Siedmy horcrux – Kapitola 16 – Chaos – Časť 2

Druhá časť šesťnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Keď dorazili k brehu, Harry skočil do po kolená hlbokej vody a preniesol Ginny na súš. Chytili sa za ruky a utekali smerom k priechodu.

Keď sa blížili, spomalili a prikrčili sa, aby ich nebolo vidieť. Na brehu bolo niekoľko tiel a Harrymu sa zdalo, že medzi nimi rozoznáva aj nehybný obrys Crabba.

Zrazu jeho pozornosť upútal pištivý zvuk a rýchlo sa pohol smerom k teraz už uzavretému priechodu. Stál tam Ron a pri nohách sa mu s prosebným výrazom krčil Červochvost.

Rukáv Ronovej vetrovky bol roztrhaný a zakrvavený, no jeho výraz bol taký strašný, až sa Harry čudoval, prečo je Červochvost stále nažive.

Hermiona kľačala vedľa Červochvosta a uisťovala sa, že povrazy, ktorými bol zviazaný, riadne držali. Aj bola dobitá a od krvi, no na tvári mala tvry výraz.

„Ron! Hermiona!“ s úľavou zvolal Harry.

„Och, ste v poriadku,“ skríkla Hermiona, vyskočila a objala Harryho. Keď ho pustila, to isté urobila aj s Ginny. „Tak sme sa báli. Nevideli sme, čo sa s vami stalo.“

„Inferiovia sa stali,“ zachmúrene povedal Harry.

„Hej. Keď ste odišli, priechodom sa dovalil Crabbe s pár kamošmi,“ odvetil Ron s pohľadom upretým na trasúceho sa Červochvosta. „Našťastie sa to zavrelo. Stihlo ich to len niekoľko. Tuto Červochvost sa pokúsil vycúvať z boja, stúpil rovno do vody a prebudil inferiov. Utiekol im, no jeho parťáci nemali také šťastie.“

„Bolo to strašné,“ povedala Hermiona a pera sa jej pri tom triasla. „Tie veci jednoducho odtiahli tých dvoch rovno do vody. My s Ronom sme sa schovali za skalami, no oni stáli rovno na brehu.“

„Už sme si myseleli, že je po nás, keď sme uvideli ten výbuch nad jazerom a oni všetci popadali. Čo sa stalo?“ opýtal sa Ron.

„Zničil som horcrux a to nejak zničilo Inferiov. Boli s ním nejakým spôsobom spojení. Ako drak so šálkou. Zaujímalo by ma, či by bazilisk zomrel, keby som prebodol denník,“ pokrčil Harry plecami.

„Chytili sme Červochvosta, ako sa pokúša znovu otvoriť priechod a Hermiona vyčarovala lano. Tvrdím, že by sme ho mali vziať do hlavného stanu a pri splne naňho pustiť Remusa,“ kývol Ron hlavou smerom k Červochvostovi.

„Ešte stále však máme problém,“ ozvala sa Hermiona. „Vonku sú ďalší smrťožrúti a som si istá, že na nás budú čakať.“

„Môžeme sa premiestňovať odtiaľto?“ opýtala sa Ginny.

Harry pokrútil hlavou. „Ani to neskúšaj. Som si istý, že Voldemort na to myslel a nechcel, aby niekto utiekol Inferiom. Buď by to nefungovalo, alebo by si skončila katastrofálne rozštiepená.“

„Super. Tak čo keby sme ho použili ako rukojemníka?“ navrhol Ron a ukázal na Červochvosta.

„Bude im to jedno,“ zamietol Harry. „Budeme sa musieť von prebojovať. Stačí, keď sa dostaneme ku vchodu do jaskyne a na skaly. Odtiaľ sa už môžeme premiestniť. Tak som to spravil s profesorom Dumbledorom.“

„Tá zložitá časť bude dostať sa až tam,“ zhodnotila Ginny a zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila pred tým, čo má prísť.

„Koľko ich tam je?“ opýtal sa Harry. „Videli ste ich zreteľne?“

Hermiona pokrútila hlavou. „Nemala som možnosť spočítať ich, ale povedala by som, že tak pol tucta.“ Zahryzla si do pery a pozreala sa Harrymu do očí. „Ešte jedna vec, Harry.“

„Aká?“ opýtal sa a vedel, že odpoveď sa mu nebude páčiť.

„Viedol ich Snape,“ vyštekol Ron.

Harry sa krivo uškrnul. Zakaždým, keď počul meno svojho bývalého učiteľa elixírov, srdce mu zovrela chladná zúrivosť. Myšlienka, že tu teraz bol – hneď sa tým priechodom – ho naplnila spaľujúcou túžbou po pomste.

„Harry,“ napomenula ho Hermiona. „Neurob nič hlúpe. Horcrux si zničil, ale stále zostáva nájsť ešte jeden. Musíme sa odtiaľto dostať čo najrýchlejšie. Teraz ide o ten posledný horcrux, nie o profesora Snapa.“

Harry si spomenul na noc, keď prenasledoval Snapa po školských pozemkoch. Aj vtedy cítil takú zúrivosť. Chcel len vziať Snapov život výmenou za život, ktorý Snape vzal chvíľu pred tým. Nestaral sa o nič iné, o proroctvo, o Voldemorta, o nič – chcel len pomstu.

Teraz, po nejakom čase, stále cítil ten vriaci hnev, no mal dosť chladnú hlavu na to, aby si uvedomil, že má prácu. No ak tomu bude môcť pomôcť, Snape uz druhý raz neunikne.

„Nespravím nič hlúpe, Hermiona,“ povedal Harry smrteľne chladným pokojným hlasom. „No ak ho budem môcť dostať, spravím to.“

„Kašli na Snapa,“ vyprskla Ginny, chytila ho za ruku a otočila ho k sebe. „Nemáme istotu, že tam nie je Voldemort.“

Harryho oči sa rozšírili. Ginny mala pravdu. Dôvod, prečo Voldemort vybral na túto úlohu Červochvosta, Crabba a ostatných, bol, že nemali dosť rozumu, aby kládli otázky. Tak prečo tu teraz bol Snape? Voldemort by sa chcel s ľuďmi, ktorí sa dostali blízko k horcruxom, vysporiadať osobne.

Aj keby už žiaden horcrux neostal, Harry sa necítil pripravený čeliť Voldemortovi. Vždy si myslel, že bude mať viac času – času plánovať a vymýšľať stratégiu – času povedať zbohom.

„Ginny má pravdu,“ ozvala sa Hermiona. „Harry, čo keď je tu Voldemort?“

„Videli ste ho pred tým, ako sa priechod zavrel?“ opýtal sa Harry a pozorne skúmal kamennú stenu blokujúcu priechod.

„Neviem,“ vystrašene povedal Ron. „Sústredil som sa na Snapa. Ostatným som nevenoval pozornosť.“

Harry potriasol hlavou. „Ak by tu bol Voldemort, vedeli by ste to. Je nezameniteľný,“ pochmúrne povedal Harry.

„To ale neznamená, že nedorazil, kým bol portál zavretý,“ namietla Hermiona.

„Urobíme to takto. Keď otvorím priechod, chcem, aby všetci boli v úkryte. Len pre prípad, že budú najprv kúzliť. Ak áno, máme tu aspoň lepšie krytie. Ak nie, musíme sa držať spolu a vypadnúť čo najrýchlejšie. Keď dorazíte k východu, odmiestnite sa do hlavného stanu. Ja vezmem Červochvosta,“ vysvetľoval Harry.

Červochvost sa na Harryho ustrašne zahľadel. „Na čo ma potrebuješ, Harry? Vieš, ako to musí skončiť. Obaja zomriete,“ povedal hlasom plným falošného smútku.

„Nie, kým na to nie som pripravený,“ odbil ho Harry, „a ty budeš môj štít, keď pôjdeme priechodom.“

„Čo?“ zbledol okamžite Červochvost.

„Čo je, Červochvost? Neveríš, že ťa tvoji noví priatelia neobetujú? Tak potom si sa mal držať tých starých. Tí by ťa nikdy nezradili,“ odsekol Harry a postavil Červochvosta na nohy.

Rýchlo naňho zoslal umlčiavacie zaklínadlo, aby ich nemohol prezradiť. Práve sa chystal porezať sa, aby otvoril priechod, ale Ron ho zastavil.

„Nerob, Harry! Crabbe ma trafil sekacím kúzom, stále krvácam. Urobím to.“

Harry prikývol. Postavil Červochvosta na stranu a sledoval, ako Ron roztiera krv po skale. Biele svetlo na okamih zablikalo a potom sa plne rozsvietilo. Kamenná stena znovu zmizla a odkryla priechod.

Nenapadli ich hneď, aj keď Harry v predu počul hádajúce sa hlasy. Strhol sa, keď priechodom začal tiecť voda. Nastával príliv a voda už začala plniť prednú jaskyňu.

Postrčil Červochvosta dopredu a s prutikom pevne v ruke vykročil priechodom. Mesačné svetlo osvetľovalo predok jaskyne, kde stál Snape a asi štyria ďalší smrťožrúti. Koniec jaskyne bol však ponorený v tme a umožnil Harrymu a ostatným, aby zostali skrytí v tieňoch.

Snape, bez masky, sa pohrdlivo hádal s iným smrťožrútom. Aj keď menšia postava zostávala zamaskovaná, hlas Bellatrix Lestrangoevej bol nezameniteľný.

Harry v srdci pocítil obrovský hnev. Končene mal možnosť stretnúť sa s dvomi ľuďmi, z ktorých každý mu vzal niekoho, na kom mu záležalo. Zovrel svoj prútik tak pevne, až mu zbeleli hánky. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa zostať pokojný. Hnev síce zostal, no vedel, že tentoraz musí byť opatrný. Potreboval si to naplánovať, nie len improvizovať, inak by všetka nádej pohasla.

Harry vkročil do vnútra jaskyne a prútikom pres sebou postrkoval Červochvosta. Podlaha bola morká a klzká a prichádzajúci príliv na nej vytvoril potôčiky vody. Cítil, ako mu voda premáčala tenisky a dúfal, že ich neprezradí ich čvachtanie. Neodvážil sa zoslať sušiace zaklínadlo.

V nijakom prípade sa okolo Snapa a ostatných nemohli dostať nepozorovane, no Harry dúfal, že im pomôže moment prekvapenia.

Červochvost tú nádej zmaril tým, že dupol nohou a celou jaskyňou sa rozľahol čľapot. Smrťožrúti sa najprv prekavepene otočili a v zápätí začali páliť jedno zaklínadlo za druhým.

Harry strhol Červochvosta nabok a hodil ho o stenu. Prútikom namietil na najbližšieho smrťožrúta, ktorý k nemu kráčal so zákerným výrazom na vychrtlej tvári, a zasiahol ho pŕhliacim zaklínadlom priamo do oka. Smrťožrút zavyl, chytil sa za tvár a začal bez rozmyslu poskakovať okolo. Harry ho rýchlo vyradil omračujúcim zaklínadlom.

Rozhliadol sa po jaskyni a zhodnotil ich únikovú cestu. Napočítal päť smrťožrútov, vrátane tohom ktorého práve omráčil. Ginny a Hermiona každá zápasila s jedným smrťožrútom a podľa toho, čo Harry videl, išlo im to. Jeho pohľad sa zastavil, keď sa stretol s pohľadom Snapovych čiernych očí.

Snape sa pri prechádzaní jaskyne mračil a jeho plášť za ním vial. „Potter,“ povedal s úškrnom. „Mohol som si myslieť, že to budeš ty. Vždy si mal zvyk pchať nos tam, kam netreba.“

„A ja som mohol vedieť, že to budeš ty, koho Voldemort pošle vybaviť špinavú prácu. Aké to je, stále robiť poskoka, Usmrkanec?“

Snapova tvár sa skrivila nenávisťou a hnevom. Zdvihol prútik a v rýchlom slede vypálil niekoľko kliatob. Vďaka metlobalovým reflexom sa Harrymu podarilo väčšine sa vyhnúť a proti poslednej sa mu podarilo vztýčiť štít. Červochvost sa pokúsil využiť chvíľu nepozornosti a dostať sa preč, no Harry ho chytil a znovu ho pritlačil o stenu.

„Petrificus totalus,“ zavrčal Harry a znehybnil Červochvosta na mieste.

„Vyzerá to, že sa ešte len musíš naučiť, že nemáš pchať nos do cudzích vecí, Potter,“ povedal Snape so zákerným leskom v oku. „Nie si o nič lepší ako to, čo nazývaš otcom. Ani on sa nikdy nenaučil, kde je jeho miesto. Samozrejme všetci vieme, kam ho to priviedlo.“

Harry dovolil svojmu hnevu, aby preval iniciatívu a zoslal to najsilnejšie prierazné kúzlo, na aké sa zmohol. Snape sa skrčil o odvalil sa nabok, no kúzlo zasiahlo iného smrťožrúta, ktorý práve vošiel do jaskyne. Muž zajačal od bolesti a odletel dozadu, kde pristál vo vode.

Harry ignoroval to krátke prerušenie a znovu sa pokúsil zakliať Snapa. Najprv vypálil omračovadlo a potom sekacie kúzlo a jeho hnev rástol. Snape len pokračoval v uhýbaní a bez problémov predvídal každý Harryho ťah.

„Sectumsempra,“ skŕikol Harry, no Snape vztýčil svoj štít včas.

„Nebudeš pre mňa dôstojným súperom, kým sa nenaučíš zavrieť si myseľ, Potter. Očividne na to nie si dostatočne disciplinovaný,“ uškrnul sa Snape. „Diffindo.“

Harry sa odvalil nabok. Ako Snape odkláňal všetky jeho kliatby, Harryho sklamanie rástlo. Začul výkrik a keď sa otočil, videl, že Ginny na smrťožrúta, ktorý ju zahnal do kúta, použila odpaľovacie čary. V tej krátkej chvíli rozptýlenia zoslal Snape kúzlo, ktoré na Harryho ramene zanechalo hlbokú ranu. Akoby sa mu okolo zápästia obtočil neviditeľný bič a ťahal jeho ruku vpred.

Harry rýchlo chytil prútik do druhej ruky a schoval za skalu. Sťažka dýchal a okolo seba počul slová zaklínadiel, takže vedel, že ostatní ešte bojujú.

Obišiel skalu práve včas, aby videl, že Snape sa snaží podísť bližšie.

„Relashio,“ skríkol Harry a vyslal na Snapa prúd iskier, takže ho donútil ustúpiť. Harry za ním vyslal prúk kúziel a postupne sa posúval vpred. Snapovi sa podario vyhnúť sa kúzlam, no sám sa musel schovať.

Medzitým sa Hermione podarilo poraziť svojho súpera. Pribehla k Harrymu, prikčila sa pri ňom a rýchlo zoslala na jeho rameno liečiace zaklínadlo.

„Hermiona, vezmi Červochvosta. Ak zamestnám Snapa, budeš mať tak akurát dosť miesta, aby si prešla,“ tlmene zašepkal Harry.

„Harry –“

„Len to urob, Harmiona,“ odsekol. Bol rozhodnutý vziať Červochvosta so sebou. „Konečne očistíme Siriusa od niečoho, čo spáchal Červochvost, tak mi pomôž.“

„Dobre, Harry,“ prikývla rozhodne.

Hermiona odkliala Červochvosta a pomocou prútika ho prinútila kráčať pred ňou ako štít. Snape však nemal problém zaútočiš na Červochvosta. Keď ho omráčil, namieril na Hermionu.

„Nehýb sa,“ zakričal Harry a odlákal tak Snapovu pozornosť.

„Stále sa hráme na hrdinu, čo, Potter? Si rovnako arogantným ako bol tvoj otec, a aj rovnako skončíš,“ uhladene povedal Snape. Keď sa blížil k Harrymu, z očí mu vyžarovalo pohŕdanie.

„Nie si ani z polovice taký muž, ako bol môj otec, a nikdy nebudeš. Odtiaľ pramení tá zloba, že, Snape? Vieš, že nikdy nebudeš taký dobrý. Máš tak trochu komplex menejcennosti, nie?“ odbil ho Harry a záblesk hnevu v Snapovych očiach ho potešil.

„Sectumsempra,“ zasyčal Snape. Sila kúziel, ktoré naňho Snape pálil, sa zvýšila a Harry vedel, že zasiahol citlivé miesto.

„Neschopnosť uzatvoriť si myseľ bude tvoj koniec, Potter. Z pocitu márnosti si nedbalý a Temný pán s tebou preto rýchlo zatočí,“ uškrnul sa Snape. Harry vedel, že Snape sa na to stretnutie teší.

„Neviem,“ lapal Harry po dychu. „Určite sa snažil, ale zatiaľ sa mu veľmi nedarilo.“

„Nepleť si obyčajné šťastie s talentom alebo zručnosťou,“ vyprskom Snape.

„Dumbledore ti dal všetko. Dal ti šancu a veril ti, keď si včetci ostatní mysleli, že si strata času a ty si ho zradil,“ obvinil ho Harry a vyslal na Snapa odpaľovacie zaklínadlo.

Snape ho zablokoval. „Dal som mu najlepšie roku môjho života,“ zavrčal. „Premrhal môj talent, keď ma nútil starať sa o bandu uspolených idiotov. Mal som dosiahnuť oveľa viac. Bol som hrdinom prvej vojny, no všetku slávu si zožal ty. A potom som ťa ešte mal aj chrániť! Vyvoleného! Ak si ty jediná nádej čarodejníckeho sveta, nie je ťažké sa dovtípiť, ktorá strana vyhrá. Už nezostal nikto, kto by ťa chránil.“

Premožený hnevom a zúfalstvom, Harry na postupujúceho Snapa vyslal sériu kliatob, no ten bol vždu jeden krok pred ním a vždy dokázal prečítať Harryho myšlienky a naplánovať si obranu. Harry sa zatackal, spadol dozadu a sledoval, ako sa Snape približuje. Tvár mal skrútenú od intenzívneho opovrhovania a Harry si bol istý, že Snape ho bude chcieť ponížiť a ublížiť mu už len pre to, kým je. Ale Harry si tiež uvedomil svoju výhodu. Snape nespraví nič, aby mu skutočne ublížil – stále sa riadil Voldemortovými rozkazmi.

„Správne, Potter. Temný pán ťa chce zabiť osobne, no nebude mu vadiť, ak sa s tebou pred tým trochu pohrám,“ odvetil Snape na Harryho nevyslovené otázky. „Koniec koncov, tak to robil aj tvoj otec. Nikdy nebojoval bez toho, aby mal za sebou svoj malý gang. Aby mu pomohol a urobil zaňho špinavú prácu. Ani raz sa mi nepostavil v rovnom boji. Na to bol príliš zbabelý.“

Harry už počul dosť. On sa musel vysporiadať so šikanou dávno pred tým, ako sa naučil používať prútik. Jedným plynulým pohybom vyskočil, vrhol sa vpred a svojho bývalého preofesora elixírov zasiahol tvredým pravým hákom do sánky. Pri údere pocítil, ako sa Snapovi uvoľnilo niekoľko zubov.

Ledva si všímajúc prekvapenie v Snapovych očiach, Harry sa doňho pustil päsťami. Možno že bol spolovice mukel, no Snape očividne na svoje muklovksé korene zabudol a nebol pripravený na fyzický útok. Harry si od tohto muža pretrpel šesť rokov urážok a zlého zaobchádzania a teraz mal k dispozícii ventil na svoj hnev.

Keď Snape narazil do steny, z rozbitej pery mu tiekla krv.

„Keď príde na muklovský boj, už nie si taký ukecaný, čo, Snape?“ zavrčal Harry. „Už nie si taký pohotový, keď štuidenti oplácajú.“

Zarazil sa, keď povetrie preťal výkrik plný bolesti. Stočil hlavu a uvidel Belatrix Lestrangeovú, ako na zvíjajúceho sa Rona zosiela kliatbu Cruciatus. Pri Ronovych výkrikoch Harryho amok kamžite prešiel. Odstúpil od Snapa a zamieril prútikom na Lestrangeovú. Dokázala sa vyhnúť niekoľkým kúzlam a Ron bol stále zovretý agóniou jej kúzla.

Hermiona sa pri vchode do jaskyne otočila a pohla sa smerom k Ronovi.

„Nie!“ skríkol Harry. „Choďte, kým môžete.“

Ginny, ktorá sa k Hermiona pripojila, ju pevne chytila za ruku a ťahala ju preč. Zhodila omráčeného Červochvosta do vody a držiac Hermionu skočila za ním.

Harry zamieril prútikom a všetku svoju silu vložil do omračovacieho zaklínadla. Červené svetlo zasiahlo Bellatrix priamo do hrude a ona sa bezvládne zrútila na zem.

Snape sa pohol a Harry kútkom oka videl, že siaha po prútiku. Zaklial a silno Snapa kopol do ruky, takže prútik odletel preč. Zúfalo chcel odviesť aj Snapa, ale bál sa, aby sa Ron neutopil, keď bude v bezvedomí. Preskočil Snapa, aj keď ten sa stále naťahoval po prútiku. S rozbehom skočil do vody a cítil, že mu ľadová voda vyrazila dych.

Rýchlo sa vynoril a horúčkovito hľadal Rona. Ten tvárou doly plával na hladine. Schytil ho za rameno a zo všetkých síl sa snažil dosiahnuť skaliská. Z jaskyne sa vynoril Snape – jeho zakrvavená a dobitá tvár stále dýchala zlosťou. Harry ho zahliadol len na okamih pred tým, než sa spolu s Ronom odmiestnil preč.

Reklamy

3 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 16 – Chaos – Časť 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s