Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 3

Záverečná časť sedemnástej kapitoly prekladu knihy The Seventh Horcrux od Melindy. Trochu neskôr, ako som čakal, ale je tu. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

Harry sedel v kresle vedľa Ronovej postele a sledoval, ako za oknom potichu padá sneh. Snežiť začalo len pred chvíľou a on, zahĺbený v myšlienkach, sledoval, ako snehové vločky tancujú za okennou tabuľkou. Vstupnú halu opustil hneď po Remusovom odchode. Nedokázal zniesť Hermioninu túžbu preberať novú vyhlášku do všetkých podrobností, ani všetky tie starostlivé pohľady.

Prial si, aby si Ron pohol a konečne sa prebral, no ten bol stále v bezvedomí. Harry bezmyšlienkovito klopal teniskou do nohy postele a sledoval, ako sa gumová podrážka tenisiek postupne zodiera.

„Prial by som si, aby si s tým už skončil a prebral sa, Ron. Dievčatá ma doháňajú k šialenstvu, keď som na ne len sám,“ povedal s odfrknutím. „Ak sa s nami tak nudíš, možno poprosím Lavender Brownovú, aby tu s nami chvíľu bývala. Stavím sa, že to by sa ti páčilo.“

Harry si predstavil Ronov zhrozený výraz, ktorý by táto poznámka vyvolala, keby bol pri vedomí, a uškrnul sa. Zamyslel sa nad tým, čo asi tak robí Lavender s ostatnými, keď nemajú Rokfort.

„S hľadaním ďalšieho horcruxu sme chceli počkať, kým sa preberieš, no dlhšie to už nepôjde, kamarát. Deje sa toho priveľa. Umbridgeová sa snaží získať moc a všetko napraviť. Celkom isto si pamätáš, ako to dopadlo naposledy,“ povedal Harry a prevrátil očami.

„Hermiona sa chce znovu pozrieť do mysľomisy. Neviem si predstaviť, čo dúfa, že tam nájde, ale aspoň sa tým zamestná.“

„Budeš sa musieť prebrať čo najskôr, kámo. Ak sa mi podarí nájsť posledný horcrux v nejakom rozumnom čase, s konfrontáciou Voldemorta nebudem čakať. Niekto ho musí zastaviť, Ron, a ja som jediný, kto to dokáže. Ginny a Hermiona to nechcú počuť, no ty mi určite rozumieš. Potrebujem, aby si ich zadržal, aby som ja mohol spraviť to, čo musím. Kedy sa konečne preberieš, Ron?“

Harry mal stiahnuté hrdlo a musel prestať rozprávať. Naďalej slabo kopal do postele a hľadel do Ronovej bledej tváre.

„Remus odišiel,“ pokračoval Harry. Jeho hlas znel v tichu miestnosti zvláštne.

Pozoroval, ako Ronova hruď pravidelne stúpa a klesá. „Predpokladám, že sa tu mohol naďalej skrývať, no bol by tu v pasci, presne ako Sirius.“

Harry zažmurkal a opäť pozrel von oknom.

„Všetci vieme, ako to s ním nakoniec dopadlo a nemyslím si, že Remusovi bolo treba pripomínať, ako hrozne sa Sirius na konci cítil,“ povedal Harry a dych sa mu zasekol v hrudi. „Neznášal som, keď to robili mne, takže by nebolo správne skúšať to s ním.“

„Chcem, aby to tentoraz dopadlo inak, Ron,“ zašepkal s klonil hlavu.

Mykol sa, keď ho okolo pliec niekto chytil. „Tento krát to bude iné, Harry,“ potichu povedala Ginny.

Pozrel do jej nežných hnedých očí objal ju a posunul sa, aby sa schúlila vedľa neho. Zaboril tvár do jej vlasov a cítil, ako jeho srdce spomaľuje a dych upokojuje.

„Ako sa má?“ opýtala sa Ginny a ukázala na Rona.

„Stále rovnako,“ pokrčil Harry plecami. „Neviem, mám pocit, že by som ho mal informovať, čo sa deje, vieš?“

„No, vieš, Ron sa nespráva veľmi informovane, ani keď je pri vedomí,“ povedala Ginny a prehodila cez Rona prikrývku.

Harry cítil, že mu šklbe kútikmi úst a aj keď sa snažil potlačiť to, nakoniec nedokázal odolať a uškrnul sa. Pri nej sa vždy cítil lepšie.

„Chýba mi,“ povedal a jeho úsmev sa stratil.

„Ja viem, mne chýba tiež. S tým vstávaním si dáva riadne načas, čo?“ povedala Ginny trochu priškrtene.

Harry si ju pritiahol bližšie. „Prepáč,“ zašepkal. „Prišla si sem, aby si mi zlepšila náladu a teraz som ja zhoršil tú tvoju.“

„Hej, si strašný frfloš,“ odvetila Ginny a nosom ho pošteklila na líci.

Harry odfrkol, oprel sa v kresle a nohy si vyložil na Ronovu posteľ.

„Tu máš,“ povedala Ginny a z vrecka vytiahla čokoládovú žabku. „Potiahla som ju Billovi. Povedala by som, že to je posledný kus čokolády v celom dome. Remus vždy hovorí, že sa po nej budeš cítiť lepšie.“

Harry si spomenul, že keď Remus učil v Rokforte, v stole mal vždy zásobu čokolády. Pri tej spomienke sa usmial. Vzal si od Ginny žabku a rozlomil ju na polovicu.

„Dáš si?“ opýtal sa.

„Vďaka,“ odvetila Ginny a vhodila si čokoládu do úst. Oprela sa a nohy si vyložila na tie Harryho.

„Chcela by som, aby tu mohol zostať, ale viem, že by mu bolo mizerne. Aj mne by bolo. Myslím, že je jednoduchšie niečo robiť, ako len sedieť a čakať, kým to spraví niekto iný,“ ozval sa Harry prežúvajúc čokoládu, no nepozrel jej priamo do očí.

„Aj ja si to myslím,“ potichu povedala Ginny.

Harry prikývol. „Prepáč, Ginny.“

„Neospravedlňuj sa. Nie je to tvoja vina, nie je to ani Remusova vina. Je to vina sprostého Toma Riddla,“ povedala Ginny, chytila ho za bradu a prinútila pozrieť jej do očí. „Remus ťa nechce raniť o nič viac, ako si ty chcel raniť mňa. Tieto okolnosti sú mimo náš dosah a každý robí to, čo musí, aby prežil.“

„Ja to viem. Robí presne to, čo by som na jeho mieste urobil ja,“ povedal Harry cez stisnuté zuby. „No nebojím sa preto oňho o nič menej.“

„Ja viem,“ pohladkala ho Ginny po vlasoch.

„Musíme nájsť ten posledný horcrux,“ povedal Harry a znovu sa oprel.

„O tom som trochu premýšľala,“ ozvala sa Hermiona a vošla do izby. Prešla na opačnú stranu postele a kým si sadla, pobozkala Rona na čelo.

„Super! Tak kde je?“ potešila sa Ginny.

„Ha, ha, veľmi vtipné. Profesor Dumbledore predpokladal, že posledný horcrux bude mať nejaké spojenie buď s Bystrohlavovou alebo s Chrabromilom, takže by sme mali začať skúmať zakladateľov,“ vysvetľovala Hermiona.

„No by nemalo byť také ťažké. O tých sa toho popísalo kopec,“ povedala Ginny.

„Myslíš, že by sme sa mali vrátiť a hľadať v Rokforte?“ opýtal sa Harry.

„Ani by som nepovedala,“ poškrabala sa Hermiona na brade. „Z tamojšej knižnice som o už o nich prečítala všetko a nevidela som tam nič, čo by sa nedalo zohnať u Flourisha a Blottsa. Myslím si, že my potrebujeme viac náhodnú informáciu. Nejaké knihy čisto o nich a nie o ich pôsobení v Rokforte. Rowena Bystrohlavová sa narodila v Anglicku, zatiaľ čo Richard Chrambromil pochádza z Walesu. Mali by sme začať knižnicami v ich rodných mestách.“

„Chrambormil bol z Walesu? “ prekvapene sa opýtal Harry.

„Samozrejme, Harry. Veď si bol v Godricovej účľabine,“ prevrátila Hermiona očami, akoby bol úplne hlúpy. Možno bol, lebo to spojenie si neuvedomil. „Tam sa narodil Richard Chrabromil?“ opýtal sa.

„Áno, to si nevedel?“ šokovane sa spýtala Hermiona, akoby bola myšlienka na to, že by niekto mohol navštíviť Godricovu úžľabinu a nevedieť niečo také.

„Nie,“ potriasol Harry hlavou. Keď sa nad tým tak zamyslel, pripadal si hlúpo. Richard Chrambromil. Godricova úžľabina. Bolo to perfektné jasné.

Harmionin hlas ho vtiahol späť do rozhovoru. „Helga Bifľomorová bola Írka a Salazar Slizolin pochádzal zo Škótska. Každý zo zakladateľov tak reprezentoval inú časť Veľkej Británie.“

„Ako to všetko vieš?“ nechápal Harry.

Hermiona popudene rozhodila rukami. „Jednoducho. Čítam, Harry. Aj ty by si to mohol niekedy vyskúšať. Tiež by si to vedel, ak by si si niekedy našiel čas a prečítal si Dejiny Rokfortu. Všetko to bolo v prvých pár kapitolách.“

Tentoraz prevrátil očami Harry a Hermionu ignoroval. „Takže kde začneme? Nechce sa mi veľmi vracať do Godricovej úžlabiny, no rád by som z tohto domu zas na chvíľu vypadol.“

Hermiona prižmúrila oči. „Ako idú tvoje lekcie oklumencie?“ opýtala sa.

„V poslednom čase som vlastne žiadnu nemal,“ pokrčil Harry plecami. „Všetci sa tu zhodneme, že vôbec nepomáhajú. V blokovaní Malfoya sa nezlepšujem a už ma nebaví sledovať, ako sa tvári, keď vidí, ako ma Dudley naháňa po Malých Neradostniciach.“

„Skúšal si si pred spaním vyčistiť myseľ?“ zamračene sa opýtala Hermiona.

Harry stisol zuby. „Urobil som všetko, čo po mne chceli, Hermiona. Oklumenciu nezvládam. Povedal som im, že to skúsim znovu, ale skončím, ak to nikam nepovedie. A nefunguje to.“

Hermiona už otvorila ústa, akoby sa chcela hádať, no prerušila ju Ginny. „Profesor Dumbledore aj tak nepovažoval oklumenciu za podstatnú. Povedal to minulý rok. Mať v hlave Malfoya, ktorý sa uškiera nad tvojimi spomienkami z detstva, musí byť hrozné,“ povedala a pohladila Harryho po ruke.

„Aj je. Ten blbec to dokáže dohnať do extrému,“ potvrdil Harry.

„Nechápem, ako sa k nemu vôbec dokážeš správať slušne,“ povedala Ginny.

Harry pokrčil plecami. „Neviem. Keď som videl, ako sa k nemu Lucius správal v Azkabane, bolo mi ho trochu ľúto. Nevydržalo to dlho – dosť rýchlo sa zase vrátil k svojmu normálnemu idiotizmu, ale aj tak… Nechápem, ako sa otec môže takto chovať k vlastnému synovi. Chcem povedať… Ani ja ho nemám rád, ale mne aspoň nie je rodina.“

„Takže tomu magorovi vianočný darček nedáš hej?“ uškrnula sa Ginny.

Hermiona sa pri tých výrazoch zamračila, no Harry si všimol, že jej kútikmi myká, akoby potláčala úškrn.

„No, Malfoyovi by sa oplatilo dať darček už len kvôli Ronovmu výrazu,“ povedal Harry a predstavil si celú scénu. „Ale čo sa dáva chodiacej a rozprávajúcej fretke?“

„Čo tak vôdzku?“ odfrkla Hermiona. „Nejakú ružovú, spolu s obojkom vykladaným bižutériou. A Pansy by ho potom mohla predvádzať ako výstavného psa.“

„A to ešte nerobí?“ opýtala sa Ginny a obe dievčatá vyprskli do smiechu.

Harry s úškrnom potriasol hlavou. Stále ešte myslel na Dracovu hádku s otcom a to ho zaviedlo až k myšlienkam na jeho vlastnú takzvanú rodinu. „Myslíte, že to rozveseľujúce kúzlo na Dudleyho ešte pôsobí?“ opýtal sa.

Hermiona sa zahľadela von okno. Sneh sa už na okne začal hromadiť.

„Začarovala si ho, však?“ uisťoval sa a pozorne ju sledoval.

„Áno,“ prikývla Hermiona.

Harry vedel, že mu nehovorí všetko, no nechcelo sa mu na ťahať to z nej. Ak s Ronom spravili niečo, aby Dursleyovcov po ich odchode potrápili, nemohlo to byť viac, ako si zaslúžili. No Harryho myšlienky sa často vracali k Dudleymu. Zaujímalo ho, či Dudley niekedy premýšľa nad svojimi potlačenými schopnosťami a či je aspoň trošku zvedavý. Možno sa strýkovi Vernonovi a tete Petunii podarilo znechutiť mu tú predstavu až tak, že naozaj nechcel vedieť viac. No Harry by na jeho mieste chcel vedieť viac.

Rozhodol sa, že tento rok Dudleymu predsa len vianočný darček pošle. Ešte stále mal svoju učebnicu čarovania pre prvý ročník. Dudley ju možno zahodí, no možno bude zvedavý…

No momentálne mal pred sebou dôležitejšie veci.

„Odkiaľ presne pochádza Bystrohlavová?“ opýtal sa.

„Canterbury,“ okamžite mu odpovedala Ginny.

Harry s Hermionou na ňu prekvapene pozreli.

„Ako to vieš?“ nechápal Harry.

„Čo je? Aj ja viem čítať, Harry,“ s vážnou tvárou sa ohradila Ginny. Keď na ňu Harry neveriacky pozrel, zachichotala sa a povedala: „No, Canterbury nie je veľmi ďaleko od Vydrieho svätého Drábu, nie? A niekoľko mojich predkov v tom čase žilo. Dokonca diadém tety Muriel – ten čo mala Fleur na svadbe – je kópia toho, ktorý nosila Rowena Bystrohlavová.“

„Takže myslíš, že by si mohla byť z rodu Bystrohlavovej?“ opýtal sa Harry.

„Nie,“ pokrútila hlavou Ginny, až jej vlasy lietali na všetky strany. „Weasleyovci boli v Chrabromile tak dlho, ako si len pamätám. A Prewettovci z maminej strany tiež. Pred niekoľkými generáciami si jeden môj prastrýko vzal za ženu niekoho z Bystrohlavu a ona nechala vyrobiť ten diadém. Je to len kópia, nie je pravý, no aj tak je to tetina pýcha. Keď bol Ron malý, Fred s Georgom ho tým diadémom provokovali – musel ho nosiť, kedykoľvek sme prišli na návštevu.“

Harry s Hermionou vyprskli. Harryho vždy fascinovalo počúvať historky z detstva u Weasleyovcov.

„Ron mal pocit, že vzory na diadéme pripomínajú pavúky a vždy keď ho tí dvaja začali naháňať s diadémom v ruke, začal strašne kričať,“ smiala sa Ginny. „Potom sa zamračil a povedal niečo ako ‘Tá hnusná vec vyzerá, akoby po nej liezli pavúky.’“

„Tak keď to nie je veľmi ďaleko, čo keby sme začali v Canterbury?“ navrhol Harry. Konečne sa rozhodol a bol z toho rád.

Hermiona nakrčila obočie a vyzerala, že premýšľa. „Ginny, ten diadém…“ začala, no prerušil ju omámený hlas.

„Som hladný,“ vyhlásil Ron a vytiahol sa do sedu.

„Ron!“ zvýskla Hermiona, vyskočila zo stoličky a pomohla mu narovnať sa. Vankúše mu položila pod hlavu a silno ho objala. „Och, Ron! Prebral si sa. Konečne si sa prebral.“

Ron od prekvapenie vypúlil oči a jazykom sa pokúsil vybrať si jej červené vlasy z úst. „Hrmina,“ zamrmlal.

„Och!“ vypískla, odtiahla sa a naliala mu trochu vody z nočného stolíka.

Keď Ron prehovoril, Ginny chytila Harryho za ruku. Teraz ju slabo stisla, otočila sa a vybehla z izby.

Harry akoby zamrzol na mieste. Len hľadel na Rona a bojoval s túžbou vrhnúť sa na Rona a tiež ho objať.

„Ron,“ povedal chraptivo.

„Čau,“ odvetil Ron a rozhliadal sa po izbe, akoby sa snažil zistiť, kde to vlastne je. „Sme späť v hlavnom stane, správne?“

Harry len prikývol. Svojmu hlasu zatiaľ nedôveroval. Hermiona držala Rona pevne za ruku a posmrkávala. Vyzerala neschopná hovoriť. Ron bol ich reakciami očividne zmätený.

„Aký je dnes deň?“ opýtal sa.

Tá otázka už bola na Hermionu priveľa. Vypukla v plač a nezrozumiteľne rýchlo sa rozhovorila. Ronov výraz sa zmenil na znepokojený.

„Je po Vianociach? Zmeškal som darčeky?“ zhrozene sa opýtal.

„Nie,“ odvetil Harry s úsmevom – pobavenie ho konečne prebralo z prekvapenia. „Nezmeškal si darčeky. Teraz ale budem musieť ísť znovu na nákupy, aby som ti niečo zohnal. Fakt vďaka, kamoš.“

Ron sa ospalo uškrnul. „Takže z Azkabanu sme sa dostali bez problémov. Čo sa stalo?“ opýtal sa.

„Azkaban? Ron… Nepamätáš si inferiov? A to, že ťa zaklala Bellatrix Lestrangeová?“ opýtal sa Harry. Dúfal, že Ron bol len zmätený.

„Ach, správne… Dostali sme Červochvosta, že?“ rozpomenul sa Ron, aj keď sa pri tom tváril neisto.

Dvere sa rozleteli a do miestnosti vrazila pani Weasleyová, tesne nasledovaná Ginny, Billom a Fleur.

„Ach, Ron,“ vzdychla pani Weasleyová a objala ho. „Keď mi Ginny povedala, že si sa prebral, všetky moje vianočné modlitby sa vyplnili. Neopováž sa mi niečo také spraviť znovu!“

Ron až vypúlil oči, keď ho jeho mama zovrela v náručí.

„Je fajn znovu ťa vidieť v krajine živých, braček,“ povedal Bill a opatrne Rona potľapkal po ruke. „Zavolám tatkovi a dvojičkám. Budú to chcieť vedieť.“

„Oui, a ja pošhlem sovy Charliemu a Perhcymu,“ pridala sa Fleur, žiarivo sa na Rona usmiala a nasledovala Billa z miestnosti.

Ron omámene zažmurkal a pokúsil sa vymaniť z maminho objatia. „Ech, mamka, pusť ma. Chceš, aby som znovu odpadol?“

Pani Weasleyová sa okamžite rozplakala.

„Skvele, Ron,“ zagánila naňho Ginny a začala mamu utešovať. Harry však v jej očiach videl náznak pobavenia a vedel, že bola rada, že je Ron späť, či už to prizná, alebo nie. Stála tam, hladkala mamu po chrbte a usmievala sa na svojho brata. Harry vstal a objal ju okolo pliec.

„Je skvelé, že si sa k nám vrátil, kamoš,“ povedal Harry. „Hermiona, si v poriadku?“

Hermiona zostala sedieť v kresle a pozorovala Weasleyovcov rozšírenými, slzami zaliatymi očami a sem-tam ešte potiahla nosom.

„Myslím, že by sme mali Ronovi a Hermione dať predčasný vianočný darček a dopriať im trochu súkromia,“ navrhla Ginny a v očiach sa jej blysol náznak porozumenia.

„Pôjdem ti urobiť nejakú polievku, Ron. Musíš byť hladný ako vlkodlak. Poppy by sa mala každú chvíľu vrátiť a keď príde, pošlem ju rovno za tebou,“ povedala pani Weasleyová a vyháňala Harryho a Ginny z miestnosti. Keď sa otočila späť na Rona a Hermionu, po tvári jej prebehol zamyslený výraz. Tí dvaja len sedeli a mlčky si hľadeli do očí. „Budem dolu… A bola by som rada, keby ste nezatvárali dvere. Viete, len aby som počula, keby si niečo potreboval.“

Keď sa Harry a Ginny ponáhľali chodbou a preč od pani Weasleyovej, snažili sa skryť úškrny. Vpadli do knižnice, zvalili sa na pohovku a vybuchli do smiechu. Zrazu všetko vyzeralo oveľa veselšie. Ronovo zotavenie im vrátilo nádej práve vo chvíli, keď ju najviac potrebovali.

Týmto sa ocitáme presne v polovici knihy – čaká nás ešte kopec dobrodružstiev 😉

Reklamy

7 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s