Siedmy Horcrux – Kapitola 19 – Slučka sa sťahuje – Časť 2

Druhá časť devätnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

Nastal deň ich plánovanej návštevy Šikmej uličky. Harry ležal v posteli a cítil sa tak príjemne a pokojne, že sa mu vôbec nechcelo vstávať. Bol stočený vedľa Ginny a pramene jej vlasou ho šteklili v nose. Kým boli v hostinci, do postele šli vždy veľmi pokojne a slušne. Ronova prítomnosť držala Harryho zápal na uzde. No v noci sa ozvali jeho inštinkty a ráno sa vždy našiel v Ginninom objatí. Veľmi ľahko by si na to zvykol, no znepokojovalo ho to.

Čím bližšie bol k nájdeniu posledného skrytého horcruxu, tým viac sa približoval aj čas ťažkých rozhodnutí. Niekoľko krát rozmýšľal aj nad tým, či sa podvedome nesnaží spomaliť pátranie. Vedel, čo musí urobiť, no hrozil sa toho. Tento malý náznak toho, ako by asi vyzeral jeho život s Ginny – každé ráno sa prebúdzať v jej náručí – bol sladký aj bolestivý zároveň. Život sa s ním nikdy príliš nemaznal, no myšlienka na stratu tejto novo nájdenej radosti naňho bola priveľa.

Akoby vycítila jeho vnútorný nepokoj, Ginny sa v spánku pretočila a pritúlila sa k nemu tesnejšie. Harry ju jednou rukou objal, pritiahol si ju bližšie a napätie v ňom povolilo. Profesor Dumbledore mu povedal, že jeho najväčšia sila je láska. Harry si nevedel predstaviť, ako by mu láska mohla pomôcť poraziť Voldemorta, no vedel, že s Ginny sa cíti lepšie ako kedykoľvek predtým. Možno mu na konci pomôže práve tento pocit – táto nesmierna túžba prežiť.

Voldemort sa smrti bál. Chcel žiť, lebo tej druhej možnosti sa hrozil a nie preto, že by mu život poskytoval niečo cenné. Harrymu prišlo Toma Riddla na chvíľu ľúto – nikdy nepoznal ten pocit naplnenia, ktorý by mu mohol poskytnúť niekto ako Ginny.

No ak by to aj Harrymu pomohlo poraziť Voldemorta, stále to neriešilo problém kúska Voldemortovej duše ukrytého v Harrym. Vedel, že Hermiona má pravdu – predmety obsahujúce Voldemortovu dušu zostali po zničení horcruxu nedotknuté. Mal ich všetky okrem medailónu. Ten skončil na dne jazera spolu s inferiom, ktorý ho mal na krku. Harryvšak videl, že keď sa inferi ponáral, medailón bol v jednom kuse.

Takže predmety prežili, aj keď ostali obité a zašlé. Spôsob, akým by dokázal zničiť horcrux v sebe a prežiť to, mu však stále unikal. Zaťahal sa za svoj pletený náramok. Akvamarín schovaný vo vnútri bol príjemne teplý.

Harry vzdychol. V mysli sa mu opäť vynoril obraz oblúka, ktorým prepadol Sirius. Bolo to bezbolestné? Myšlienka na ten oblúk ho prenasledovala, no zadržiavala ho myšlienka na to, že Rona, Hermionu a hlavne Ginny by potom trápili rovnaké nočné mory, ako mal on po strate Siriusa.

Harry sa pozrel na Rona a Hermionu na druhej posteli. Obaja pokojne spali. Ron ležal s rukami rozhodenými do strán a zaberal tak oveľa viac, ako polovicu postele. Hermiona bola stočená vedľa neho a jeho ruku používala ako vankúš. Na hlave mala modrú šatku, ktorú používala vždy, keď si zložila parochňu. Harry ju každé ráno sledoval – naslepo siahla po parochni rovnako, ako Harry siahal po okuliaroch.

Čas bežal a Harry mal pocit, že by už mal každému z nich napísať rozlúčkový list, v ktorom by im povedal, čo preňho znamenali. Želal si, aby mu niečo také zostalo po Siriusovi. A tiež vedel, že svoje myšlienky by im nikdy nedokázal povedať do zoči-voči. Keď to však už bude na papieri, celé to bude oveľa pôsobiť oveľa skutočnejšie. A bližšie.

Zachvel sa a Ginny otvorila oči. Niekoľko krát zažmurkala, snažila sa zorientovať a potom svoj rozospatý pohľad uprela naňho.

„Ránko,“ povedala a oprela sa oňho.

„Dobré,“ odvetil Harry a naklonil sa, aby ju pobozkal na temeno hlavy. „Spalo sa ti dobre?“

„Uhm. Rada s tebou spím,“ povedala.

Harryho zalialo teplo. „Aj ja s tebou rád spím – aj keď pri tom naozaj spíme,“ povedal s prešibaným úškrnom.

Harry cítil, ako sa Ginny chichoce. „Hlavne nech ťa nepočuje Ron, lebo skočí sem a ľahne si medzi nás.“

„No fuj,“ zaškaredil sa Harry. „Skvelý spôsob, ako pokaziť fantáziu, Ginny.“

„Tak fantáziu?“ zasmiala sa Ginny. „Vystupujem v tvojich fantáziách, Harry?“

„Bola s v mojich fantáziách ešte skôr, ako sme spolu začali chodiť,“ povedal Harry a zasmial si pri spomienke na to, ako na Rokforte dúfal, že nerozpráva zo spánku. S Ronom mali spoločnú spálňu.

„Hmm,“ povedala Ginny potešene. „Dobre.“

„Dobre?“ opýtal sa Harry. „Dobre? Takže tebe sa to páči, hej?“ Prevalil sa na ňu, aby mu neutiekla a začal ju štekliť na bokoch, až lapala po dychu.

„Harry!“ zvýskla a snažila sa vykrútiť sa mu. „Prestaň! Naozaj!“

„Neprestanem, kým neuznáš, že toto kolo som vyhral,“ smial sa Harry.

„Prestaň,“ zapišťala. „Harry, zlez zo mňa.“

Harry sa ju práve chystal pustiť, keď cítil, ako ho niečo odsotilo a letí vzduchom. Dopadol na zem a kým sa stihol spamätať, ktosi ho zodvihol a za krk prišpendlil o stenu.

„Čo do pekla si si myslel, že robíš?“ zvrieskol Ron a týčil sa nad ním. Tvár mal skrútenú hnevom.

Harry sa omráčene pokúsil vymaniť sa z Ronovho zovretia, no nedokázal chytiť dych.

„Ron!“ skríkla Ginny. „Okamžite ho pusti.“

„Ron, nemôže dýchať,“ upozornila ho Hermiona a rýchlo si naprávala parochňu.

„Ron,“ povedala Ginny, natiahla sa, chytila Rona za ucho a skrútila ho.

„Au!“ skríkol Ron od bolesti a pustil Harryho tak nečakane, že ten sa zase zviezol na zem.

Harry si masíroval krk, snažil sa znovu lapiť dych a zazeral na Rona.

„Čo to robíš?“ opýtala sa Ginny a pustila Ronove silno červené ucho.

„Ginny, to bolelo,“ obvinil ju Ron a držal sa zaň.

„Čo to malo znamenať?“ vyprskol Harry, keď sa mu podarilo nájsť hlas. Vysúkal sa na nohy a zaťal päste.

„Čo si robil mojej sestre?“ opýtal sa Ron, akoby si práve spomenul, čo ho tak vytočilo.

„Volá sa to šteklenie a väčšinu ľudí pri tom nikto neprehodí cez pol miestnosti,“ odsekol Harry. Už mal Ronovej prehnanej starostlivosti plné zuby a cítil sa dotknutý. Za ten čas už predsa dokázal, že jeho úmysly s Ginny sú čestné.

„Šteklenie?“ ohromene sa opýtal Ron. „Počul som ju kričať, aby si prestal.“

„Samozrejme, že som kričala,“ rozhorčene povedala Ginny. „Veď vyhrával.“

„Och,“ povedal Ron a pri pohľade na Harryho trochu spľasol.

Harry si vzal rifle a tričko a vybral sa k dverám. „Idem sa osprchovať. Cestou sa pokúsim nikoho neobťažovať,“ povedal podráždene.

„Harry,“ zavolala za ním Hermiona, no on ju ignoroval a zatresol za sebou dvere. Vedel, že sa správa iracionálne, no bol napätý a Ronove podozrenie ho trápilo. Dokázal by pochopiť, ak by to boli ostatní Ginnini bratia, ale Ron? Ten by ho mal poznať dosť na to, aby vedel ako sa veci majú.

* * *

Do Šikmej uličky dorazili neskôr v ten deň. Ich rozhovory boli celé ráno strnulé a obaja chlapci sa zaoberali svojím vlastným egom. Ginny sa s Ronom nerozprávala vôbec, takže úloha prostredníka pripadla Hermione. Harry sa na odchod z hostinca tešil – cítil sa v ňom stiesnene.

Šikmá ulička bola tichšia, ako si ju Harry pamätal. Od jeho poslednej návštevy pribudlo pár zavretých obchodov a mnoho okien bolo zatlčených doskami. Na ulici bolo menej ľudí a aj tí sa tvárili nervózne. Všetci sa ponáhľali rovno za svojimi záležitosťami a vyhýbali sa očnému kontaktu.

Harry nepovedal pánu Weasleymu presné miesto, kde sa objavia a tak využili tento malý kúsok slobody na prezeranie výkladov. Počasie však bolo veľmi chladné a Harry si prial, aby bol ich plán trochu konkrétnejší. Pritiahol si plášť tesnejšie k telu a otočil sa chrbtom proti vetru.

„Poďme smerom k Fredovmu a Georgeovmu,“ prekrikovala Ginny poryvy vetra. „Vždy je tam dosť ľudí, ľahko si ťa tam všimnú.“

„A odhrň si vlasy z čela,“ podráždene povedal Ron a vykročil, ťahajúc Hermionu za ruku. „Tú tvoju jazvu ledva vidieť. Neschovávaj ju, ak chceš, aby si ťa niekto všimol.“

Harry vystrúhal na Ronov chrbát grimasu, no ofinu si odhrnul. Zrazu sa cítil veľmi zraniteľný.

Ginny si povytiahla šál tak, aby jej zakrýval aj nos a vzala Harryho za ruku. „No tak poď,“ zamumlala. „Bude to len chvíľka.“

Všetci štyria kráčali k Vydareným výmyslom Weasleyovcov a krčili sa pred vetrom. Harrmyu zovrelo žalúdok, keď si všimol, koľko obchodov je zatvorených. Kombinácia Voldemort-Umbridgeová devastovala čarodejnícky svet a najhoršie na tom bolo, že Umbridgoevej na to dali povolenie.

„Harry, drvíš mi ruku,“ ozvala sa Ginny a pokúšala sa vymaniť z jeho podvedomého železného zovretia.

„Och,“ strhol sa Harry. „Prepáč, Ginny. Premýšľal som i niečom.“

„Očividne,“ povedala a snažila sa rozcvičiť si prsty v chlpatých žltých rukaviciach. „Z čoho si vlastne tak otrávený? Je to kvôli Ronovej hlúposti? Jednoducho sa správa ako Ron – niekedy mu chvíľu trvá, kým jeho mozog dobehne telo.“

Harry odfrkol. „Nie, neviem, čím to je. Niečo mi tu ne–“

„Hej, Ron! Ginny!“ zakričal Fred, vystrkujúc hlavu z dvier obchodu. „Tatko spomínal, že sa dnes možno zastavíte. Čo sa deje?“

Harry vykrúcal krk a snažil a nahliadnuť dovnútra. Uličkami prechádzalo zopár zákazníkov, no ani zďaleka to už nebol ten obrovský dav, čo tu videli naposledy. „Ako ide obchod?“ opýtal sa.

Fred pokrčil plecami. „Pomaly. Ale zásielkový obchod je na vzostupe. Ľudia sa boja vychádzať.“

„Čo je dobre, pretože inak by asi Um-krava vydala vyhlášku, podľa ktorej by bolo nelegálne nakupovať tu.“

Ron, Ginny a Harry sa pri tej urážke zasmiali a kútikmi úst pošklbávalo dokonca aj Hermione.

„Asi nie sme jej obľúbenci,“ povedal Fred a poškrabal sa na brade. „Viete si predstaviť niekoho, kto by nás nemal rád?“

„Pansy a Iris vás majú dosť na háku,“ zachichotala sa Ginny. Fred sa zamračil.

„Takto spomínal, že chcete, aby vás videli. Obchod hneď vedľa je kaviareň a má veľké okná. Prejdeme sa a dáme si šálku?“ navrhol George.

„Dobre,“ odsúhlasil Harry.

„Shannon, mohla by si na chvíľu dať pozor na obchod?“ zavolal George na pekné dievča sediace za pultom. Prikývla a dvojčatá vyšli von.

„Kto je to?“ opýtala sa Ginny. „Je tu nová.“

„Hej, každú chvíľu prichádzame o zamestnancov. Máme podozrenie, že niektorých z nich dotlačilo k odchodu ministerstvo. Um-krava nám asi niečo zazlieva,“ odvetil Fred. „Shannon je možno trochu bláznivá, ale Georgovi sa páči.“

George sa začervenal a ostal ticho.

V kaviarni skoro nikto nebol, takže bez problémov dostali veľký stôl pri okne. Práve si objednali, keď sa celý obchod otriasol silou výbuchu, ktorý sa ozýval z ulice.

„Čo to bolo?“ vyľakane sa spýtala Hermiona.

„Netuším,“ odvetil jejFred, vstal a vykukol von oknom. Druhý výbuch ho zrazil na kolená. Šálky na stole rachotili a Harry počul, že sa niečo rozbilo aj v kuchyni.

Zákazníci kaviarne na seba ostražito pozerali – nevedeli sa rozhodnúť, či utiecť, alebo ostať. Harry pomohol Fredovi na nohy a pozrel von. Šokovalo ho, keď videl, že polovica ulice je v plameňoch. Pochodovali tam smrťožrúti, kliatbami rozbíjali jeden obchod za druhým a nikto proti nim nezasiahol. Vyzeralo to, že sa uberajú k obchodom okolo Gringottbanky.

Harry sa otočil. Ich čašníčka sa chrbtom opierala o pult a na tvári mala zdesený výraz.

„Ste tu napojení na hop-šup paškovú sieť?“ opýtal sa.

Dievča len bez slova hľadelo von oknom.

„Teraz ma počúvaj,“ hovoril Harry potichu, no rozhodne. „Máte tu hop-šup práškové spojenie?“

Dievča s rozšírenými očami prikývlo.

„Chcem, aby si teraz išla a zavolala na ministerstvo. Nech sem okamžite pošlú aurorov,“ povedal Harry.

Dievča opäť prikývlo, no nepohlo sa z miesta.

„Hneď,“ zvýšil Harry hlas.

Mykla sa a vrhla na Harryho vydesený pohľad. Tocho vzlykla a rozbehla sa do kuchyne. Harry sa otočil späť ku dverám, ktorými Hermiona nakúkala von.

„Hermiona, potrebujem, aby si sa vrátila do Fredovho a Georgovho obchodu a upozornila Rád,“ povedal a sťažka preglgol. „Buď opatrná a maj oči na stopkách. Zatiaľ nejdú týmto smerom, no ak by sa tak rozhodli, Fredov a Georgov obchod bude ich prvým cieľom. Vezmi Shannon a ak sa vydajú týmto smerom, vypadnite odtiaľto.“

Hermiona prikývla, krátko pozrela Ronovi do očí, otočila sa a vykĺzla z dverí.

„Dávaj si pozor,“ zavolal za ňou Ron.

„A čo urobíme my?“ opýtal sa George.

„Musíme sa pokúsiť spomaliť ich, kým nedorazí pomoc,“ odvetil Harry a zovrel prútik. „Ginny, nedovoľ nikomu odísť. Ak sa smrťožrúti vyberú týmto smerom, použite hop-šup prášok alebo utečte zadným východom.“

Ostatným zákazníkom pri slove ‘smrťožrúti’ došlo, čo sa vonku naozaj deje. Niekoľkí vykríkli, odsotili stoličky a rozbehli sa ku dverám.

Harry sa postavil pred nich a zablokoval východ. „Počúvajte ma. Práve teraz je to bezpečnejšie tu. Musíte sa upokojiť. Pomoc je na ceste.“

Zákazníci si so šomraním znovu sadli a nervózne skákali pohľadom z Harryho na okno a späť.

„Harry, ja tu s nimi nezostanem,“ ozvala sa Ginny.

Harry na ňu pozrel a prineskoro si uvedomil, aká je rozzúrená. Na tvári mala rozhodný výraz a v očiach sa jej blýskalo. Akoby ho vyzývala, aby sa s ňou hádal.

„Ak sa ma pokúsite nechať tu, budem dva kroky za vami. Dokážem sa o seba postarať a vy štyria protí toľkým smrťožrútom nemáte šancu. Každá pomoc vám príde vhod,“ povedala nahnevane.

Harry vedel, že má pravdu. Naozaj potrebovali pomoc a ona sa o seba naozaj vedela postarať. Tá primitívnejšia časť jeho osobnosti ju však stále chcela chrániť za každú cenu. Chvíľu s tým zapasil.

Nakoniec sa otočil ku dverám a zanadával. „Dobre, nasledujte ma a držte sa pokope.“

„Harry!“ ozval sa Ron. „Nemôže ísť s nami, niečo sa jej stane.“

„Sklapni, Ron,“ vyprskla Ginny a odstrčila ho z cesty. „Posledné dva razy, keď sme narazili na problémy, som ťa odtiaľ pomáhala vynášať.“

Obe dvojčatá potlačili úškrny a uhli Ginny z cesty. S prútikmi v ruke nasledovali Ginny z dverí. Harry sa k nim rýchlo pridal. Ron ich šomrajúc nasledoval ako posledný.

„Harry!“

„Na toto nemáme čas,“ odsekol Harry. „Budeme sa držať pokope. Zostaneme na pravej strane ulice, je tam väčšie prítmie. Smrťožrúti sa sústredia na ničenie, asi nečakajú žiadny odpor. Keď budeme dosť blízko, aby sme ich dokázali trafiť, najprv si nájdeme kryt, jasné?“

Ostatní zachmúrene prikývli.

Harry sa prikrčil a s hlavou skolnenou proti ľadovému vetru ich viedol náhle pustou ulicou. Nové explózie otriasali ulicou znepokojujúco často. Počuli smiech a sprosté vtipy smrťožrútov, no ulica pred nimi bola úplne vyľudnená. Keď tadeto prechádzali ani nie pred hodinou, minuli niekoľko nakupujúcich a zopár otvorených obchodov. Teraz to tu pripomínalo mesto duchov. Harry predpokladal, že všetci sa ponáhľali skryť dovnútra.

Keď sa blížili k prvému horiacemu obchodu, Harry na tvári pocítil teplo. Čím vviac sa blížili k banke, tým bolo teplejšie. Vo vzduchu sa držal hustý dym, cez ktorý nedokázali zistiť, čo sa vlastne deje. Harry mykol hlavou smerom k uličke, v ktorej stálo niekoľko veľkých smetných košov. Všetci sa skryli za nimi.

„A späť medzi odpadky,“ povzdychol si Ron.

„Ron, srkč sa!“ vykríkol Fred a strhol Rona k zemi testne pred tým, ako uličkou preletel prúd zeleného svetla.

Ulicou pred nimi sa rozliehali tlmené výkriky a kliatby. Fred odtiahol Rona za smetiaky.

„No doparoma. Diki, Fred,“ povedal trochu omámene Ron.

„Niekoho som videl ísť tadeto,“ ozval sa spredy drsný hlas.

Vzduchom sa rozľahli zvuky primiestňovania. Mnohonásobne pukanie ohlasovalo príchod čarodejníkov a čarodejníc v ministerských uniformách.

„Stupefy,“ skríkol Harry.

Červený záblesk z jeho prútika znehybnil smrťožrúta, ktorý ich nasledoval do uličky. Harry nakukol za roh a videl, ako sa Aurori rozbiehajú a hľadajú si úkryt po celej dĺžke ulice. Smrťožrúti na nich bez prestania pálili kliatby a Harrymu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že Aurori útok vôbec neopätujú.

„O čo im ide?“ opýtal sa len tak do vzduchu. Zhrozene sledoval, ako Aurori jeden po druhom padajú.

„Čo sa deje?“ opýtala sa šeptom Ginny, ktorá stála za ním.

„Dorazili Aurori, no vôbec nebojujú. Pre smťožrútov to je ako tréning so živými cieľmi,“ ohromene odvetil Harry.

Sledoval, ako sa vodca Aurorov niekoľko krát pokúsil so smrťožrútmi vyjednávať. Väčšina z nich teraz stála na schodoch do Gringottbanky. Harrymu zovrelo od znechutenia žalúdok, keď niekoľko smrťožrútov použili levitačné zaklínadlo a zavesili telá mŕtvych Aurorov do vzduchu.

„Nehýb sa,“ skríkol George s tvárou skrivenou od zúrivosti.

Jeden zo smrťožrútov, ktorí zneucťovali telá padlých, sa zvalil na zem, no jeho obeť spadla tiež. Georgovo omračovacie zaklínadlo upozornilo ostatných smrťožrútov na ich prítomnosť a na steny a kontajnery okolo Harryho a ostatných nich sa zniesla smršť klatob.

„Ustupujte, pohnite sa,“ vykríkol Harry a postrčil Ginny späť.

Ron, Fred a George sa vrhli k jednej strane uličky, zatiaľ čo Harry s Ginny sa pritisli na tú druhú. Ak by sa smrťožrúti rozbehli k nim, boli by v pasci. Harry sa zúfalo rozhliadal okolo, až kým mu zrak nepadol na hrdzavé únikové schodisko, ktoré viselo niekoľko metrov nad ich hlavami. Strhol sa, keď sa neďaleko od miesta, kde s Ginny stáli, ozvalo hlasné prasknutie. Nasledovalo niekoľko ďalších podobných zvukov.

„Potter,“ povedal Divooký Moody, ktorý sa zrazu zjavil s Hestiou Jonesovou po boku. „Aká je situácia?“

Moody a Jonesová si so smrťožrútmi vymenili niekoľko kliatob. To boli od Harryho príchodu prvé zaklínadlá, ktoré boli namierené proti smrťožrútom. Videl, ako sa Bill a nejaká čarodejnica, ktorú nepoznal, pridali k Ronovi a dvojčatám. Všetci mierili zaklínadla na schody do Gringottbanky. Do boja sa zapojilo aj niekoľko ďalších členov Rádu.

„Tí Aurori vôbec nečarujú. Snažia sa s nimi vyjednávať,“ vysvetľoval Harry, no musel sa skrčiť, keď mu tesne okolo hlavy preletel prúd fialového svetla.

Moody opätoval útok a kým znovu sklopil prútik, dostal dvoch smrťožrútov.

„Čo si myslíte, že robíte?“ opýtal sa Auror, ktorý k nim práve dobehol.

„Zachraňujeme vaše zadky,“ odsekol Moody. „Prečo sa ich nesnažíte zastaviť? Veď používajú Neodpustiteľnosti.“

Akoby na potvrdenie jeho slov sa vzduch naplnit krikom Aurora, ktorý bol očividne pod vplyvom kliatby Cruciatus. Aurorov pohľad zaletel k bojisku, no hneď zas nasadil kamenný výraz. „Držíme sa nových ministerských pravidiel v záujme mierového a pokojného vyriešenia súčasnej krízy,“ odrecitoval monotónne.

„Voloviny,“ odvetil Moody. „Toto je určite Umbridgeovej kravina.“

Auror stisol zuby. „Máme rozkazy. V paltnosti sú prísne, ministerstvom schválené pravidlá, ktoré musia byť dodržané. Nesmieme začať čarovať, kým nedostaneme signál od nášho veliteľa.“

„A kto je váš veliteľ?“ zavrčal Moody. „To nevidí, že vás rovnajú so zemou?“

„Dawlish,“ povedal Kingsley Shacklebolt, keď sa k nim pridal. Letmo pozrel na Harryho, no nedal najavo, že by ho spoznal. Obrátil sa k Aurorovi, ktorý so rozprával s Moodym. „Pane, Bradford a Hennessey padli, takže preberáte velenie. Čo chcete robiť?“

Kingsley vyzeral napäto, akoby sa len horko ťažko ovládal. Prútik zvieral, akoby sa musel nútiť nepoužiť ho. Harry v Kingsleyho náušnici vdel záblesky kúziel z bojiska.

„Mali by ste sa brániť pred smrťožrútmi,“ povedal Harry, keď Auror zaváhal. „Doloresina vyhláška očividne nefunguje.“

Mužov pohľad skĺzol na Harryho a stuhol, keď uvidel jazvu. Potichu zanadával. „Od Dawlisha sme nedostali príkaz k útoku,“ povedal cez zovreté zuby. „Pohlavári z ministerstva trvali na tom, že musíme do písmena nasledovať protokol.“

„Nevieme, či Downlish vôbec žije,“ strnulo poznamenal Kingsley. „A naši ľudia zomierajú, pane.“

Keď Auror stále váhal, Moody znechutene zanadával. „Pozrite, robte, čo musíte a my budeme robiť tiež to, čo musíme. Harry, vylez na tú strechu a zisti, či odtiaľ nedokážes zasiahnuť smrťožrútov stojacich na vrchole schodiska do Gringottbanky. Zdá sa, že to sú ich velitelia.“

Harry prikývol. Pomocou prútika spustil rebrík, chytil Ginny za ruku a naznačil jej, aby liezla pred ním. Kov bol veľmi studený a pálil mu dlane vždy, keď sa dotkol ďalšej priečky. Ako liezol, počul Moodyho a Shacklebolta, ako sa stále hádajú s Aurorom. Dym zhustol a Harry ich stratil z dohľadu, no počul, ako Auror nakoniec súhlasil s Moodyho návrhom.

Harry si s úľavou oddýchol. Aspoň niečo sa konečne podarilo.

Keď Aurori konečne začali skutočne bojovať, povetrie sa naplnilo farbami z najrôznejších kúziel. V okamihu, keď Harry s Ginny vyliezli na strechu a opustili únikové schodisko, do vzduchu bolo vypálené zaklínadlo. Harry zhrozene sledoval, ako nebo nad Gringottbankou naplnilo Temné znamenie. Po chrbte mu prebehli zimomriavky – to zaklínadlo neprišlo zo zeme. Pomaly sa otočil a hľadel priamo do studených tmavých očí ukrytých za smrťožrútskou maskou. Čarodejník držal prútik namierený priamo na Harryho hruď.

Ak sa vám preklad páči, môžete ho podporiť použitím nasledujúceho tlačidla:


PayPal Donation

Reklamy

6 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 19 – Slučka sa sťahuje – Časť 2

    1. Mar3ek Post author

      Odkaz dračích jazdcov 4 zatiaľ nie je dokončený, ale s trochou šťastia by sme sa mohli dočkať jeho vydania budúci rok (anglického vydania, ako poznám prekladateľov, vyrobiť slovenskú verziu bude trvať tak ďalšieho pol roka).
      Čo sa týka Ľavej ruky Boha, druhý diel vychádza v angličtine 6.1.2011 pod titulom “The Last Four Things”. O slovenskej verzii sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť nič.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s