Siedmy horcrux – Kapitola 14 – Azkaban – Časť 2

Druhá časť štrnástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatná časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

(Dnešná časť bude opäť jedna z tých kratších – len približne 3 strany A4. Nechcel som totiž deliť kapitolu niekde v strede akcie.)

 

Harry, Ron, Hermiona a Ginny si dôkladne premysleli, ako požiadajú o návštevy Azkabanu. Hermiona si myslela, že je to pre Harryho a Malfoya príliš nebezpečné a Rád to nedovolí. Harry mal pocit, že niektorých členov Rádu dokáže presvedčiť ľahšie ako iných, no to znamenalo menej možností.

Príležitosť sa ponúkla asi o týždeň neskôr, keď do obývačky, kde mládež sedela, vrazili Tonksová s Remusom.

„Dokázali sme to, Harry,“ oznámila im Tonksová a zachytila sa Remusovho habitu, aby nespadla, keď na prahu zakopla. V priebehu septembra Tonksovú veľa nevideli. Buď mala službu v Azkabane, alebo sa z nej spamätávala.

Remus ju obratne zachytil a obaja vstúpili do miestnosti, akoby sa nič nestalo. Harry a ostatní zakrývali úškrny.

„Dokázali čo?“ opýtal sa Ron.

„Pýtal si sa nás, či má ministerstvo spôsob, ako niekoho nájsť a chcel si, aby sme vystopovali Octavia Crabba a Busbyho Goyla. V poslednom čase som nebola na ministerstve často, no dnes som tam zašla a konečne sa mi podarilo jedného z nich vypátrať,“ vysvetľovala Tonksová a pohojdávala sa na pätách.

„Len jedného?“ opýtala sa Hermiona zamračene. „Myslela som si, že pzostatky mágie sa dajú vystopovať. Ministerstvo musí mať spôsob, ako sledovať konkrétnu osobu.“

„Nie je to až tak jednoduché. Sledujeme konkrétneho človeka, no v zázname sa ukáže každá magická aktivita v blízkosti danej osoby. Ak je napríklad v okolí Šikmej uličky… No, tie čísla môžu byť ohromujúce. Jediný dôvod, prečo som Octavia Crabba našla tak rýchlo, je ten, že použil kúzlo v muklovskej oblasti – zápalné kúzlo,“ vysvetľovala Tonksová.

„Kde?“ opýtal sa Harry a cítil začínajúci príval adrenalínu. Už bol pridlho zavretý a túžil niečo podniknúť.

„Na pláži v Škótsku. O tomto čase je opustená, takže si nie som istá, čo tam robí. Chcete sa ísť pozrieť?“ opýtala sa.

Harry opreteky premýšľal. Bol si istý, že to je tá istá pláž, kde s Dumbledorom našli falošný horcrux alebo aspoň kamenná rímsa, kam Tom Riddle vylákal dve vystrašené deti. Keďže už začala jeseň, počasie sa ochladilo. Harry vedel, aká zima je na pláži po zotmení a že Crabbe možno zabudne na Voldemortove inštrukcie o zákaze čarovania len pre pohodlie.

„Dobre,“ povedal. „Poďme sa pozrieť, čo tam robí.“

Harry, Ron Hermiona a Ginny odišli s Remusom a Tonksovou aj napriek ustaranej tvári pani Weasleyovej. Ginny ju pobozkala na líce, pán Weasley jej položil ruku okolo pliec a spolu stoicky sledovali, ako ich deti odišli.

Skupina sa premiestnila na krajnicu cesty dosť ďaleko od skalnatého útesu. Vial svieži vietor, ktorý spôsobil, že si bundy pritiahli tesnejšie k telu. Keď sa rozhliadali, aby si ich oči privykli na tmu, ucítili vôňu soli. Harry počul aj zvuk vĺn, ktoré sa na úpätí útesu rozbíjali o ostré skaly. Poznal to tu a zo spomienok na to, čo sa tu udialo pri jeho poslednej návšteve mu zovrelo srdce.

Bol tu s profesorom Dumbledorom v poslednú noc jeho života. S úžasom sledoval, ako Dumbledore našiel skrytý vchod a mágiu, ktorá ho obklopovala. Kvôli sľubu, ktorý unáhlene zložil, keď bol zúfalý, aby sa mohol pridať k dobrodružstvu, prinútil svojho učiteľa vypiť jed. Zhlboka sa nadýchol slaného vzduchu. Tentoraz ho nikto nepodvedie.

Ginny musela vytušiť jeho nepokoj, pretože ho vzala za ruku a upokojujúco ju stisla. Pokúsil sa o úsmev, no vedel, že sa mu to vôbec nepodarilo. Remus im ukázal, aby boli potichu a nasledovali ho po ceste.

Nezašli príliš ďaleko, keď Harry uvidel Crabba, ako stojí pri malej vatre, ktorá sa vznášala vo vzduchu – a nebol sám. Oproti nemu stál iný muž a divoko gestikuloval smerom k ohňu.

Harry a ostatní na seba zakúzlili miznúce splývacie zaklínadlo a prikradli sa ďalej, aby počuli, o čom sa hovorilo. Harry nedokázal potlačiť triašku pri pohľade na prudký zráz, po ktorom s Dumbledorom sledovali Riddlovu stopu. Akoby to bolo v inom živote. Dumbledore veril, že ho dostane do bezpečia.

Nebojím sa… Som s tebou.

Harry potriasol hlavou. Teraz nebol čas na také spomienky, mal prácu.

„Máš mi predať nejaký správu, Ferguson, alebo je tvojou jedinou úlohou sťažovať sa, že som sa rozhodol pre trochu tepla?“ opýtal sa Crabbe rozladene svojho komplica.

Aj keď bol trochu tlstejší, bol rovnako podsaditý a pevný, ako si ho Harry pamätal.

Smrťožrúti teraz musia mať hody, pomyslel si Harry trpko.

Druhý muž, Ferguson, bol štíhlejší ako Crabbe, no stále bol dosť mohutný. Mal tenké fúziky, ktoré sa na koncoch trochu krútili. Možno si myslel, že s nimi vyzerá ako aristokrat. Podľa Harryho vyzeral zženštilo.

„Mal som ti odkázať, aby si si dával pozor na sestry Parkinsonové. Ak sem prídu hľadať pomoc, máš ich zadržať a okamžite zavolať Temného pána,“ odvetil Ferguson, akoby opakoval niečo, čo sa naučil spamäti.

„Parkinsonové? Čo také Filip urobil, že Temný pán hľadá jeho rodinu?“ ohromeným šeptom sa opýtal Crabbe.

Ferguson pokrčil plecami, no stíšil hlas a pokračoval: „Filip je mŕtvy. Jeho žena a dcéry sa vyparili rovnako, ako Malfoyova ženská a ten jej fagan. Náš pán si myslí, že niektorá z nich vie, kde sa skrývajú Malfoyovci.“

Crabbe cez zuby zapískal. „Môj pán musí byť veľmi nespokojný s takým prúdom zradcov. Čo myslíš, čo je za tým? Myslíš, že to Potter –“

„Ak by som bol tebou, ani by som tú myšlienku nedokončil,“ zarazil ho Ferguson a nervózne sa rozhliadal. „Temný pán vie všetko a nepáčilo by sa mu, že spochybňuješ vernosť jeho stúpencov.“

„Nie! Nie. Chcem povedať, to nie je to, čo som mal na mysli. Temný pán skrotí svojich stúpencov a čoskoro ho budú všetci volať ‚pane‘“, zanietene vyhŕkol Crabbe.

„Ešte musím tieto inštrukcie predať Simmonsovi. Zostaň na mieste a bacha na tie Parkinsonové,“ ukončil Ferguson a bez toho, aby čakal na odpoveď sa otočil na päte a kráčal smerom k ceste.

Remus im kývol, aby ho nasledovali a kráčal opačným smerom, ako šiel Ferguson. Keď boli dostatočne ďaleko, aby ich Crabbe nemohol počuť, Remus zrušil splývacie zaklínadlo.

„Parkinsonová? Ako Pansy Parkinsonová?“ opýtala sa Ginny okamžite.

„Áno,“ prikývol Remus. „Filip Parkinson je… Bol smrťožrútom. Pansy a jej sestra musia byť na úteku. Nejasne si ich obe pamätám z čias, keď som na Rokforte učil.“

„Radšej by sme sa mali vrátiť a informovať Rád,“ povedala Tonksová a pochmúrne stisla pery.

„Áno,“ pritakal Remus. „Znamená to pre teba niečo, Harry? Vieš, prečo sem bol Octavius Crabbe vyslaný?“

Harry prikývol. „Tuším,“ odvetil, no vyhol sa pohľadu staršieho muža. „Vďaka, že ste mi dali vedieť, že ste ho našli, no on nie je tým, koho potrebujem. Potrebujem nájsť Goyla. Môžeš to skúšať ďalej, Tonksová?“ opýtal sa Harry.

Tonksová váhavo pozrela na Remusa a prikývla. „Samozrejme, no chcela by som vedieť, prečo.“

Harry sa zamrvil. Nenávidel, keď im musel klamať. „Myslím si, že stráži niečo, čo potrebujem nájsť.“

„Potrebuješ to nájsť, aby si našiel Veď-Vieš-Koho?“ opýtala sa.

„Niečo také,“ potvrdil Harry. „Pomôžeš mi?“

„Samozrejme. Budem to kontrolovať vždy, keď sa dostanem na ministerstvo. Mám dojem, že aj Divooký sa snaží prísť s nejakým sledovacím systémom. V každom prípade ho to dosť vyťažuje,“ usmiala sa Tonksová. „Ministerstvo sa samozrejme už roky pokúša vystopovať Veď-Vieš-Koho, no neúspešne.“

„Mám ešte jednu prosbu,“ nadviazal Harry.

„Akú?“ opýtal sa Remus podozrievavo.

„Harry – “ začala Hermiona a on vedel, že sa ho pokúša zastaviť.

„Malfoy chce ísť do Azkabanu, aby si pohovoril s otcom,“ vyhŕkol Harry. „Je to niečo, čo mu Dumbledore ponúkol v tú noc na Astronomickej veži a ja chcem ísť s ním.“

„A ja,“ pridal sa Ron.

„A ja,“ ozvali sa naraz Hermiona s Ginny a zazerali na Rona a Harryho.

Harry obrátil oči v stĺp. „Nemôžeme ísť všetci.“

„Nikto z vás nepôjde,“ zarazil ich Remus zvýšeným hlasom, aby prehlušil sťažnosti. „Zbláznili ste sa? Ani jeden z vás netuší, aký Azkaban skutočne je. Nech si predstavujete čokoľvek, realita je desať ráz horšia.“

„Prečo chce Draco vidieť svojho otca?“ opýtala sa Tonksová.

„Dumbledore mu sľúbil, že Luciusa ochráni, keď vyjde z Azkabanu, ak Draco prejde na druhú stranu. Chce sa uistiť, že jeho otec vie, že má na výber, a že Draco a jeho matka sú v poriadku. Vraví, že jeho otec má príkaz poslať všetky písomnosti Voldemortovi,“ vysvetľoval Harry. „Ja potrebujem vidieť Dungove veci, ktoré mal na sebe, keď ho zatkli. Myslím, že mal niečo moje. Ak mi vybavíte vstup, Draca môžeme vziať pod neviditeľným plášťom.“

„Neviditeľný plášť je proti dementorom nanič,“ zamračila sa Ginny. „Zopár ich tam zostalo a keď už sme pri tom, sám tam nepôjdeš.“

„Keď sa dostane dnu, plášť si môže zložiť,“ odvetil Harry, ignorujúc druhú časť jej námietok. „Bol to posledný sľub, ktorý Dumbledore pred smrťou dal, a my ho musíme dodržať.“

„Viem, že sme súhlasili, že ti pomôžeme, Harry, ale toto sa mi nepáči,“ povedal Remus. „Podľa mňa nie si pripravený na to, aký strašný Azkaban naozaj je. Obzvlášť pre teba.“

Harry prikývol. „Môžeš mi pomôcť potom, ale ja to musím urobiť, Remus. Nežiadal by som to, keby to nebolo dôležité.“

„Porozprávam sa s Divookým Moodym,“ navrhla Tonksová a pozorne sledovala Remusa. „Má talent presvedčiť ľudí, aby pristúpili na to, s čim by inokedy nesúhlasili.“

„Môže byť,“ súhlasil Harry.

„A teraz, vráťme sa,“ vyzval ich Remus a kývol na každého, aby sa odmiestnil.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s