Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 2

Druhá časť sedemnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Ako vždy, zoznam doteraz uverejnených častí nájdete v mojom archíve prekladu.

(Táto časť je trochu kratšia, ako je zvykom, ale nebojte sa, nasledujúca už bude opäť normálna 🙂 )

Napriek blížiacim sa Vianociam zostávala nálada v hlavnom stane napätá a pochmúrna. Jedna hosťovská izba bola prerobená na ošetrovňu a madam Pomfreyová sa presťahovala do susednej izby. Napriek jej vytrvalej starostlivosti sa Ronov stav nezlepšoval. Hermiona postavila rastlinku, čo jej dal Neville, na Ronov nočný stolík a ako výhonok rástol, Ronovi sa vracala farba. Napriek tejto zmene sa však Ron z kómy nepreberal a ich nádeje slabli.

Harry odmietal predstavu, že by jeho najlepší priateľ strávil zvyšok života vo vegetatívnom stave. Takto to jednoducho nemohlo skončiť.

Harryho prehlásenie o Červochvostovom zatknutí prinútilo ministerstvo priznať, že ho naozaj zadržiavajú. Podrobnosti však boli zahmlené a Denný prorok onedlho zverejnil článok, v ktorom spochybňoval Ubridgeovej vodcovské schopnosti. Krátko po sebe sa objavili dva podobné články, no potom zrazu ustali. Pokusy Rádu vypátrať novinára, ktorý ich napísal, zlyhali. Bolo to, akoby sa ten človek vyparil.

Neville im poslal sovu, kde im oznamoval, že rozruch, ktorý vyvolalo Harryho vyhlásenie o Červochvostovi, mu umožnilo opustiť svätého Munga bez problémov. Keď za ním ministerstvo poslalo ľudí domov, prítomnosť jeho starej mamy očividne oboch aurorov zastrašila. Zdalo sa, že Dolores Umbridgeová nie je pripravená konať proti rešpektovanej čistokrvnej rodine.

V hlavnom stane sedeli Harry, Hermiona a Ginny v knižnici a znovu si prechádzali poznámky o tom, kde našli ktoré horcruxy a ako sa ich podarilo zničiť. Žiaden z nich nemal dosť odvahy navrhnúť, aby v hľadaní pokračovali bez Rona, aj keď Harry sa bál, že k tomu skôr či neskôr dôjde. Rozhodol sa, že cez sviatky si dá pauzu a vynasnaží sa užiť si spoločnosť, kým sa dá.

Hluk z haly prinútil všetkých troch strčiť hlavy do dverí, aby zistili, čo sa deje. Stáli tam Tonksová, Divooký Moody, Bill a pán Weasley a vyzeralo to, že sa hádajú s Remusom.

Remus stál s rukami rezolútne založenými na hrudi a na tvári mal rozhodný, aj keď rezignovaný výraz. Ostatní vyzerali rozrušení a Tonksová mala slzy na krajíčku. Bill sa tváril nahnevane a frustrovane zároveň. Chlpy na Harryho krku sa zježili.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Harry a vykročil do stredu debaty. Pohľadom prechádzal od jedného k druhému.

„Umbridgeová znovu útočí,“ odvetil zamračene George.

Harry sa mykol, nevedel, že je tam aj George. Ten stál vo dverách do kuchyne a za ním postával Fred s podobne kyslým výrazom na tvári.

„Čo vymyslela tento raz?“ zavrčala Hermiona.

„Vydala vyhlášku, podľa ktorej sa všetky osoby trpiace lykantropiou musia dostaviť do ministerstvom schválených zadržiavacích zariadení a zostať tam, až kým terajšia kríza nepominie,“ potichu vysvetľoval Remus.

„Čože?“ vyprskol Harry a pozrel prieteľovi svojho otca priamo do tváre. „To je nejaký vtip?“

„Obávam sa, že nie,“ zatváril sa Remus kyslo.

Harry sa letmo pozrel na Billa a ten sa zamračil. „Na mňa sa to nevzťahuje, oficiálne ma ešte za lykantropa nevyhlásili… zatiaľ. Momentálne len vykazujem niektoré symptómy, ale zažil si na vlastnej koži, ako iracionálne sa teraz môžem správať. Je len otázkou času, kým tú vyhlášku upraví.“

„Nedovolíme, aby k niečomu takému došlo, Bill,“ zachmúrene sa ozval pán Weasley. Harry vedel, že to je otcovský sľub svojmu synovi. Pán Weasley ho zúfalo chcel dodržať, no nebolo vôbec isté, že sa mu to podarí.

„Čo tým chcete povedať? Zadržia vás pri každom úplnku?“ nakrčila Hermiona obočie. „Každý mesiac vás budú zatvárať?“

„Nie. Zavretí na dobu neurčitú, nezávisle na tom, či je úplnok alebo nie,“ vysvetľoval pán Weasley a strelil pohľadom po Remusovi. Ten odvrátil pohľad. „Trestom za neuposlúchnutie vyhlášky je okamžité usmrtenie.“

„To nemôže urobiť,“ skríkla Ginny a zúfalo hľadela na svojho otca s Remusom. „S výnimkou úplnku ste ako všetci ostatní. Nemôže vás zavrieť ako zviera.“

„Umbridgeová mala vždy strach z ‘nebezpečných krížencov’. Len sa pozri na jej protivlkolačie zákony, ktoré presadila pred štyrmi rokmi,“ ozvala sa Tonksová so strašným výrtazom v tvári. Obrátila sa k Remusovi a prosebne ho zaťahala za ruku. „Je to len jej osobný a zvrátený plán pomsty.“

„A ako plánuje spravovať tieto väzenia?“ opýtala sa Hermiona s rozhnevane založenými rukami.

„Neplánuje. Úprimne povedané, ľuďom je to práve teraz dosť jedno,“ unavene odvetil Remus a ustúpil od Tonksovej. „Ešte aj tí, čo by za normálnych okolností bili na poplach, sú teraz zamestaní vojnou. Veľké množstvo ľudí nakazených lykantropiou sa už pridalo k Voldemortovi. Ľudia sú vystrašení a v zúfalých časoch siahnu aj po zúfalých riešeniach.“

„A ako bude všetkých tých ľudí zásobovať protivlkolačím elixírom?“ zazerala Hermiona na Divookého, akoby to bola len jeho vina.

„A kto povedal, že to chce robiť?“ vyštekol Divooký.

„Nemôže vás predsa zavrieť všetkých dohromady,“ vykríkla šokovaná Hermiona a hľadela na Remusa.

„Prečo nie? Nepovedal by som, že život niekoho s mojou chorobou pre ňu niečo znamená,“ unavene vysvetľoval Remus. „V skutočnosti jediní, ktorí sa dobrovoľne prihlásia, budú tí, ktorí sa snažia žiť normálny život. Väčšina Voldemortových nasledovníkov túto vyhlášku jednoducho odignoruje. A tí, čo sa udajú dobrovoľne, sa pravdepodobne pozabíjajú pri úplnkoch. Po skončení vojny tak nezostane nikto, kto by sa sťažoval.“

„A Umbridgeová sa nezastaví pri tomto,“ vyhlásil Bill cez zaťaté zuby. „Čaká to na kentaurov, vodných ľudí a škriatkov. Toto nedopadne dobre.“

„To je barbarské,“ skríkla Ginny s očami lesknúcimi sa od sĺz.

„To je vojna,“ odsekol Moody. „A tá stará rašpľa ju využíva vo svoj prospech.“

„Čo máte v pláne urobiť?“ opýtal sa Remusa Fred.

Až vtedy si Harry všimol, že Remusovi leží pri nohách malý vak. Hermiona si to musela všimnúť tiež.

„Nevydáte sa im predsa na milosť,“ zhrozene vykríkla.

„Na to ani nemysli,“ povedal Harry. Začínalo to v ňom vrieť. Myšlienka na to, že by mal stratiť aj Remusa, ho zožierala zvnútra. Najprv Sirius, po ňom Dumbledor a teraz Remus…

„Nie, to neurobím,“ narovnal sa Remus. V očiach mal smútok a hľadel na Harryho, akoby bol v miestnosti len on. „Prejdem do ilegality, tak ako som to urobil pre Dumbledora. Možno sa mi tak podarí zistiť aj niečo o tom, čo plánujú ostatní. Keď už nič iné, táto vyhláška mi poskytne skvelý dôvod, prečo som sa čarodejníckej spoločnosti otočil chrbtom.“

„Nie,“ vydýchol Harry sťažka. Cítil, ako ho Ginny vzala za ruku a preplietla svoje prsty s jeho. „Musí byť aj iný spôsob.“

Remus chytil Harryho okolo pliec. „Harry, nemám na výber.“

„Je to samovražda, Remus,“ vzlykla Tonksová a nedokázal viac zadržať plač. Po tvári jej stekali veľké slzy a jej vlasy sa zmenili z ružových na šedivo hnedé. „Zabijú ťa pri najmenšom podozrení.“

„Budem v poriadku, Nym,“ uisťoval ju Remus a nežne ju pohladil po líci. „Musím to urobiť.“

„Nie,“ zopakoval Harry. Bol pripravený Remusa aj omráčiť, len aby mu zabránil vyjsť tymi dverami.

„Je to môj spôsob boja. Práve ty by si to mal chápať najviac, Harry“ potichu povedal Remus.

Harry sa odvrátil a zúfalo sa pokúšal nájsť alternatívny plán. Cítila sa takto aj Ginny, keď ju chcel opustiť? Keď odpoveď nenašiel, so stiahnutým hrdlom prikývol.

Remus ho potľapkal po pleci. „Dobrý chlapec. Som veľmi hrdý na to, čo si dosiahol, Harry. Vždy som na teba bol hrdý. Aj Sirius s tvojím otcom by boli. Kontaktujem vás tak často, ako to bude možné.“

Remus sa otočil k ostatným, čo stáli vo vstupnej hale a na každého kývol hlavou. Tonksovú vzal za ruku a viedol ju smerom k dverám, aby sa s ňou rozlúčil v súkromí. Keď prechádzal okolo Ginny, nahol sa k nej a zašepkal dosť nahlas, aby to Harry počul: „Daj naňho pozor.“

„Dám,“ odvetila Ginny. Po líci jej ticho stekala jediná slza.

Harry bez pohybu sledoval, ako Remus vedie Tonksovú von. V hrudi mu narastal pocit prázdnoty. Cítil neovládateľnú zúrivosť. Voldemorta bolo treba zastaviť skôr, ako zničí ďalšie životy. Musí nájsť posledný horcrux a potom to ukončí, nech to preňho znamená čokoľvek.

Reklamy

8 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 2

    1. Mar3ek Post author

      Za posledné dva týždne som nemal dosť času na preklad (bol som mimo Slovenska), takže preklad stagnoval. Tento týždeň sa ale do toho znovu pustím 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s