Siedmy Horcrux – Kapitola 18 – Vianoce s Malfoyovcami – Časť 3

Záverečná časť osemnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti si samozrejme môžete prečítať v archíve prekladu.

Harry vstal a nasledoval ostatných do salóna. Všimol si, že pani Malfoyová vzala Draca za rameno a odviedla ho do salóna s ňou. Pansy sa len podráždene mračila. On s Ginny sa držali trochu pozadu a Ginny sa zastavila vo dverách pod vetvičkou Fredovho a Georgovho túlavého imela.

„Dúfala som, že jedno z nich nájdeme,“ povedala Ginny s prefíkaným úškrnom.

„Hmm,“ poznamenal Harry. „Nakoniec to naozaj budú veselé Vianoce.“

No skôr, ako ju mohol pobozkať, Ginny mu položila ruky na hruď a po tvári jej preletel zmätený pohľad.

„Harry, čo si chcel povedať tým, že sú horšie veci ako nemať darčeky?“ opýtala sa.

Harry pokrčil plecami. Nevedel, čo tým sledovala a naozaj sa chcel vrátiť k bozkávaniu.

„Len to, že som žiadne darčeky nedostával, až kým som neprišiel do Rokfortu a až tak mi na tom nezáležalo. Dosť skoro som sa naučil nečakať ich. Hrošie bolo to, že nebol nikto, kto by mi ich dal. Vieš čo chcem povedať?“ opýtal sa a pocítil ten starý známy pocit smútku.

„Myslím, že áno,“ povedala Ginny smutne a prstami mu vošla do vlasov.

„Chcem povedať, že Malfoy tu možno nemá prístup k peniazom, ale je tu s ním jeho mama. A Pansy s rodinou tiež. Nie je sám,“ snažil sa Harry pretaviť svoje myšlienky do slov.

Ginny ho mlčky sledovala a stále sa hrala s jeho vlasmi. Bolo to upokojujúce. Vždy sa cítil lepšie, keď bola nablízku.

„To imelo zatiaľ neutieklo, no mali by sme ho využiť skôr, ako si nájde iný cieľ,“ poznamenala Ginny, keď pozrela na strop.

Harry sa naklonil k nej a objal ju. V momente, keď ich bozk začal naberať na intenzite, imelo nad ich hlavami začalo vysokým hlasom kričať.

„Bozkávanie! Niekto sa tu bozkáva! Toto je bozkávací poplach! Všetky osoby vykonávajúce bozkávanie nech si svoje pery nechajú pre seba!“

Zo salóna sa ozval smiech a Harry celú očervenel.

„Poďte sem, Harry a Ginny,“ zavolal Fred.

„Aj tak všetci vieme, čo tam robíte,“ dodal George.

„Jedného dňa tých dvoch zaškrtím,“ zamumlal Harry a svojím čelom sa oprel o Ginnine.

„Jedného dňa,“ vzdychla Ginny, „ti s tým pomôžem. Keď budeme spolupracovať, zvládneme ich.“

Harry sa uškrnul. „Dohodnuté.“

„Och, Harrinko, Gin Gin,“ zakričal George a vystrčil hlavu zo salóna. „Všetci čakáme.“

„Harry, tvoja farba sa dokonale hodí k dnešnému sviatku. Ako sa ti ten odtieň podaril? Mali by sme ju zachytiť do fliaš a cez sviatky predávať,“ vtipkoval Fred na Harryho účet.

„Eau de poníženie,“ dodal George.

„Chlapče, má na teba Ginny tento vplyv vždy? Mal by si sa na to pozrieť, možno vyhľadať liečiteľa. Máš tú farbu po celom tele?“ nadvihol Fred obočie.

Harry zhrozene sledoval svoje nohy. V tú chvíľu by radšej by čelil Voldemortovi, ako pozrel na pani Weasleyovú alebo pána Weasleyho.

„Dajte mu pokoj,“ oborila sa Ginny a obom bratom dala pohlavky. Potom stíšila hlas, aby ju mohli počuť len Fred, George a Harry. „Ak neprestanete, popíšem vám tie vplyvy na jeho telo do všetkých podrobností.“

„Ech, Ginny, to nie je vtipné,“ zamračil sa George.

„Čo sa s tebou stalo, maličká? Bývala s tebou zábava,“ obvinil ju Fred a na Harryho vrhol zničujúci pohľad.

Ginny vzala Harryho za ruku a odviedla ho preč od teraz už menej rozjarených dvojčiat. „Jedného dňa,“ povedal Harry, „to preženieš a ja od tvojich bratov dostanem nakladačku. A to som zatiaľ nič neurobil.“

„O to sa neboj, ja ťa ochránim,“ zatrepotala mihalnicami Ginny.

„Moja hrdinka,“ zamumlal Harry a prevrátil očami.

„A okrem toho, o tom čase už možno urobíš niečo, za čo by si si tú nakladačku zaslúžil,“ povedala a zachichotala sa, keď mu zabehol likér.

Harry si znovu uvedomil, ako toto jej žartovanie miluje – vždy ho dokázala rozosmiať. Chvíľu sa cítil zle, keď si uvedomil, že on sa tu zabáva a Remus je tam niekde vonku sám, no potom tie pocity zapudil. Remus by bol prvý, kto by mu povedal, že si má vychutnať sviatky a nezaťažovať sa vecami, ktoré nemôže zmeniť. Musí si to čo najviac užiť – dlží to Remusovi.

Pán Weasley zapol rádio a po sviatočnom prípitku a rozhovory opäť rozprúdili.

Ginny sa schúlila vedľa Harryho, hlavu si položila na jeho rameno a spoločne počúvali hudbu. Harry rukou prechádzal po zlatých flitroch na jej blúzke. Keďže boli čiastočne skrytí za obrovským vianočným stromčekom, mali trochu súkromia, no stále počuli aj rozhovory prebiehajúce v miestnosti.

„Chceš svoj vianočný darček?“ opýtal sa jej potichu, aby to počula len ona.

Ginny sa okamžite vzpriamila a premerala si ho odhora dolu. „Máš ho tu?“

„Možno,“ odvetil s úškrnom. „Ale budeš ho musieť pohľadať.“

Ginny sa rozšírili oči. „Ale čo? Pán Potter, dnes večer ste nejaký trúfalý, nezdá sa vám? Myslíte si, že keď je moja rodina tak blízko, tak to neskúsim?“ opýtala sa Ginny.

Harry nadvihol obočia. „A skúsiš?“

Keď sa Ginny nahla, aby mu prehľadala vrecká, Harry sa zasmial a vytiahol malú zlatú škatuľku. „Dobre, dobre, vzdávam sa. Si horšia ako Ron,“ povedal.

Ginny si škatuľku vzala a zatriasla ňou. „Nie, to teda nie som.“

„Ale áno, si,“ zasmial sa a sledoval, ako trhá baliaci papier.

Skrčila papier a hodila ho po ňom. On sa uhol a so zadržaným dychom sledoval, ako otvára škatuľku. Keď ju otvorila, zalapala po dychu. Škatuľka bola vystlaná zamatom a obsahovala striebornú retiazku s okrúhlym príveskom. Doprostred prívesku bol vsadený priehľadný osemuholníkový drahokam s modrým nádychom. Vyzeral, akoby tam držal sám od seba.

„Harry,“ vydýchla Ginny. „To je úžasné.“

„Páči sa ti?“ opýtal sa. Z nejakého dôvodu bol nervózny. Nikdy pred tým šperky nevyberal.

„Neskutočne,“ povedala ohromene Ginny. „Nikdy som nemala nič také nádherné. Môžeš mi ho zapnúť?“ naklonila sa vpred a odhrnula si vlasy z krku.

Harry jej ho zapol a nežne ju pobozkal na krk.

„Ten kameň sa volá akvamarín. Mne tá modrá pripomína more. Podľa legendy vodných ľudí prináša šťastie a predstavuje lásku tak silnú, že by naplnila oceán,“ povedal a cítil, ako sa červená – opakoval slová, ktoré mu povedal predavač v klenotníctve v Šikmej uličke. „Ja mám rovnaký. Keby nás niečo rozdelilo, vraj mi pomôže nájsť ťa.“

Harrymu sa tá časť príbehu páčila. Tej legende veľmi neveril, no kameň sa mu páčil a spôsob, ako ju nájsť, sa ešte môže hodiť.

„Je krásny, Harry,“ povedala Ginny a obdivovala kameň. „Kde je ten tvoj?“

„Mám ho vo vrecku,“ povedal Harry. „Musím preň vymyslieť nejaké bezpečné miesto.“

Ginny vyskočila a bežala ku stromčeku. Chvíľu sa pod ním hrabala a vrátila sa s tenkým rovným balíčkom. Podala ho Harrymu a zahryzla si do pery.

„Otvor ho,“ povedala.

Harry si balíček vzal a začal trhať papier z jedného konca. Ginny sa netrpezlivo natiahla a pomáhala mu.

„Nechceš to urobiť ty?“ opýtal sa Harry pobavene.

„Rozbaľuješ to strašne pomaly,“ povedala Ginny a strhla posledný kus obalu.

Harry otvoril škatuľku a našiel v nej pletený náramok. Jednotlivé vlákna boli červené a zlaté a boli niekoľkokrát prepletené, takže tvorili zložitý vzor.

„To si urobila ty?“ opýtal sa a obdivoval zručnosť spracovania.

„Hej,“ odvetila Ginny a stále si hrýzla peru. „Nebola som si istá, že by si niečo také nosil.“

„To ti muselo zabrať kopec času,“ povedal Harry a prechádzal prstami po drobných detailoch náramku.

„Pracovala som na tom dosť dlho,“ prikývla Ginny. „Pozri, tu sa dajú vlákna rozhrnúť a môžeš tam vložiť svoj kameň. Nikto nebude vedieť, že je tam, ale ty ho budeš stále cítiť.“

Harry vytiahol svoj akvamarín z vrecka a vložil ho do náramku. Ruku natiahol k Ginny a dovolil jej, aby ho znovu zavrela.

„Ďakujem, Ginny. Veselé Vianoce,“ povedal, nahol sa k nej a pobozkal ju.

„Veselé Vianoce, Harry,“ usmiala sa šťastne Ginny. Pohrávala sa s so svojou retiazkou a sledovala, ako odráža svetlá vianočného stromčeka.

„Bolo to veľmi drahé?“ opýtal sa váhavo.

„Vlastne ani nie,“ pokrútil Harry hlavou. Nebol si istý, či Ginny nebude na jeho peniaze rovnako citlivá ako Ron. „Je to len polodrahokam. A okrem toho, chcel som ti ho dať, Ginny. Trvalo mi dlho, kým som ho našiel.“

Stále obdivovala retiazku. „Som rada, že si si našiel čas. O to viac to pre mňa znamená. Nikdy si ho nezložím a ty si stále necháš svoj náramok, dobre?“

„Ako len povieš,“ povedal, no počúval ju len na pol ucha. Pritiahol si ju bližšie a znovu ju pobozkal. Prial si, aby jej rodina nebola tak blízko.

Privinula sa k nemu a Harry takmer počul, ako pradie. Vychutnával si to. Uvelebení vedľa seba počúvali rádio, sledovali mihotavé svetlá vianočného stromčeka a z času na čas sa zasmiali na ostatných prítomných.

Polnoc prišla príliš skoro a Percy oznámil, že musí ísť.

„Och, musíš odísť?“ sklamane sa opýtala pani Weasleyová. „Je tak nebezpečné chodiť v noci po vonku. Nemôžeš tu zostať aspoň do rána?“

„Zajtra musím ísť do práce,“ vysvetľoval Percy. „Pre každý prípad musí byť na ministerstve aspoň zopár ľudí. A okrem toho mám výnimku z večierky.“

Percyho slová mali na celú spoločnosť okamžitý efekt. Všetkým pripomenuli, že vojna je oveľa bližšie, ako by sa im páčilo. Miestnosť na chvíľu stíchla, no potom sa v rádiu ozvali prvé tóny Tichej noci a Fred začal spievať.

George sa k nemu pridal, obaja mali prekvapivo dobré hlasy – precítené a smutné, no zároveň plné nádeje. Jeden po druhom sa k nim pridali všetci v miestnosti, pochytali sa za ruky a spoločne vychutnávali známu melódiu.

Harryho premkli emócie, keď držal Ginninu a Hermioninu ruku a spieval koledy s touto zvláštnou skupinou ľudí, ktorú nazýval rodinou. Pozrel na Rona, pána a pani Weasleyvcov a všetkých ostatných v miestnosti a vedel, že nech sa v nadchádzajúcom roku stane čokoľvek, či už posledný horcrux nájde, alebo nie, či prežije alebo či zomrie, tá istá skupina ľudí tu bude aj budúci rok. Budú bojovať, budú pokračovať.

A práve to mu dávalo odvahu napredovať. Stretnutia podobné tomuto nesmú zaniknúť. A Harry po prvý raz pochopil silu, o ktorej mu Dumbledore tvrdil, že je to jeho najmocnejšia zbraň. Ten pocit bol silnejší ako čokoľvek, čo dovtedy zažil – silnejší dokonca ako Cruciatus – a bol to pocit, ktorý Voldemort nikdy nepoznal.

Reklamy

5 thoughts on “Siedmy Horcrux – Kapitola 18 – Vianoce s Malfoyovcami – Časť 3

    1. Mar3ek Post author

      Ďalšia kapitola je preložená približne z polovice – dátum dokončenia ale nedokážem vôbec určiť. Vynasnažím sa to urobiť čo najskôr 🙂

  1. Paja

    začala som TSH čítať len nedávno ale je to úžasná poviedka. Prišla som na to, že som si ju niekedy stiahla však tá angličtina nie je veľmi jednoduchá, pre mňa, prostého človeka. Týmto ti skladám hold, preložil si to naozaj výborne. Teraz mi nezostáva nič iné len dúfať, že sa tu čoskoro objaví ďaľšia časť kapitoly 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s