridgeovej.

„Vy dvaja choďte,“ povedal Ron a postavil sa Umbridgeovej chrbtom, aby nevidela na Harryho. „Ja musím skontrolovať Hermionu.“

Ginny sledovala, ako Umbridgeová vrieska na Kingsleyho Shacklebolta. Tvár mala červenú a päsťami mávala naokolo. Harry už viac nepotreboval. Vzal Ginny za ruku a oboch ich premiestnil do hlavného stanu.

* * *

Harry zamumlal a pomaly sa začal preberať. Telo mal stuhnuté a jeho myseľ sa zobúdzala len pomaly. Niekoľkokrát zamrkal a pokúsil sa spomenúť si, kde sa to vlastne nachádza. Nakoniec to vzdal, natiahol sa a zašmátral po okuliaroch. Keď si ich nasadil, rozoznal svoju vlastnú izbu na Grimauldovom námestí. Zamračene sa sústredil, no nikam to neviedlo, pamäť mal stále zahmlenú.

Keď s Ginny dorazili na Grimauldovo námestie, našli madam Pomfreyovú, ako ošetruje množstvo utŕžených zranení. Videli Billa a Fleur – obaja boli v obväzoch, no sedeli a rozprávali sa s pani Weasleyovou. Madam Pomfreyová napravila Harryho rameno švihom prútika, no musela mu podstrčiť nejaký uspávací elixír, pretože potom si už nič ďalšie nepamätal.

Posadil sa, spustil nohy z postele a poobzeral sa po nejakom oblečení. Netušil, koľko času ubehlo od jeho návratu, no chcel zistiť, čo sa po jeho odchode stalo v Šikmej uličke. A koľko stratili aurorov. Spomenul si, že Umbridgeová strašne zúrila. Keď sa cítila zahnaná do kúta, začala byť agresívna. Vtedy bolo najlepšie držať sa od nej čo najďalej.

Pomaly zostupoval po schodoch a naťahoval krk, aby zahnal posledné zvyšky stuhlosti. Z kuchyne sa k nemu niesla omamná vôňa. Podľa toho usúdil, že bude zhruba čas na večeru. Nespal príliš dlho.

Otvoril dvere do kuchyne. Za stolom tam sedelo množstvo vážnych tvárí. Ginny sedela vedľa svojho otca a pevne ho držala za ruku. Vedľa nej sedela Tonksová. Bola bledá a ustarane si hrýzla hornú peru. Pani Weasleyová si niečo potichu šomrala a neprestajne všetkým dolievala čaj, či uz boli ich hrnčeky prázdne, alebo nie.

Hagrid, Moody, profesorka McGonagallová a dvojičky tam boli tiež, no nikde nevidel Rona ani Hermionu.

„Harry!“ ozvala sa Ginny, keď si všimla, že stojí vo dverách. Vyskočila, vzala ho za ruku a viedla ho k stoličke.

„Och, Harry, zlatko. Ako sa cítiš?“ opýtala sa pani Weasleyová a nežne mu položila tuku na líce. „Myslela som si, že budeš spať dlhšie.“

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry.

„Kingsleyho vyhodili,“ zamračene odvetil Fred.

„Je to ešte horšie,“ povedal pán Weasley. „Kingsleyho a Petra Melansona, veliteľa aurorov nasadených v Šikmej uličke, obvinili zo zrady. Na súd budú čakať v Azkabane.“

„Čo? Prečo?“ vyprskol Harry.

„Pretože počúvli mňa a nepočkali na Dawlishov povel,“ ozval sa Moody a riadne si odpil zo svojej príručnej fľašky. „Vedel som, že som tam mal zostať a zlíznuť si to namiesto nich.“

„Nie, urobil si dobre, Alastor,“ unavene povedala profesorka McGonagallová. „Ak by si tam ostal, Dolores by to hneď všetko zvalila na Rád. Takto sa aspoň môžeme pripraviť.“

„Pripraviť na čo?“ nechápal Harry. „O čom hovoríte? Ako by mohla obviňovať Rád? Dawlish tam ani nebol. A ak bol, určite videl, že vyjednávanie zlyhalo.“

„Ezriah Dawlish sa nestará o to, či zlyhalo, alebo nie. Ide mu o to, že niekto podryl jeho autoritu. Je to surovec, veď to poznáš, Potter,“ odvetil Moody. „Stúpal po rebríčku na chrbte iných ľudí a prisvojoval si cudzie zásluhy. Moc sa mu páči a je presvedčený, že mu ju každý chce vziať, pretože tak to robí on.“

„Denný prorok uverejnil vo večernom vydaní správu o útoku,“ zapojila sa do rozhovoru Tonksová. „Citujú v ňom dočasnú ministerku Umbridgeovú, ktorá povedala, že aurori umierali, pretože do vyjednávaní vstúpila samozvaná bojová skupina a pokúsila sa napadnúť smrťožrútov na vlastnú päsť. Podľa článku pred tým smrťožrúti s aurormi plne spolupracovali.“

„Čo?“ skríkol Harry a vyskočil zo stoličky. „To je úplná kravina.“

„Je to tak. Obávam sa, že sa snaží zhodiť vinu za smrť aurorov na intervenciu Rádu,“ vzdychla profesorka McGonagallová.

„A bojím sa aj o Percyho,“ povedal pán Weasley. „Určite sa nájde niekto, kto nahlási, koľko dnes bolo na bojisku červenovlasých ľudí. Toto musí dôjsť aj Umbridgeovej a keď sa tak stane, bude páčiť informácie z Percyho. Bude to mať ťažké.“

Pani Weasleyová potiahla nosom a ďalej nalievala čaj. „Myslíte, že by som mu mali napísať?“ opýtala sa a pozrela na prázdne bidlo pri okne. „Och, tá hlúpa sova je zase preč. Naozaj si budeme musieť kúpiť novú. Errol je na staré kolená jednoducho príliš nespoľahlivý.“

„Môžete použiť Hedwigu, pani Weasleyová,“ navrhol jej Harry.

„Och, ďakujem, Harry, zlatko,“ vyhŕkla pani Weasleyová, podišla k Harrymu a Ginny a oboch ich objala. „Chcem len, aby boli moje deti v poriadku.“

Harry očervenel a okuliare mu skĺzli z nosa. Pani Weasleyová si ho pritisla na prsia a on nevedel, kam by sa asi tak mal pozerať. Videl, že Ginny je v podobnej pozícii z druhej strany pani Weasleyovej, no pri pohľade na Harryho rozpaky sa snaží zadržať výbuch smiechu.

„Nemyslím si, že to je práve najlepší nápad, Molly,“ odkašľal si pán Weasley. „Hedwiga je príliš nápadná a povedal by som, že pre Percyho bude lepšie, keď sa teraz od neho budeme držať ďalej.“

Pani Weasleyová pustila Harryho s Ginny a zbledla. Nešťastne prikývla, vrátila sa na svoje miesto. Triasla sa jej horná pera.

„Určite sa pokúsi rozpustiť Rád,“ povedala profesorka McGonagallová.

„Ale to sa jej nepodarí, nie?“ udrel Hagrid päsťou po stole. „Nech to skúsi. Rád vytvoril Dumbledore a ja v ňom ostávam. Rád s Veď-Viete-Kým bojoval v oboch vojnách. Nemôže ho len tak zrušiť.“

„Môžno nie úplne, ale môže nám poriadne sťažiť prácu,“ vzdychol pán Weasley.

„Blbosť!“ vyprskol Hagrid.

„Pokojne, Hagrid,“ potľapkal George Hagrida po ramene. „Nikomu z nás sa to nepáči.“

„Kde sú Ron s Hermionou?“ opýtal sa Harry.

„Ešte sa nevrátili,“ odvetila Tonksová. Keď si všimla Harryho zhrozený výraz, len mávla rukou. „Ale nie je sa čoho báť. Ministerstvo veľa ľudí zadržalo a teraz ich vypočúvajú. Mám kontakt, ktorý mi dá vedieť, ak by sa vyskytol nejaký problém. Asi len čakajú, kým na nich príde rad.“

„A čo by sa stalo, ak by sa Umbridgeová pokúsila rozpustiť Rád?“ chcel vedieť Harry. „Môže nás postaviť do ilegality, ale nájsť nás nemôže, nie? Hlavný stan je predsa stále pod vplyvom kúzla spoľahlivosti, či nie?“

Profesorka McGonagallová stisla pery a mierne očervenela. „Áno, na čas nás to ochráni, ale určite nie natrvalo,“ začala vysvetľovať. „Oddelenie záhad vlastní zoznam všetkých aktívnych kúziel spoľahlivosti a má k dispozícii aj prostriedky na zrušenie tých, ktoré nemajú povolenie. Za normálnych okolností sa musí každý, kto chce toto kúzlo použiť, zaregistrovať na ministerstve, inak by ho použil každý, kto sa chce schovať pred zákonom. A keďže naše vzťahy s Rufusom Scrimgeurom boli v najlepšom neisté, kúzlo som vykonala bez povolenia. Podľa všetkého je jeho zrušenie veľmi komplikované, ale ak máte dosť času, dá sa to.“

„Tak to je pekne zbytočné,“ zamumlal Harry.

Vyrušil ich rozruch pri vchodových dverách, no profesorka McGonagallová mávla na pani Weasleyovú, nech zostane sedieť a sama to išla skontrolovať.

„Všetci by sme si mali pripraviť batoh pre prípad, že by sme boli nútení utiecť,“ povedal pán Weasley a naprával si okuliare. „Moje kontakty by mi mali dať vedieť, ak by sa pripravoval útok na hlavný stan, no nemôžem zaručiť dostatok času na balenie. Predpokladám, že ma bude Umbridgeová pozorovať.“

„Artur, môžeš prísť o prácu,“ roztrasene povedala pani Weasleyová.

„Áno,“ potvrdil pán Weasley a chytil pani Weasleyovú za ruku. „Ale ak ministerstvo získa dôkaz, že pracujem pre Rád, strata práce bude mojím najmenším problémom.“

Kým stihli zareagovať na toto ponuré vyhlásenie, otvorili sa dvere a do miestnosti vošla profesorka McGonagallová. Za ňou kráčali Ron, Hermiona a Shannon, predavačka z Vydarených výmyslov Weasleyovcov. Všetci traja vyzerali uzimení a unavení, akoby stáli dlho vonku.

Ak sa vám preklad páči, môžete ho podporiť použitím nasledujúceho tlačidla:

PayPal Donation

Reklamy

3 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 20 – Zrada – Časť 1

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s