Siedmy horcrux – Kapitola 16 – Chaos – Časť 3

Záverčná časť kapitoly 16 prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

 

Objavil sa pred Grimmauldovým námestím práve včas, aby videl, ako Remus a pán Weasley zbiehajú dolu schodmi za Ginny. Hermiona prútikom rozhodne mierila na ešte stále omráčeného Červochvosta.

„Ron!“ zajačala, pustila prútik a dobehla k nim.

Harry opatrne zložil Rona na zem. Panikáril a dochádzal mu dych. Cruciatus na Rona pôsobil veľmi dlho. Potriasol hlavou, aby sa zbavil obrazov Nevillovych rodičov.

„Čo sa mu stalo?“ opýtal sa pán Weasley, kľakol si vedľa svojho syna a namieril prútik na jeho spánok. „Ennervate.“

Ron nereagoval.

„Bellatrix Lestrangeová naňho zoslala Cruciatus. Stratil vedomie skôr, ako sa mi ju podarilo odrovnať,“ vysvetľoval Harry zlomeným hlasom.

„Ginny, bež dnu, nech niekto zavolá madam Pomfreyovú. Ak sa tomu bude dať vyhnúť, nebuď tvoju matku. Poviem jej to sám,“ prikázal pán Weasley.

Ginny, bledá a s očami rozšírenými strachom, prikývla a odbehla dnu.

„Ron, preber sa,“ vzlykla Hermiona a slzy jej v špine tvári zanechávali vlhké cestičky. „Počuješ ma, Ron? Potrebujem, aby si sa prebral.“

Pán Weasley ju potľapkal po ramene. „Choď dnu, nech ho môžem preniesť.“

Harry sa pohol, aby pánu Weasleymu s bezvládnym Ronom pomohol, no nebolo to potrebné. Pán Weasley Rona jemne preniesol dnu pomocou kúzla. Hermiona zostala na mieste a otupene hľadela na miesto, kde Ron pred chvíľou ležal.

Harry ju objal a pomohol jej na nohy. „Poďme, Harmiona. Bude v poriadku,“ zašepkal jej do ucha. Farba a štruktúra jej parochne ho stále dokázala udiviť.

Hermiona sa otočila a zaborila si tvár do Harryho hrude. „Musí byť, Harry. Nevidela som, ako sa to stalo. Tak som sa snažila dostať Červochvosta von.“

„Chytili ste ho,“ po prvý raz sa ozval Remus. Jeho hlas bol bez života. Od tej prázdnoty sa Harrymu chlpy na krku postavili dupkom.

Remus stál nad svojím bývalím priateľom a na tvári mal zmes opovrhnutia, hnevu a znechutenia. Nohou obrátil telo na chrbát a ďalej naň hľadel.

„Čo s ním urobíš?“ opýtal sa Harry nervózne. Remusove správanie ho znepokojilo a nebol si istý, čo jeho bývalý profesor urobí.

„Vezmi Hermionu dnu a skontrolujte Rona. Ja naňho dám pozor, kým sa nenájde niekto, kto by ho vzal na ministerstvo. Mňa tam nemajú práve najradšej,“ povedal Remus. Trpkosť, ktorú inokedy tak dobre skrýval, bola v jeho hlase zreteľná.

„Remus,“ začal Harry a pohľadom skákal z dvier k otcovmu starému priateľovi. Rozhodovanie medzi Ronom a Remusom mu však ušetril Divooký Moody, ktorý k nim dokrivkal.

„Dostal si jedného. Dobrá práca, chlapče,“ povedal mrzuto.

„Je to Peter Pettigrew,“ vysvetľoval Harry. „Treba ho zavrieť, aby sa Siriusova nevina preukázala raz a navždy.“

Aj keď Fudge pripustil Siriusovu nevinu, nikdy oficiálne nevyhlásil, že ministerstvo urobilo chybu. Všetko sa zamietlo pod koberec, keď sa na svetlo dostali informácie, že Voldemort sa naozaj vrátil.

Sirius si zaslúžil viac.

„Musím skontrolovať Rona,“ vzlykla Hermiona. Začala Harryho ťahať dovnútra.

„Len choď. Teraz je s ním madam Pomfrezová. Bude mi potešením postarať sa o tohto,“ povedal Moody a drsne chytil Červochvosta za golier habitu.

V hlavnom stane našli Harry s Hermionou Ginny, ako sa prechádza pred zavretými dverami za vstupnou halou. Dobehla k nim a oboch ich objala. Harry cítil, ako sa trasie a pevne objal jej malú postavu.

„Ako mu je?“ opýtala sa Hermiona.

„Neviem. Madam Pomfreyová ho práve prezerá, no mňa s tatkom poslala preč. Tatko šiel hore po mamku,“ odvetila Ginny.

„Alastor vzal Petra na ministerstvo,“ potichu povedal Remus, keď vošiel dnu. Harry si pomyslel, že vyzerá staršie, ako hocikedy predtým, vrátane dní po splne. „Ako je Ronovi?“

„Ešte nevieme,“ povedala Ginne a tuhšie sa privinula k Harrymu.

„Tak si aspoň sadnite,“ vyzval ich Remus a odviedol Harryho ku kreslám. Keď kráčal k nim, Harry stále objímal obe dievčatá. Práve sa posadili, keď dolu schodmi zbehla pani Weasleyová a tesne za ňou pán Weasley.

„Ron! Kde je?“ vystrašene sa pýtala pani Weasleyová. Mala na sebe župan, s ktorého zaväzovaním sa neobťažovala a vlasy mala od spánku strapaté. V očiach mala divý pohľad, ktorý Harrymu pripomenul divoké zviera.

Pán Weasley ju zaviedol k zavretym dverám a obaja vkĺzli dnu. Hermiona vstala, akoby ich chela nasledovať, no potom si znovu sadla a nervózne gestikulovala. Ginny sa natiahla okolo Harryho, vzala jednu Hermionu ruku do svojej a stisla ju.

Hermiona uprela svoj uplakaný pohľad na mladšie dievča a trasľavo sa usmiala. Zhlboka sa nadýchla a Harry cítil, ako sa mu pod rukami uvoľnila.

„Bude v poriadku,“ zašepkala. „Musí byť, veď je to Ron.“

V tichosti napäto čakali. Remus sedel v kresle oproti priateľom a striedavo si ich premeriaval.

„Zničili ste ho?“ opýtal sa potichu.

„Hej,“ prikývol Harry. „Dokázali sme to. Ale prepadli nás… Snape a pár ďalších.“

„Bol tam Severus?“ prudko vzhliadol Remus.

„Áno. Ale bolo to zvláštne. Crabbe očividne zavolal posily, keď zistil, že sme tam, ale čakal by som, že sa zjaví aj Voldemort osobne. Zaujímalo by ma, prečo neprišiel,“ povedal Harry a pocit nepokoja sa mu vrátil.

„To je zvláštne,“ pripustil Remus. „Dnes večer sme nedostali žiadne správy o aktivite smrťožrútov, aj keď je pravda, že teraz vieme máločo dopredu. Ako Severus reagoval, keď vás zbadal?“

„Kopec škľabenia a potom začal vrhať kliatby,“ odvetil Harry.

„Pokúsil sa ťa zakliať?“

„Áno. Aj ja som to skúsil, ale veľmi mi to nešlo. Číta vo mne ako v knihe,“ povedal Harry so zaťatými päsťami. Bolo pokorujúce, ako ľahko ho Snape predvídal. Ak nevedel vzdorovať Snapovi, ako by mohol Voldemortovi?

„Jedno po druhom, Harry,“ povedal Remus, ktorý správne odhadol jeho myšlienky.

„Oklumenciu nezvládnem, Remus. Ak si nedokážem vyčistiť myseľ, obaja budú vedieť, aké kúzlo sa chystám použiť. Ako sa tomu mám brániť?“ opýtal sa. „Aj keď som si kryl oči, aj tak ma vždy zablokoval.“

„A ako si sa odtiaľ dostal?“ pokojne sa opýtal Remus.

„Šťastie,“ vyštekol Harry znechutene. „Tak ma to dožralo, že som vyskočil a vrazil mu jednu do zubov. To nečakal a asi sa nikdy nenaučil bojovať muklovským spôsobom.“

„Takže si o tom nepremýšľal, jednoducho si reagoval,“ zhodnotil Remus a trel si spánky.

Harry pokrčil plecami. „Vyzerá to tak.“

„Práve to teda potrebuješ proti Voldemortovi, nie? Moment prekvapenia,“ ozvala sa Hermiona. Pohľad stále upierala na dvere, za ktorými ležal Ron, no očividne počúvala každé slovo.

„Ako ho môžem prekvapiť, keď mi vie čítať myšlienky?“ rozhorčene sa spýtal Harry.

„So Snapom sa ti to práve podarilo,“ odvetil Remus.

„Takže vravíte, že mám ísť prosti Voldemortovi bez plánu. To je fakt skvelé. Aspoň že povedať ‘Avada kedavra’ chvíľu trvá, lebo presne tak dlhý ten boj bude,“ odsekol Harry a hodil sa o operadlo kresla.

„Nie. Vravíme, že ten plán musí byť premenlivý,“ trpezlivo vysvetľovala Hermiona.

„Okrem toho, ešte stále musíme nájsť posledný –“

„Ďalší horcrux,“ prerušil Harry Ginny. Nechcel, aby Remus vedel, že už zostáva len jeden horcrux.

Ginnine oči sa rozšírili. „Správne, ešte ani nevieme, kde by sme mali začať s hľadaním,“ dokončila trasľavo.

Remus trochu nadvihol obočie, no nepovedal nič.

„To neznamená, že nemôžeme začať plánovať,“ prešla Hermiona plynule do poučovacieho módu. Harryho mysľou prebleskli spomienky na jej hystériu pred VČÚ. V polovici vety ju prerušilo otvorenie dverí, cez ktoré prešli pán a pani Weasleyovci. Madam Pomfreyová, ktorá prútikom nadnášala bezvládneho Rona, ich nasledovala.

„Ako mu je?“ opýtal sa Hermiona, keď pribehla k nim, a chytila Rona za ruku.

„Berieme ho k svätému Mungovi,“ zavzlykala pani Weasleyová do vreckovky.

Pán Weasley ju chytil okolo pliec. „Dáme vedieť hneď, ako sa niečo dozvieme.“

„Chcem ísť s vami,“ povedala Hermiona rýchlo.

„Aj my,“ dodala Ginny a Harry prikývol. Vyskočili z gauča a postavili sa za Hermionu. Všetci traja hľadeli na pána Weasleyho s prosbou v očiach.

„Strácame čas,“ napomenula ich dôrazne madam Pomfreyová a oslobodila Rona z Hermioninho objatia. „Má vážne kúzelné zranenia, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah. Nemôžem to urobiť tu. Nech sa oňho postarajú liečitelia. Navštíviť ho môžete potom.“

Pomocom prútika preniesla Rona k vchodovým dverám a pani Weasleyová sa jej držala v pätách.

„Dávam vám slovo, že zavoĺáme hneď, ako sa niečo dozvieme,“ sľúbil pán Weasley a zahľadel sa každému z nich do tváre. Nakoniec pozrel na Remusa.

Remus položil Hermione aj Ginny ruku na plece. „Kým budeme čakať, urobím čaj,“ povedal pokojne. „Všetci máme strach, no nechceme liečiteľov u svätého Munga rozptyľovať. Nech sa radšej sústredia na Rona.“

Harry vedel, že Remus má pravdu. Keby sa objavil u svätého Munga, len by vyvolal scénu – podbobnú tej v Šikmej uličke. Aby Remusovi pomohol, chytil obe dievčatá za ruku.

„Poďte, Remus má pravdu. Môžeme navštíviť svätého Munga hneď, ako sa Ron preberie,“ povedal a odvádzal ich preč, zatiaľ čo Remus šiel postaviť na čaj.

Noc sa vliekla neznesiteľne pomaly. Harry, Ginny a Hermiona sedeli s Remusom v salóne a pili čaj. Každú chvíľu niekto z nich zadriemal, no väčšinu času len pozorovali hodiny na krbovej rýmse, ktorých tikanie sa v tichom dome pripadalo nezvyčajne hlasné. Harry premýšľal, čo sa stalo, keď sa na ministerstve objavil Divooký s Červochvostom. Bývalý auror sa však zatiaľ nevrátil a Harryho príliš zamestnávali myšlienky na Rona, než aby požiadal Remusa, aby to zistil.

Remus spravil Hermione poriadnu šálku čaju a Harry ho podozrieval, že do neho pridal aj trochu upokojujúceho odvaru, lebo Hermiona bola po jeho vypití oveľa pokojnejšia. Sedela skrútená v kresle, cez seba mala prehodenú ručne tkanú prikrývku a hľadela na rýchlo sa skracujúci knôt sviečky pred sebou.

Remus sedel vo vedľajšom kresle a v ruke držal knihu, ktorú však zatiaľ neotvoril. Niekoľko krát sa pokúsil rozprúdiť rozhovor, no dostalo sa mu len jednoslovných odpovedí a nezrozumiteľných zamrmlaní, takže to nakoniec vzdal a upadol do napätého mlčania.

Harry s Ginny sedeli vedľa seba na gauči a pevne sa držali za ruky. Ginny bola biela ako stena, len hľadela do ohňa a hrýzla sa do pery. Harry sa zo všetkých síl snažil zapudiť myšlienku na to, že Ronovi by mohli zostať trvalé následky. Podľa toho, ako sa mu triasli ruky, keď zdvíhal šálku z tanierika vedel, že mu to vôbec nešlo.

Nakoniec musel zadriemať, pretože sa prebral, keď do miestnosti vošla pani Weasleyová a pokúsila sa od neho Ginny odtiahnuť.

Ginny len ospalo odtisla maminu ruku a znovu sa oprela o Harryho.

„Pani Weasleyová!“ zvolal Harry a okamžite sa prebral. „Čo sa stalo? Ako je Ronovi?“

Aj Ginny vyskočila a otvorila oči dokorán, zatiaľ čo Hermiona a Remus sa v kreslách okamžite napriamili.

„Zatiaľ sa neprebral. Leží na oddelení škôd spôsobených kúzlami,“ odvetila pani Weasleyová a tvárila sa veľmi ustarostene. „Fred tam zostal, aby som sa mohla vrátiť a skontrolovať vás. Chcem, aby ste si išli všetci okamžite ľahnúť. Nikto z vás k Mungovi nepôjde, kým sa poriadne nevyspíte. Tvoj otec sa už vrátil?“

„Tatko? Myslela som, že je s tebou,“ zamračila sa Ginny.

„Bol. Kým od Percyho nedostal naliehavú sovu, že sa musí okamžite dostaviť na ministerstvo,“ odvetila pani Weasleyová a nervózne gestikulovala.

„Posaď sa, Molly,“ povedal Remus a viedol ju ku kreslu, z ktorého práve vstal. „Nalejem ti šálku bylinkového čaju. Aj ty si musíš odpočinúť, kým sa vrátiš do svätého Munga.“

„Ach, Remus,“ vzlykla pani Weasleyová. „Leží tak strnulo. Neznesiem myšlienku, že by sa mi môj Ronnie už nikdy nevrátil.“

„Vráti sa, Molly. Musíš tomu veriť,“ uisťoval ju Remus a nalieval jej čaj.

Hermiona pri slovách pani Weasleyovej viditeľne zbledla a oprela sa v kresle. Harry si prisadol k nej, zatiaľ čo Ginny podišla k svojej mame.

„Percy poslal sovu? Čo môže byť také dôležité, aby tatka ťahal z nemocnice?“ nahnevana sa spýtala.

„Ani sa nepýtaj,“ odvetil pán Weasley a spolu s Divookým vstúpil do miestnosti. Obaja mali na tvárach unavené, chmúrne výrazy. Harryho žalúdok sa zachvel strachom. Ten pohľad už v minulosti videl veľa ráz a vedel, že neveští nič dobré.

Pán Weasley podišiel k pani Weasleyovej a pobozkal ju na čelo. Zviezol sa do kresla vedľa nej a keď mu Remus podal šálku s čajom, slabo sa usmial.

„Vďaka, Remus. Čo je s Ronom?“ opýtal sa.

„Nič sa nezmenilo, odkedy si odišiel. Je s ním Fred. Povedal, že keby sa Ron prebral, zavolá nás. Podľa liečiteľov to však tak skoro nebude – kvôli všetkým tým elixírom, ktorými ho nadopovali. Istotu budeme mať až potom, ako sa preberie,“ rozochvene povedala pani Weasleyová.

„Tatko, čo sa stalo na ministerstve? Čo ti Percy povedal?“ opýtala sa Ginny. Bola mimoriadne bledá, čo zvýrazňovalo jej pehy. Aj napriek odhodlanému výrazu znela vystrašene.

Pán Weasley sťažka vzdychol a zodvihol ľavú ruku, aby ju mohol objať. Privinul si Ginny bližšie a pobozkal ju na temeno.

„Na ministerstve je chaos,“ povedal unavene.

„Prečo? Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry a pohľadom preskočil z pána Weasleyho na Moodyho, ktorý zostal stáť vo dverách. Stál s rukami založenými a mračil sa na všetko naokolo.

„Rufus Scrimgeour je mŕtvy,“ potichu povedal pán Weasley.

„Čože?“ zažmurkala Ginny.

„Zavraždený,“ zavrčal Moody. „Neskoro v noci sa nad jeho domom zjavilo Temné znamenie. Hovorí sa, že to bol sám Veď-vieš-kto.“

Harry si s Remusom vymenil veľavravný pohľad.

„Na ministerstve je zmätok. Snažia sa to udržať v tajnosti, aby zabránili panike, no bojím sa, že Prorok to už vie. Predpokladám, že ráno to bude na titulke,“ pokračoval pán Weasley.

„Panike?“ otupene sa opýtala Ginny.

„Ak sa Veď-viete-kto dokáže bez problémov dostať až k ministrovi mágie, nikto nie je v bezpečí. A nič, čo ministerstvo povie, nikoho nepresvedčí,“ vysvetľoval pán Weasley a pohladil Ginny po líci.

„Veď je to pravda. Nikto nie je v bezpečí,“ zhodnotil Harry.

„Ja to viem, Harry, a každý, kto situáciu rozumne sledoval, to vie tiež. Ale ľudia majú sklon klamať sa tým, že je niekto, kto sa o nich postará. Že všetko vyrieši niekto iný. A teraz je ten, kto to mal vyriešiť, mŕtvy. Bojím sa, že kvôli tomu na teba budú tlačiť ešte viac, Harry,“ povedal pán Weasley.

„To mi je jedno,“ odvetil Harry.

„Ale nemalo by byť,“ drsne ho prerušil Moody. „Práve teraz ďalšiu pozornosť nepotrebuješ.“

To bola pravda. Pri hľadaní zvyšného horcruxu bude ďalšia publicitá len na škodu.

„A je toho viac,“ pokračoval pán Weasley a masíroval si koreň nosa. „A vôbec sa ti to nebude páčiť.“

„Čo ešte?“ opýtal sa Remus a silnejšie zovrel Harryho plece.

„Kým sa nepodarí zorganizovať voľby, Wizengamot musí ustanoviť dočasného ministra,“ napäto hovoril pán Weasley.

„Áno,“ potvrdil Remus. „Je to štandardný postup.“

„Atmosféra na ministerstve je v súčasnosti plná strachu a nedôvery. Každý sa obzerá cez plece. Nikto nikomu neverí,“ pokračoval pán Weasley.

„Rovnako ako cez Voldemortovu minulú krutovládu,“ odvetil Remus a pozrel na Harryho.

„Presne. Wizengamot mal pocit, že musí zvoliť niekoho, kto dokáže znovu nastoliť poriadok. Vynútiť dodržiavanie pravidiel v týchto krušných časoch. Niekoho so systematickým a organizovaným prístupom. Niekoho, komu záleží na poriadku a lipne na pravidlách.“

„Koho zvolili, pán Weasley?“ opýtal sa Harry s hrčou v žalúdku. Napriek chladu v miestnosti cítil, ako mu po chrbte steká pramienok potu.

„Potrebovali zanieteného byrokrata,“ ospravedlňujúco odvetil pán Weasley.

„Koho zvolili?“ dôraznejšie sa opýtal Harry.

Pán Weasley sťažka vzdychol a pohľadom preletel celú miestnosť. Očividne sa hrozil odpovede.

„Dolores Umbridgeovú.“

Reklamy

6 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 16 – Chaos – Časť 3

    1. Mar3ek Post author

      Ďalšia kapitola veru nebude v nijakom dohľadnom termíne. Toto bola posledná kapitola, ktorá len čakala na korekcie – ďalšie ešte nie sú ani preložené.
      Semester finišuje, blíži sa skúškové – preklad sa tak skoro nerozbehne. Ale po skúškach sa do toho znovu pustíme, takže kapitoly určite budú 🙂

    1. Mar3ek Post author

      Už dávnejšie sa mi mal ozvať potenciálny prekladateľ so sedemnástou kapitolou, ale nestalo sa – pravdepodobne sa do toho budem musieť pustiť sám.
      Nič nesľubujem, ale pokúsim sa pridať ďalšiu časť do konca týždňa 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s