Siedmy horcrux – Kapitola 13 – Náprava – Časť 3

Záverečná časť trinástej kapitoly The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Ako september pomaly plynul a počasie sa výrazne ochladilo, bola naplánovaná udalosť, ktorej sa Harry obával. Nadišla prvá lekcia oklumencie s Malfoyovcami. S Remusom sa stretol v malej izbe na druhom poschodí a posadil sa, aby počkal na Narcissu a Draca.

S Remusom sa priateľsky pozdravili, no keď sa posadili, na izbu doľahlo nepríjemné ticho. Harry vedel, že Rád pokladal tieto lekcie za dôležité, no podozrieval ich, že niektorí chcú využiť Malfoyovcov, aby sa dozvedeli, na čom Harry pracuje. Harry si nemohol pomôcť, bol sklamaný z toho, že Remus je v tom s nimi. Snažil sa byť rozumný a vidieť veci z Remusovho pohľadu, na čom trvala aj Hermiona, no v čiernych chvíľkach mu jeho myseľ vravela, že Sirius by to nikdy nespravil.

„Musím povedať, že si ma svojím súhlasom príjemne prekvapil, Harry. Neveril som, že by si to prijal,“ povedal Remus.

Harry pokrčil plecami. „Nemyslím, si, že je to odpoveď, ale som ochotný to skúsiť,“ odvetil Harry, no nehľadel Remusovi do očí.

„Chápem tvoje váhanie, Harry,“ povedal Remus pomaly.

„Naozaj? Naozaj chápeš, o čo ma žiadate, Remus? Rovnaké pocity, aké boli medzi Záškodníkmi a Snapom sú teraz medzi mnou a Malfoyom. Bol by si vtedy pustil Snapa do svojich spomienok? A čo Sirius alebo môj otec? Obzvlášť, ak by ste vedeli niečo, čo pred ním chcete skryť?“ opýtal sa Harry nahnevane, keď jeho hnev vyrazil na povrch.

Remus sťažka vzdychol a zvesil hlavu. „Profesor Dumbledore si bol istý, že oklumencia by ti minulý rok pomohla. Zmenil názor len kvôli Snapovi. Teraz vieme, že Snapovi sa nedalo veriť. Podľa mäa sa ťa nesnažil naučiť ju poriadne. Ak Severus nechcel, aby si ju vedel, znamená to, že by ti pravdepodobne pomohla. Stojí to za ďalšie úsilie. Rozumiem tvojim pocitom, Harry, ale myslím si, že to pomôže.“

„Viem, že áno,“ potichu odvetil Harry s nepríjemným pocitom v žalúdku. „Som ochotný pouvažovať, ako upokojiť Rád.“

„Čo presne to znamená?“ ostro sa opýtal Remus.

Harry mu konečne pozrel do očí. „To znamená, že som urobil aj vlastné bezpečnostné opatrenia.“

Remus sa zamračil, no v tom sa otvorili dvere a prerušili ich rozhovor. Do miestnosti sebaisto vpochodoval Draco Malfoy, pričom na Harryho vrhol taký pobavený úškrn, že to Harrymu okamžite zdvihlo mandle. Narcssa nasledovala svojho syna s nosom zabodnutým do neba. Mala oblečený voľný habit polnočnej modrej farby a kým si sadla, znechutene oprášila kreslo.

„Takže sa chceš naučiť jemné umenie oklumencie, čo, Potter?“ opýtal sa Malfoy s úškľabkom, no stále si zachovával aj ten popudlivý úškrn. „Silne pochybujem, že budeš dostatočne schopný, aby si ju zvládol. Koniec koncov, vy Chrabromilčania nosíte srdcia na dlani.“

„Ale, ale, Draco,“ ozvala sa Narcissa. „Neodraď ho, kým ste ani nezačali.“ Aj keď sa správala, akoby svojho syna kárala, vyzerala viac pobavene, než nesúhlasne.

„Draco, Narcissa,“ oslovil ich Remus s každému z nich kývol hlavou.

„To bude všetko,“ mávla rukou Narcissa bez toho, aby naňho čo len pozrela. „Môj syn a ja to už zariadime.“

„V skutočnosti tu zostanem na pozorovanie,“ príjemným tónom povedal Remus.

Narcissine nozdry sa rozšírili. „Oklumencia vyžaduje veľké úsilie a sústredenie. Nedovolím, aby sa pri nej môj syn musel obávať aj útoku vlkolaka.“

„Rozumiem tvojim obavám, ale ani zďaleka sa ešte neblížime splnu,“ zmierlivo odvetil Remus. „Uisťujem ťa, že ste v bezpečí.“

„Čo to má znamenať?“ vyprskol Harry naštvane. „Malfoyovi od nás hrozí oveľa menšie nebezpečenstvo, ako hrozí nám od neho.“

„To stačí, Harry,“ zastavil ho Remus. Jeho zhovievavosť k spôsobu, s akým sa k nemu Malfoyovci správali, privádzala Harryho do zúrivosti. Zovrel päste, aby s priateľom svojho otca nezatriasol.

„Ach, áno. Samozrejme, že sa budeš toho netvora zastávať,“ povedala Narcissa a sadla si tak ďaleko od Remusa, ako sa len dalo.

„Neboj sa, matka. Musel som v Lupinovej spoločnosti stráviť celý rok, keď učil na Rokforte, a uhryznutiu som sa vyhol. Zvládnem to,“ povedal Draco a zaškľabil sa na Harryho.

„Ďakujem ti, Draco,“ prevrátil Remus očami. „A teraz, mám dojem, že sme tu kvôli oklumencii.“

Harryho potešilo, že Remus nakoniec dal priechod svojmu podráždeniu.

„Áno, správne. Draco je v oklumencii skvelý. Ak tomu správne rozumiem, už si nejaké lekcie mal?“ opýtala sa Narcissa. Pohľad jej ľadových modrých očí Harryho prišpendlil do kresla.

„Hej, od Snapa,“ vyštekol Harry. „Povedal však, že som neschopný.“

„To znie ako Severus,“ zhodnotila Narcissa a tvárou sa jej mihol záblesk úsmevu.

„Prestal som v piatom ročníku. Naozaj nechápem, kde je pointa,“ povedal Harry.

„Hej, tá vaša zberba nikdy nevedela správne zhodnotiť Snapa, čo?“ poznamenal Malfoy. „Vlastne ste si mysleli, že je na vašej strane.“

„Ja nie. Nikdy som mu neveril,“ povedal Harry cez stisnuté zuby.

„Tak potom je škoda, že si ho nikdy neodhalil,“ uškrnul sa Malfoy.

Harrymu vrela krv. Vynakladal všetko svoje sebaovládanie, aby Malfoya namieste nepreklial. Prútik ho svrbel v ruke.

„Moja matka aj ja sme skúsení v oklumencii. Budeme spolupracovať, aby sme videli, čoho si schopný a potom ti oznámime, či máš nejakú nádej učiť sa,“ škodoradostne povedal Malfoy. Očividne sa mu páčilo, že mal nad Harrym moc.

Harry sa už nevedel dočkať, ako mu zrazí hrebienok, aj keď kvôli tomu musí pretrpieť oklumenciu.

„Len ty a tvoja matka?“ opýtal sa Harry, ktorého premohla zvedavosť. „A čo tvoj otec? Aj on je skúsený?“

Draco sa zamračil, Narcissa sklopila pohľad. „Nie. Nikdy necítil potrebu skrývať svoje myšlienky,“ trpko odpovedal Draco.

„Draco, to stačí,“ zahriakla ho Narcissa a tentoraz znela nahnevane. „Prečo ty a Potter nezačnete? Ja budem pozorovať.“

Harry sa zhlboka nadýchol a pozorne sledujúc Malfoya vykročil do stredu miestnosti. Prútik sa mu kĺzal v spotenej ruke, no snažil sa ovládnuť svoju nervozitu.

Malfoyove sivé oči sa nebezpečne zaleskli.

„Zhlboka dýchaj, Potter. Nechaj svoje telo relaxovať, zatiaľ čo v mysli si predstav pevnú kamennú stenu. Sústreď sa len a len na kamennú stenu, všetko ostatné vypusti,“ povedala Narcissa, čím Harryho prekvapila. Bola to prvá skutočná rada, ako si vyprázdniť myseľ, ktorú kedy dostal.

Opäť sa zhlboka nadýchol, zavrel oči a predstavil si chladnú, kamennú stenu kozuba v chatrči, v ktorej ich strýko Vernon schoval pred Harryho rokfortskými listami.

„Legilimes,“ skríkol Malfoy.

Harryho videnie sa rozostrilo. Stena, ktorú si v mysli tak pozorne vystaval, sa zrútila.

Bol v chatrči nad morom, ležal na zemi a pokúšal sa napriek chladu zaspať, zatiaľ čo Dudley chrápal na pohovke nad ním…

Sedel v Dumbledorovej kancelárii po Tretej úlohe, triasol sa a na kolenách mu sedel Félix. Bol tak unavený. Nič si neželal viac, ako spať a na chvíľu prestať rozmýšľať a cítiť…

On a profesor Dumbledore sedeli s profesorom Slughornom. Okrúhly profesor elixírov na dôchodku sa nechcel vrátiť do Rokfortu. Trval na tom, že je príliš starý a zlomený…

Bozkával sa s Ginny na gauči v ich čarovnom stane a nechával sa unášať čarom okamihu. Rukou jej zašiel pod tričko a ucítil horúcu pokožku na jej chrbte…

„Dosť!“ zavrčal Harry a konečne sa mu podarilo vypudiť Malfoya zo svojej mysle. Zúril. „To je osobné.“ Bol vyčerpaný a prudko dýchal. Všetko, čoho bol schopný, bolo zostať stáť.

„Neboj sa, Potter. Nič ma nezaujíma menej, ako to, čo robíte s tou Weasleyovou, ale prinútilo ťa to konečne vzoprieť sa. Prečo si ma nechal vidieť tie spomienky?“ opýtal sa pobavene Malfoy. Na čele sa mu ligotal pot, no inak vyzeral v poriadku.

„Čo sa stalo, Draco? Ako mu to išlo?“ opýtala sa Narcissa a lenivo bubnovala prstami po operadle svojho kresla.

„Dnu som sa dostal bez nejakého väčšieho odporu,“ odvetil Draco naradostene. „Jeho poľutovaniahodný pokus o stenu sa zrútil takmer okamžite. Videl som ho ako dieťa s nejakým tlstým hlupákom v nejakej premrznutej búde. Ďalej Dumbledorovu pracovňu, kde veci vyzerali napäto. Potter vyzeral strašne a bol tam Sirius Black.“

Pri zmienke o Siriusovi Remus prudko zdvihol hlavu.

„Ach áno. Tvoj drahý zosnulý krstný otec,“ povedala Narcissa. Hlas jej pretekal hranou úprimnosťou. „Aké tragické. Spoznal si tú spomienku, Potter?“

Harry stuhnuto prikývol. „Bolo to po Tretej úlohe.“

„Ďalšia spomienka bola o ňom, Dumbledorovi a Slughornovi. Vyzeralo to, že sa Dumbledore snaží presvedčiť Slughorna, aby sa vrátil do Rokfortu, ale prečo si tam bol ty, Potter?“ s prižmúrenými očami sa spýtal Malfoy.

Harry pokrčil plecami. „Cestou inde profesor Dumbledore povedal, že má niečo na práci. A prečo sa tak zaujímaš o moje spomienky na profesora Dumbledora?“ otočil sa Harry na Malfoya.

Malfoy len pokrčil plecami. „Boli to prvé spomienky, na ktoré som narazil, Potter. Buď si a ne nedávno myslel, alebo to bola len náhoda. Tvoja myseľ je predsa len ako otvorená kniha. Temný pán z teba v momente spraví sekanú.“

„Tak to by stačilo,“ zasiahol Remus. Po prvý raz v to popoludnie sa mu po tvári mihol hnev. Harry si však nebol istý jeho pôvodom.

„Ešte niečo, Draco?“ opýtala sa Narcissa, ktorá bola očividne vo svojom živle.

„Bozkávanie Pottera a tej mladej Weasleyovej. Neviem, kde boli, no vyzeral, akoby si užíval. Na tej spomienke sa mu konečne podarilo vytlačiť ma,“ zatiahol Malfoy.

„Nebude to fungovať, ak sa Potter už teraz bojí, aby si nevidel veci, ktoré nechce, aby si videl, Draco. Drž sa ďalej od spomienok na jeho priateľku. Nemám najmenší záujem vystavovať ťa tomu,“ pohŕdavo povedala Narcissa. „Skúste to znovu a sústreď sa na spomienky z mladosti, z prvého ročníka na Rokforte. Možno také, v ktorých ste obaja. Bude ti to prekážať menej, Potter?“

Harry musel stisnúť zuby, lebo Malfoya nechcel v blízkosti žiadnych svojich spomienok, ale neochotný priznať svoje váhanie. Nedovolí, aby si Malfoy myslel, že sa ho bojí.

„Fajn,“ vyštekol. Bolela ho sánka, čo ju mal tak silno stisnutú.

Remus vyzeral na vážkach, no znovu si sadol a dovolil im pokračovať.

„Znovu si vybuduj pevnú, odolnú stenu, Potter. A tentoraz nech je silnejšia, vystuž ju. Použi ju ako štít,“ radila Narcissa. „Draco.“

„Legilimens,“ povedal znovu Malfoy.

Bol u madam Malkinovej a po prvý raz si s nervóznym pocitom pri žalúdku skúšal habity. Malfoy stál na stoličke vedľa neho a vypytoval sa ho na fakulty, metlobal a mnohé iné veci, ktoré Harry nepoznal. Mal slabý pocit, že sa mu ten chlapec veľmi nepáči…

Boli v Rokforte na prvej hodine lietania. Malfoy potiahol Nevillov Nezabudal a vysmieval sa Harrymu a provokoval ho na naháňačku. Harry ešte nikdy predtým na metle nesedel, no nedovolí, aby to tomu blondiakovi prešlo…

Bol zamknutý v komore a cítil sa znudene a mimoriadne hladný. Nepamätal si, ako dlho tam bol, no vedel, že je polámaný, cíti sa nepohodlne a túžil si vystrieť nohy. Keby tak našiel niečo na jedenie…

Dudley s kamarátmi Piersom a Malcolmom ho cestou zo školy naháňali. Vždy mali dojem, že chytať Harryho je najlepší spôsob, ako sa vyblázniť. Keď Harry preskakoval plot, podvrtol si členok a srdce mu silno bilo od strachu, že ho chytia. Tento mesiac ho ešte nechytili ani raz, určite sú odhodlaní spočítať mu to…

Malfoy sa trochu zapotácal, keď ho Harry konečne vytlačil zo svojej mysle. Harry klesol na kolená, potil sa a cítil sa viac ako ponížený, že Malfoy videl niektoré z tých spomienok. Merlin, nenávidím to. Je to hlúpy nápad.

„Harrym si v poriadku?“ opýtal sa znepokojene Remus, keď sa ponáhľal pomôcť Harrymu na nohy.

Harry sa cítil otrasený a chorý. Jazva na čele bola horúca. Neprítomne si ju masíroval a snažil sa ovládnuť svoju nevoľnosť.

„Čo sa stalo, Draco?“ zmätene sa opýtala Narcissa.

Malfoy len pokrčil plecami a hľadel na Harryho s čudným výrazom na tvári. „Neviem. Videl som len nejaké spomienky z detstva, neviem, prečo ho to tak zobralo.“

„Bolí ťa hlava, Harry?“ opýtal sa Remus a významne pozrel na Harryho jazvu.

Harry skúsil prikývnuť, no to spôsobilo, že sa s ním celá izba roztočila a tak s tým prestal. „Hej,“ zašepkal. „Prvý raz po dlhej dobe.“

„Myslím, že to je pre dnešok všetko,“ zhodnotil Remus a pozorne sledoval Harryho.

„Nevedel som, že má Potter migrény,“ pomaly sa ozval Malfoy. „Oklumencia ich môže,samozrejme, vyvolať. Prekvapuje ma, že ti to Snape nepovedal. To je možno príčina, prečo si nikdy nebol schopný zvládnuť ju. Ľudia trpiaci migrénami to dokážu len zriedka.“

„Nemám migrény,“ zavrčal Harry cez stisnuté zuby a prial si, aby všetci sklapli, kým mu neprestane brnieť v hlave.

„Ako povieš,“ zaškľabil sa Malfoy, aj keď jeho výraz postrádal zvyčajnú pomstychtivosť.

„Fajn. Ak to nie je migréna, môžeme to skúsiť o pár dní znovu,“ rozhodla Narcissa. Otočila sa na päte a vypochodovala z izby. Pri tom kývla na Malfoya, aby ju nasledoval.

„Môžem ti niečo priniesť, Harry?“ opýtal sa Remus a jemne stisol Harrymu rameno.

„Nie. Budem v pohode, keď si trochu ľahnem. Len povedz ostatným, že neskôr prídem dole,“ zašepkal a snažil sa Remusa nepovracať.

„Dobre teda. Ale niekedy by som s tebou chcel prebrať tvoje protiopatrenia,“ povedal Remus a podopieral ho.

Harry vyhýbavo prikývol.

Opatrne vyliezol po schodoch do spálne. Cítil sa starý a unavený. Hlava ho bolela tak, ako nie za celý minulý rok a to ho znepokojovalo. Otvoril dvere a vkĺzol dnu, pričom v zrkadle na dverách zachytil odraz svojej bledej tváre.

Otvoril kufor a opatrne vybral mysľomisu, ktorú mu zanechal profesor Dumbledore. Po jednom z nej prútikom opatrne vyberal tenučké nitky spomienok a ukladal si ich späť do hlasy.

Ani Malfoy, ani Rád sa dnes večer nič nedozvedeli. Kým bude ostražitý, zostane to tak navždy.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s