Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 1

Po dlhom čase tu mám pokračovanie prekladu knihy The Seventh Horcrux od Melindy. Predchádzajúce časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

November krajine priniesiol podpriemerné teploty a situácia v politike na tom bola podobne. Dočasná ministerska Dolores Umbridgeová uvalila na celú Veľkú Britániu povinnú večierku. Každý čarodejník, ktorého nezamestnávalo ministerstvo, musel byť doma do západu slnka. Každý, kto kvôli práci potreboval špeciálne povolenie, si musel od ministerstva vyžiadať výslovný písomný súhlas. V troch kópiách.

Nové zákony a ministerské vyhlášky vychádzali denne, niektoré si protirečili, ale nikoho to nezaujímalo. Čarodejnícka verejnosť zúfalo chcela niekoho, kto by im hovoril, čo má urobiť a nezáležalo na tom, že tieto pokyny boli abosolútne nevhodné. Báli sa a nová ministerka sa neštítila tento strach využiť.

Presne ako sa pán Weasley bál, deň po Scrimgeourovej vražde sa na titulnej strane Denného proroka ocitla veľká pohyblivá fotografia Temného znamenia vznášajúceho sa nad ministrovým upraveným domom. Aj keď podrobností bolo málo, odozva bola presne taká, ako pán Weasley predpovedal. Čarodejníci a čarodejnice prepadli masovej histérii a vyšli do ulíc. Niektorí sa pokúsili opustiť krajinu a ministerstvo muselo uzavrieť kanceláriu prenášadiel po tom, čo v lobby vypukli nepokoje.

Aj napriek Umbridgeovej pokusom presvedčiť verejnosť o tom, že Harry je len obyčajný nedoštudovaný čarodejník, ktorý v boji s Voldemortom nehrá žiadnu úlohu, ľudia sa ďalej držali nádeje, že sa Harrymu nejako podarí to šialenstvo zastaviť. Denný prorok každý deň zverejňoval zoznam miest, kde Harryho videli a skupinu svojich reportérov poveril úlohou sledovať Harryho pohyb. Verejnosť sa každým dňom hlasnejšie dožadovala, nech Harry preruší mlčanie a urobí verejné vyhlásenie o jeho snahách ukončiť vojnu.

Pán Weasley im povedal, že dočasnú ministerku Umbridgeovú stále viac hnevá, že nedokáže Harryho zdiskreditovať. Verejnosť jej dovolila organizovať verejné záležitosti, ale od Harryho čakala, že ukončí Voldemortovu vládu teroru. Umbridgeová si rýhlo uvedomila, že jej diskreditačná kampaň nikam nevedie. Skončila s doterajšími verejnými útokmi a namiesto toho začala hľadať menej nápadné sposoby, ako Harryho zbaviť priazne verejnosti.

Rád vládu Umbridgeovej pocítil okamžite. Kingsley Shacklebolt, ktorý pracoval pre muklovského ministerského predsedu, dostal rozkaz opustiť svoje miesto. Podľa Umbridgeovej bola totiž čarodejnícka verejnosť v oveľa väčšom nebezpečenstve ako tá mukovská a jej zdroje sú obmedzené. Odmietla všetky argumenty hovoriace proti zastaveniu ochrany muklov a ministerskému predsedovi povedala, že sa ozve, ak sa vyskytne niečo, o čom by mal vedieť.

Nechala ho tak bez akejkoľvek možnosti kontaktovať niekoho z čarodejníckeho sveta, bez možnosti požiadať o pomoc vo vojne, ktorej nerozumel. Keď na to niekoľko vysoko postavených predstaviteľov ministerstva upozornilo, Umbridgeová namietla, že keďže Temný pán nenávidí miešanie čarodejníckej populácie s muklami, oddelenie týchto svetov vlastne muklom pomôže. Keď sa pán Weasley a ďalší pokúsili hádať, pohrozila im obvineniami zo zrady.

Útoky na muklov sa stupňovali a viacero Londýnskych pamätihodností bolo poškodených, vrátane Tower Bridge a Big Bena. Muklovia boli škodami zaneprázdnení a tak si sotva všimli ďalších zvláštnych úkazov, ktoré sa v meste diali.

Aj keď Harryho trápili škody, ktoré sposobovala Dolores Umbridgoevá, jeho hlavnou starosťou bol Ron. Od jeho prekliatia ubehli už tri týždne a on sa ešte neprebral. Stále ležal v oddelení pre poškodenia sposobené kúzlami u sv. Munga. Hermiona ho každý deň navštevovala a vracala sa – bledá a unavená – so správou, že sa nič nezmenilo. Liečitelia stále predpokladali, že sa preberie, no nikto sa neodvážil predpovedať dátum, ani to, či utrpel nejaké trvalé poškodenie mozgu.

V prvý deň chcel Harry hneď bežať do nemocnice, no pán Weasley jemne upozornil na nebezpečenstvo, ktoré by hrozilo Ronovi, keby sa rozkríklo, že Harry Potter je v nemocnici pravidelným návštevníkom. Zatiaľ sa im darilo Ronove zranenie pred médiami utajiť, no Harryho prítomnosť by to zmenila. Harry vedel, že pán Weasley má pravdu, no necítil sa pre to o nič lepšie. Zaťal zuby a stoicky príkývol. Musel sa uspokojiť so správami od Hermiony a Ginny.

Jedno ráno sedel Harry v kuchyni a rozladene si miešal kávu, keď do kuchyne vstúpili pán Weasly s Remusom Lupinom. Obaja boli zachmúrení.

Harryho srdce poskočilo. „Čo sa stalo?“ opýtal sa.

Pán Weasley sa posadil a rukou si rozčesol rednúce vlasy. „Myslím, že budeme musieť Rona vziať od svätého Munga, Harry,“ povedal s povzdychom.

„Prečo? Čo sa stalo?“ chcel vedieť Harry. V žalúdku pocítil strach.

„Vysvetli mu to. Ja zavolám Poppy a zistím, či by sa oňho mohla starať tu,“ povedal Remus a keď prechádzal okolo, zovrel Harrymu rameno.

„Dolores Umbridgeová sa dozvedela, že Ron je u svätého Munga a práve pripravuje vyhlášku o tom, že každý pacient zranený neodpustiteľnou kliatbou musí byť zadržaný v ministerskom zariadení až kým sa celý incident nevyšetrí,“ vysvetľoval pán Weasly cez stisnuté zuby a krútil šálkou v dlaniach.

„Zadržaný? Veď Ron ani nie je pri vedomí,“ vyskočil Harry zo stoličky.

Pán Weasly zdvihol ruky a pokúsil sa Harryho upokojiť. „Ja to viem, Harry. Štve ju, že nedokáže prísť na to, čo robíš. Chce, aby to vyzeralo, že ministerstvo má všetko pod kontrolou, no momentálne je verejnosť naklonená tebe. Napriek všetkým jej snahám sa jej nepodarilo presvedčiť ich, že si hrozba pre mier, ktorý sa ona snaží vytvoriť. Je z toho na nervy.“

„Pozná ťa a vie, aký je ti Ron blízky. Myslím, že hneď, ako by ho mala u seba, využila by ho ako páku. Musíme Rona dostať preč zo sv. Munga skôr, ako táto jej vyhláška prejde.“

„Ako to viete?“ opýtal sa Harry.

Pán Weasly si premasíroval koreň nosa. „Percy mi dnes skoro ráno poslal sovu. Je zhrozený z toho, čo na Rona ministerka chystá.“

Harry si zahryzol do pery. Nebol si istý, že to nebol Percy, kto Umbridgeovej o Ronovi vôbec povedal, no pánu Weasleymu to nemal v pláne hovoriť. Niečo z jeho pocitov sa však muselo odraziť na jeho výraze, pretože pán Weasley si sťažka vzdychol.

„Tvoju nedôveru voči Percymu chápem, Harry, a nemôžem ti to mať za zlé, ale verím, že svoju rodinu miluje. Myslím si, že Billova svadba bola pre Percyho bolestivým vytriezvením a teraz sa snaží napraviť svoje omyly. Musím tomu veriť,“ povedal.

Jeho pohľad bol tak smutný a tak prosebný, že Harry musel prehltnúť hrču, ktorá sa mu vytvorila v krku. Ak sa ukáže, že Percy nakoniec nie je na ich strane, dohliadne na to, aby za to zaplatil.

„Idem s vami,“ povedal, rozhodnutý nenechať sa odradiť žiadnymi argumentami.

„Harry–“

„Držal som sa mimo, aby som k Ronovi nepritiahol pozornosť. Teraz odtiaľ aj tak odchádza a moja prítomnosť by tentoraz mohla hrať v náš prospech. Keď sa objavím u sv. Munga, spôsobí to dosť rozruchu na to, aby sme ho dostali von. A vezmem si aj neviditeľný plášť,“ povedal Harry odhodlane.

Pán Weasley sa oprel vo svojom kresle a zahľadel sa na Harryho. Po chvíli prikývol. „Dobre, Harry. Za posledný rok si naozaj dospel, čo, synak?“

Harry zmätene pozrel na pána Weasleyho.

Starší muž sa na naňho usmial. „Bol si len kosť a koža, keď ťa Ron prvý krát priviedol domov. Bol si tak chudý, až Molly zvykla hovoriť, že keď sa otočíš bokom, nie je ťa vidieť. Vždy si bol tichý a slušný, no ja som v tebe aj tak cítil silný charakter. Vyrástol si v pozoruhodného mladého muža, Harry. Tvoji rodičia by boli pyšní.“

Harry si nebol istý, ako zareagovať a tak len prikývol. Vo vnútri pocítil spokojnosť. Keď sa vrátil Remus, všetci traja opustili Grimmauldovo námestie a odmiestnili sa do uličky neďaleko Nemocnice svätého Munga pre čarovné choroby a zranenia.

Ulice Londýna už boli vianočne vyzdobené a Harryho ohromilo, že sa tak sústredil na vojnu, že si ani neuvedomil, aké je ročné obdobie. Z pouličných svetiel viseli vetvičky cezmíny a ihličnanov a Harry počul vzdialený zvuk zvončeka nad dverami obchodu Otec Vianoc. Ulice boli plné nakupujúcich, ktorí niesli balíčky zabalené vo farebných obaloch.

Do opusteného obchodného domu, ktorý maskoval sv. Munga, sa im podarilo dostať bez problémov. Recepcia bola plná čarodejníc a čarodejníkov, ktorí hľadali pomoc. Liečitelia v limetkovo zelených úboroch prechádzali od jedného k druhému a zisťovali, kto je v najväčšom nebezpečenstve.

Čarodejnica za recepčným pultom mala poďobanú tvár a platinovo blond vlasy. Keď prichádzali, žula žuvačku a na tvári mala znudený výraz. Pohľad jej zablúdil na Harryho jazvu. Sánka jej poklesla a žuvačka so zadunením dopadla na stôl.

„To ma podržte, Harry Potter,“ vyhŕkla s otravným nosovým prízvukom.

Všetka aktivita na recepcii na moment ustala a na miestnosť padlo nepríjemné ticho. To však trvalo len chvíľu a ľudia si okamžite začali šepkať medzi sebou. Začali naňho ukazovať a presúvali sa bližšie, aby ho mohli počuť. Skupinka liečiteľov sa začala poštuchovať a kývať hlavou.

Znechutený recepčnou, pán Weasley schytil zoznam, podpísal sa a brko podal Harrymu. „Vieme, kam ideme,“ povedal chladne.

Chytil Harryho za rameno a rýchlo vykročil k výťahu. Remus šiel za nimi. Hlasy vo vstupnej hale silneli. Na štvrté poschodie, kde sa nachádzalo oddelenie pre škody spôsobené kúzlami, vyšli tak rýchlo, ako sa len dalo, no správy o Harryho príchode ich predbehli, pretože chodby zaplnili čarodejnice a čarodejníci, ktorí sa chceli pozrieť na Vyvoleného. Viacerí sa ho niečo opýtali, no Harry upieral pohľad rovno pred seba a nespomaľoval krok.

Sestrička sediaca pred oddelením bola mladá, trochu pri sebe, a úplne uchvátená Harrym. Bez prestania trepotala mihalnicami.

„Prišli sme za Ronom Weasleym,“ povedal Harry s kývnutím hlavy.

„Je mi ľúto, pán Potter,“ odvetila nervózne a bez pohnutia hľadela Harrymu do tváre. „Z ministerstva sme dostali priamy príkaz, že na oddelenie až do odvolania nikto nesmie. Momentálne sú vnútri dvaja návštevníci a čakáme, kým odídu.“

Harry sa naklonil nad stôl a sprisahanecky stíšil hlas. „Ale no tak. Ak už sú tam návštevníci, pár ďalších určite neuškodí. Sľubujem, že budeme dnu a von tak rýchlo, že si to nikto ani nevšimne,“ povedal.

Čarodejnica niekoľko krát naprázdno otvorila a zatvorila ústa. Očividne chcela niečo namietnuť, no nedokázala nájsť slová.

„Považoval by som to za veľkú osobnú láskavosť,“ povedal Harry a vrhol rýchly pohľad na jej menovku. „Sandy. Myslíš, že by si ma mohla pustiť za mojím priateľom?“ Z vlastnej skúsenosti sa naučil, že Ginny mu dovolila viac, keď nasadil ten nežný výraz „psie oči“ a dúfal, že to zaberie aj na túto sestričku.

„V poriadku, pán Potter,“ povedala bez dychu Sandy, „ale musíte sa poponáhľať. Dostala by som sa do veľkých problémov, keby niekto zistil, že som vás pustila dnu.“

„Ďakujem, Sandy,“ povedal Harry potešene. Rýchlo prešiel cez dvere vedúce na oddelenie. Remus a pán Weasley ho nasledovali so širokými úsmevmi.

„Myslím, že som videl tvojho otca aj Siriusa používať takéto triky, Harry. Výborne,“ zhodnotil Remus so smiechom.

Harry sa začervenal. „Dúfam, že ju kvôli mne nevyhodia ako tú čarodejnicu v Skúšobnom centre pre premiestňovanie,“ povedal. S tým sa však nedalo nič robiť, Rona museli dostať preč.

„Jeho izba je týmto smerom,“ viedol pán Weasley Harryho za roh.

Keď vstúpili, zistili, že izba nie prázdna. Na stoličke pri Ronovej posteli sedela chrbtom k dverám zavalitá postava. Harry okamžite vytiahol prútik a namieril na muža. „Odstúp od tej postele drž ruky tak, aby som ich videl,“ vyštekol.

Muž sa mykol a otočil sa. Hľadel na nich prekvapený Neville Longbottom, Harryho spolužiak.

Harry pocítil, ako z neho všetko napätie okamžite vyprchalo. „Neville. Čo ty tu robíš?“

„Ahoj, Harry,“ radostne povedal Neville. Keď si ho všimol, usmial sa. „Dobrý deň, profesor Lupin. Ako sa máte? A vy musíte byť pán Weasley.“

„Rád ťa opäť vidím, Neville,“ odvetil Remus priateľsky.

„Prišli sme so starkou za mojimi rodičmi, no deje sa tu niečo čudné. Snažili sa nám zabrániť, aby sme šli dnu a museli sme vyplniť kopec dodatočných formulárov a tak. Starká šla za hlavným liečiteľom, aby mu povedala, čo si o tom všetkom myslí. Tomu chlapíkovi naozaj nezávidím,“ vysvetľoval Neville s grimasou.

„Ako je Ronovi?“ opýtal sa Harry.

Opatrne podišiel k posteli a prvý raz po niekoľkých týždňoch uvidel svojho priateľa. Ronova pokožka bola bledá, čo ešte zvýraznilo jeho pehy. Jeho výraz bol pokojný, akoby len spal. Harry tak trochu očakával, že bude vyzerať, ako keby mal bolesti a bol rád, že to tak nie je. Bolo zvláštne a trochu strašidelné vidieť ho takto. Bol zvyknutý na Rona plného života a energie a chcel svojho priateľa späť.

„Starká mi povedala, že je tu, tak som odrezal výhonok mojej Mimbulus Mimbletonie a zasadil som ho preňho. Vraj má liečivé schopnosti, tak som si myslel, že môže pomôcť,“ zamumlal Neville v rozpakoch.

Harry si všimol malú zelenú rastlinku položenú na Ronovom nočnom stolíku a v hrdle mu navrela hrča.

„To je od teba milé, Neville,“ ozvala sa od dverí Hermiona. Harry si náhle uvedomil, že na stoličke vedľa postele ležal Hermionin kabát.

„Hermiona! Kedy si prišla?“ opýtal sa Harry s prekvapením. Myslel si, že keď s Remusom a pánom Weasleym odchádzali, bola ešte v posteli.

„Už som tu niekoľko hodín. Nemohla som spať,“ odvetila, no nepozrela mu do očí. Pod očami mala tmavé kruhy, skoro také výrazné, ako by mala monokle. Podišla k Ronovi a nežne mu z čela odhrnula vlasy. „Zatiaľ žiadna zmena. Čo tu všetci robíte? Čo sa deje?“

„Umbridgeová nám sťažuje život. Chce sem prísť a vziať Rona do vyšetrovacej väzby,“ vysvetľoval Harry.

„Čože? To je smiešne,“ vykríkla Hermiona. Pohľady oboch starších mužov jej jeho slová potvrdili.

„To je aj Umbridgeová,“ povedal Harry.

„Čo urobíme? Nesmieme jej to dovoliť, Harry. Pán Weasley? Nemôže nám ho jednoducho vziať,“ protestovala Hermiona. S každou slabikou kričala hlasnejšie.

„Upokoj sa,Hermiona,“ povedal jej Remus a chytil ju okolo ramien. „Rona nikto nikam nevezme.“

„Sme tu, aby sme ho dostali preč. Ron je rebel ešte aj v bezvedomí,“ uškrnul sa Harry.

„Ako? Sledujú všetky východy. Ako máme okolo nich prepašovať človeka v bezvedomí tak, aby si nikto nič nevšimol? Počítajú, koľko ľudí vošlo dnu a koľko ľudí vyšlo von. Vedia, že ja s Nevillom sme tu jediní dvaja návštevníci,“ vysypala zo seba Hermiona bez nadychovania.

„Vezmite Rona,“ ozval sa zrazu Neville s odhodlaným výrazom na tvári. „Vezmite Rona a ja si ľahnem do jeho postele. Neoklame ich to na dlho, ale malo by to stačiť na to, aby ste sa dostali von.“

„Neville –“ začala protestovať Hermiona.

„Urobte to. Zvládnem to,“ prerušil ju Neville s bojovne vystrčenou bradou.

„Zosype sa na teba celé ministerstvo, budú ťa vypočúvať,“ povedal Harry. „Idú po mne a chcú použiť Rona, aby ma dostali. S tebou urobia to isté.“

„Na tom nezáleží,“ vystrel sa Neville. „Neviem, kam ho vezmete a ak mi to nepoviete, nemám im čo povedať, ani keby použili Veritaserum.“

„Ďakujem, Neville,“ potichu povedal pán Weasley a podal Nevillovi ruku.

„Chcem pomôcť, ako sa len dá. Harry, ak budeš čokoľvek potrebovať, vieš, kde ma nájdeš,“ povedal Neville a triasol ďalšími podanými rukami.

„Vďaka, Neville,“ poďakoval Harry a bol pyšný, že môže Nevilla nazývať svojím priateľom.

Keď sa Neville dostal k Hermione, namiesto aby jej podal ruku, zovrel ju v objatí. Podal jej rastlinku z nočného stolíka. Pripomínala pulzujúci kaktus. „Vezmi si toto, možno to pomôže.“

„Ďakujem, Neville,“ povedala Hermiona s lesknúcimi sa očami.

Pán Weasley vytiahol z vrecka prútik a namieril ho na svojho syna. „Petrificus totalus,“ povedal. Ronove stuhol. „Levicorpus.“

Ronove telo sa vznieslo do vzduchu a prízračne sa vznášalo kúsok pred pánom Weasleym.

Remus sa postavil vedľa neho, aby ho zakryl svojím telom. Obrátil sa k Harrymu s iskrou v oku. „A teraz, Harry, ak na Sandy znovu uplatníš svoj šarm, s trochou šťastia sa na nás ani nepozrie.“

Pred tým, ako Neville vliezol do Ronovej postele, Hermiona ho pobozkala na líce. Potom zaujala svoje miesto pred Ronom a všetci vykročili k dverám.

Harry sa ponáhľal k pultu sestier, aby sestrička nevidela na zvyšok skupiny. „Ďakujem, že si mi dovolila navštíviť môjho priateľa, Sandy. Naozaj si to vážim.Teraz pôjdeme domov.“

Sandy zažmurkala a zasnívane hľadela na Harryho. „V poriadku, pán Oči… Ehm… Pán Potter. Máte… Hm… Veľmi pekné oči… Myslím farbu. Je úchvatná.“

Harry cítil, ako sa červená. „Ďakujem, Sandy.“

„Verím vám, Harry. Viem, že ho porazíte,“ povedala Sandy a chytila ho za ruku.

Harry zúfalo dúfal, že to, čo robí, ju nedostane do problémov. „Vynasnažím sa,“ povedal jej úprimne, aj keď cítil, že v danej situácii sú to slová úplne nevhodné.

Zvyšok skupiny sa už dostal až do výťahu. Harry sa k nim pridal tesne pred tým, ako sa dvere zavreli. Z vrecka vytiahol svoj neviditeľný plášť a prehodil ho cez Ronovu hlavu.

„Som si istý, že novinári už o mojej prítomnosti vedia. Ak sa na nás vrhnú, nechajte to na mňa, vy zatiaľ dostaňte Rona preč,“ povedal Remusovi a pánu Weasleymu.

Ani jeden z nich sa pri tej predstave netváril veľmi nadšene, ale keďže mal pravdepodobne pravdu, obaja prikývli.

Dostali sa z výťahu a zahli za roh do lobby. A v tom vypokol chaos. Fotoaparáty cvakali a hromada reportérov sa rozbehla k nim. Vykrikovali svoje otázky tak rýchlo, že Harry nakoniec nerozumel ani jednej.

Zažmurkal aby sa zbavil stôp po zábleskoch a významne pozrel na Remusa. Harry sa trochu vzdialil od skupiny, aby im dal možnosť vyhnúť sa novinárom. Potom zodvihol ruky a gestami sa snažil upokojiť dav. Keď sa mu to nepodarilo, strčil si prsty do úst a hlasno zapískal.

Všimol si, že Remus s pánom Weasleym sa bez problémov dostali k východu a pri tom pohľade sa mu uľavilo. Potom si nahnevane uvedomil, že Hermiona zostala s ním.

„Pán Potter, aký je váš názor na dočasnú ministerku? Podľa všetkého ste s ňou nemali najlepší vzťah, keď na krátko prevzala úlohu roaditeľky Rokfortu,“ opýtal sa reportér s prižmúrenými očami a mastnou tvárou a strčil Harrymu pod nos zaznamenávacie brko s pergamenom.

„Áno, medzi mnou a Dolores Umbridgeovou boli v minulosti názorové nezhody,“ odvetil Harry a úplne odignoroval jej titul, „ale dúfam, že sa cez to dokáže preniesť a sústrediť sa na momentálnu situáciu. Zastavenie Voldemortovej vlády teroru by mala byť priorita číslo jedna pre každého z nás.“

Pri zalapaní po duchy a výkrikoch strachu, ktoré to meno vyvolalo, Harry len prevrátil očami. Bolo to smiešne. Ako by mohli informovať o Voldemortovej činnosti, keď nedokážu zniesť ani len jeho meno?

„Myslíte si, že je schopná nás viesť?“ opýtala sa iná novinárka a na červeno nalakovanými nechtami škrabkala svoje brko.

Harru pokčil plecami. „Nemyslím si, že Voldemort alebo jeho nasledovníci sa veľmi starajú o vyhlášky, ktoré ministerstvo vydáva. Tie ho určite nezastavia.“

„A čo ho teda zastaví, pán Potter?“ dychtivo pokračovala novinárka.

Harry musel potlačiť úškrn pri predstave, že by mohla dokonca začať slintať. „Ja,“ odvetil a uprel jej pohľad rovno do očí.

Brká reportérov šialenou rýchlosťou písali a hluk opäť zosilnel.

„Prečo ste dnes u sväatého Munga?“ zakričal ďalší reportér a umlčal tak dav.

„Navštívil som blízkeho priateľa, ktorý bol nedávno zranený v bitke s Voldemortovými smrťožrútmi. V tejto bitke sa podarilo jedného zo smrťožrútov zajať a teraz ho zadržiava ministerstvo. Jeho meno je Peter Pettigrew,“ povedal Harry a každé jedno slovo vyslovoval s dôrazom.

Miestnosť sa opäť naplnila horúčkovitou činnosťou. Hermiona prekvapene pozrela na Harryho, no prikývla, aby pokračoval.

„Ako som povedal pre Sršňa krátko po Voldemortovom znovuzrodení, Pettigrew v jeho návrate zohral kľúčovú úlohu. Zatiaľ som nevidel veľa správ o jeho zatknutí, no možno by ste sa mohli opýtať ministerstva, či z neho dostali nejaké informácie,“ rozprával ďalej Harry. Ich opakované zhrozenie z Voldemortovho mena ignoroval.

Informácie o Červochvostovom zajatí sa držali prísne v tajnosti a pánu Weasleymu sa podarilo vypátrať, že ten potkan ešte stále nie je v Azkabane, ale že sa nachádza v zadržiavacom zariadení ministerstva. Prístup k nemu bol umožnený len aurorom, ktorých osobne vybrala Umbridgeová. Harry si myslel, že je načase, aby sa verejnosť dozvedela celý príbeh. Dúfal, že to vytvorí ďalší tlak na ministerstvo.

„Kde je Pettigrew teraz?“ opýtal sa novinár s hustými fúzmi.

„Pokiaľ viem, nachádza sa na ministerstve, ale pripravujú sa na jeho prevoz do Azkabanu,“ pokrčil Harry plecami. „Možno sa dovedeli kde sa Voldemort ukrýva.“

„Myslíte si, že sa Temný pán ukrýva?“ dychtivo sa opýtal ďalší reportér.

Harry opäť len pokrčil plecami. „V poslednom čase som ho nevidel.“

Otázky o zatknutí Pettigrewa len tak lietali a Harry v sebe nedokázal potlačiť radosť, ktorá mu klíčila v hrudi. Z tohto bude Dolores riadne naštvatá.

„Pozri, tam ide dočasná ministerka Umbridgeová,“ ozvala sa zrazu Hermiona a chytila Harryho za ruku tak silno, až sa mu jej nechty zaryli do kože. „Môžete sa na Pettigrewa opýtať priamo jej.“

Dav okamžite obklopil prekvapenú Dolores Umbridgeovú. Jej ropušia tvár celá sčervenela, keď pochopila, čoho sa týkajú všetky otázky. Zazrela krížom cez miestnosť na Harryho a zúfalo sa pokúšala dostať sa k nemu. Už počuli jej prihlúply hlas, ako sa snažila prinútiť novinárov, aby jej uhli z cesty. Hermiona chytila Harryho za ruku a obaja utiekli tak rýchlo, ako sa len dalo.

Reklamy

6 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 17 – Umbridgeovej vyhlášky – Časť 1

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s