Brent Weeks – Night Angel Trilogy – The Way of Shadows

Asi pred týždňom sa mi dostal do ruky relatívne nový (2008) prírastok to sveta fantasy od amerického autora Brenta Weeksa. A keďže som práve nemal čo čítať, pustil som sa do toho.

 

Brent Weeks je nový autor a trilógia Night Angel je jeho prvé vydané dielo, preto som pôvodne od knižky nečakal priveľa. Nakoniec ale dopadlo lepšie, ako som predpokladal. 🙂

 

Trilógia pozostáva z dielov The Way of Shadows, Shadow’s Edge (momentálne rozčítané) a Beyond the Shadows. Všetky tri diely vyšli v rýchlom slede v roku 2008. O slovenskom alebo českom preklade neviem, ale je možné, že existuje. Ja mám všetky knižky v angličtine.

 

Príbeh The Way of Shadow sa odohráva v Cenarii, hlavnom meste rovmonenného štátu. Hlavnou postavou je asi osemročný chlapec menom Azoth žijúci v chudobnej časti mesta, takzvaných Warrens a je príslušníkom malej zodejskej gildy, ktorej šéfuje (viac-menej) starší chlapec s prezývkou Rat, ktorého sa mladší príslušníci gildy boja (Rat je starší, silnejší a násilnícky).

 

Gildy (a vlastne všetok zločin v meste) organizuje Sa’kegé, akási obdoba mafie. Špeciálnou odnožou Sa’kegé sú aj takzvaní wetboys* – špeciálne trénovaní nájomní zabijaci, pred ktorými si nemôže byž istý ani sám kráľ so svojou gardou.

 

A Azothovým snom je stať sa jedným z nich – aby sa už nemusel nikoho báť. Aby sa pre zmenu všetci báli jeho. Azoth sa preto rozhodne vstúpiť do učenia k nejlepšiemu zabijakovi v meste, Durzovi Blintovi.

 

“Life is empty. When we take a life, we aren’t taking anything of value. Wetboys are killers. That’s all we do. That’s all we are. There are no poets in the bitter business.”
Motto Durza Blinta

Úloha to nie je ľahká, Durzo učedníkov neprijíma, ale Azothovi sa to nakoniec podarí (po istom úsilí a osobnej tragédii) a tak sa začína jeho cesta k majstrovstvu.

 

Svet v The Way of Shadows nie je príjemné miesto – špina, hlad, násilie, prostitúcia, intrigy, vraždy, masakre, vojna. Život v Cenarii nie je príjemný ani bezpečný – neposkytuje záruky.

 

To by tak k hlavnej dejovej línii asi stačilo, no toto ani z ďaleka nie je všetko, čo sa deje – kniha je naopak už od začiatku veľmi zložitá a obsahuje niekoľko vrstiev rozprávania, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú tými najnepravdepodobnejšími spôsobmi.

 

Musím povedať, že je mimoriadne jednoduché stratiť niť a nájsť ju až o desať strán ďalej. Intrigy na proti korune, intrigy proti hlavným postavám, prichádzajúca vojna, proroctvo… Nakoniec sa ale všetko zase spletie do jedného dejového vlákna a všetko sa vysvetlí.

 

Čo sa týka štýlu písania, Brent Weeks nie je úplne typickým autorom fantasy. Jeho štýl je značne zložitý jazykovo, syntakticky ak rozprávačsky. Množstvo paralelných dejov, zložité vetné konštrukcie a náročná angličtina a morálne dilemy sa v priemernom fantasy diele príliš často nevidí (a česť výnimkám).

 

Morálne problémy (rozpor medzi ľahkým a správnym, medzi príkazom a vykonaním správnej veci) dávajú príjemný pohľad do charakteru postáv a to, že ich dej obsahuje veľké množstvo, je len dobre.

 

Knihá má však aj zopár múch. Na niektorých miestach Weeks používa na zlom v zápletke doslova králika z klobúka – len tak sa objaví nová postava, ktorá s dejom zatočí ták, že do všetkých dôsledkov dovidíte až o 50 strán (ak vôbec).

 

Taktiež kniha nie je tak celkom “ucelená”, aspoň zo začiatku. Máte tri paralelné dejové línie (Azoth a jeho učenie, kráľovské intrigy, život šľachtica), ktoré sa absolútne neprekrývajú a vôbec neviete, čo si o nich máte myslieť – nevidíte súvislosti. Niektoré pasáže preto pôsobia dojmom “na čo to tu vôbec písal?”. Nakoniec sa ale všetko vysvetlí (našťastie).

 

Drsnosť sveta je vykreslená aj použitým jazykom – hrubé nadávky a drsné obrazy sú bežnou sučasťou rozprávania – niekedy možno až príliš bežnou.

 

Celkovo vzaté, The Way of Shadows je priemerne nadpriemerné fantasy – niektoré aspekty diela sú slabšie, niektoré lepšie, ale celkovo to dáva dosť príjemné čítanie. Za predpokladu, že prekusnete nudnejší začiatok. Nakoniec sa totiž dostanete ku všetkému možnému fantastickému – proroctvo, mágia, zlý kráľ, vojna, magické artefakty, pomsta… a láska.

 

V každom prípade odporúčam The Way of Shadows aspoň vyskúšať – je dosť pravdepodobné, že nesadne každému, ale za pokus predsa nič nedáte. 🙂

 

* Len pre zaujímavosť – výraz pochádza z ruskej KGB: výraz “mokroye delo” (mokrá práca) bol eufémizmom pre vraždu alebo zabitie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s