Siedmy horcrux – Kapitola 13 – Náprava – Časť 1

Prvá časť trinástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

Nasledujúcich niekoľko týždňov na Grimauldovom námestí bolo napätých. Aj keď sa veci medzi nimi vyjasnili, všetci boli stále v strehu. Pani Weasleyová celú štvoricu prísne pozorovala, akoby sa bála, že jej zmiznú priamo pred očami. Harry mal podozrenie, že aj keď sa zmierila s faktom, že sú zapojení do vojny, nepáčilo sa jej to. Vyzerala, akoby s nesmiernymi obavami očakávala ohlásenie ich odchodu.

Pán Weasley dodržal slovo a informoval ich o počínaní Scrimgeoura. Tiež im veľmi dôkladne povedal, ako tlač vykreslila ich príchod do Šikmej uličky. Harryho inštrukcie pre boj s Inferiami boli dva týždne na titulkách a ministerstvo to prijalo, akoby to bol ich nápad. Teraz boli v každom Dennom prorokovi pripomienky a aktualizácie o podobných záležitostiach.

Percy sa bez nejakých väčších rozhovorov vrátil do práce, no jeho dohora ohnutý nos vyjadroval nesúhlas. Charlie, naopak, zostal doma. Vraj potrebuje dovolenku. Harry ho podozrieval, že chce Billa vytrhnúť zo zlej nálady. Bill bol jediný, kto mal proti ich zmiznutiu nejaké výhrady, aj keď Harry bol nesvoj aj z pána Weasleyho.

Opatrne uložil spálenú šálku Helgy Bifľomorovej do kufra, spolu s prsteňom a zápisníkom. To sú tri a aj keď nevedel, kde je štvrtý, vedel, čo ním je. Už zostával iba on a ďalší neznámy predmet. Úloha stále vyzerala nepredstaviteľne zložitá, no hýbali sa z miesta.

No Harrymu robila práve teraz najväčšie starosti Hermiona. Neznášala stratu vlasov dobre, no nech Merlin pomôže tomu, kto by jej chcel dohovoriť. Pri zmienke o tom sa správala nelogicky a odmietla si vypočuť rady ostatných. Chudák Ron strávil najviac času tým, že sa snažil vyhrabať z kaše, do ktorej sa svojou neopatrnosťou dostal. Zúfalo sa snažil súcítiť s ňou, ale skončilo to tak, že jej akurát liezol na nervy.

Hermiona sa prakticky zabarikádovala v knižnici a zriedka ju bolo vidieť inde. Dokonca vynechávala väčšinu jedál a radšej si hore nechala posielať podnosy. Toto správanie sa najprv veľmi neodlišovalo od normálu, no ako dni plynuli, ostatní začali byť ustarostení. Aj keď bola Hermiona knihomoľ, ale Harry mal podozrenie, že sa viac skrýva, ako pracuje.

Strávila toľko času študovaním lekárskych kníh, koľko strávila čítaním všetkého, čo malo dočinenia s Voldemortom. Hermione robilo veľký problém priznať si, že nie je iné riešenie, ako počkať, kým to napraví sama príroda. Nedokázala sa zmieriť s tým, že ju knižnica sklamala a brala to ako osobnú urážku.

Hermiona stále nosila svoju modrú šatku pevne uviazanú okolo hlavy a uhýbala pred všetkými, ktorí by sa jej chceli dotknúť, obzvlášť pred Ronom. Harry si všimol, že si ju často napráva a domnieval sa, že jej pôvod má v hanbe. Prial si, aby prišli na spôsob, ako pomôcť, no nedarilo sa mu to. Vedel, že aj Ginny to trápi, lebo ju niekoľko krát prichytil, ako zadumane hľadí na staršie dievča.

Jediná výhoda Hermioninho rozpoloženia bola tá, že zmiernilo hnev pani Weasleyovej. Niekoľko dní po stretnutí Rádu zostávala naďalej vzdialená a rezervovaná, no postupne si začala všímať Hermionine rozrušenie. Ginny ju konečne poprosila o pomoc a pani Weasleyová sa do úlohy pustila s jej typickým gustom. Bolo to, akoby čakala na príležitosť, aby sa znovu mohla prepnúť na módu matky a Harryho potešilo, keď videl, že sa s Ginny uzmierili.

Harryho zasiahla myšlienka, že pani Weasleyová chcela byť potrebná. Vždy si myslel, že človek z takých neistôt vyrastie, keď dospeje. Bolo preňho nepríjemné, keď zistil opak. Aj tak však bolo príjemné, keď videl, ako pani Weasleyová znovu rozdáva vrelé úsmevy a láskavé objatia. Harryho zmiatlo, keď si uvedomil, ako veľmi mu to chýbalo. Aj Ginny a Ronovi. Všimol si, že odkedy sa vrátili, sú ku svojej mame oveľa vrúcnejší. Harry dúfal, že im pani Weasleyová pomôže opäť sa Hermione priblížiť.

Tonksová Hermione navrhla parochňu a obe Weasleyovie ženy na ňu len nechápavo pozerali. Tonksová im musela vysvetliť, že muklovské ženy po niektorých lekárskych zákrokoch stratia vlasy a mnohé obchody ponúkajú parochne, ktoré nosia, kým im vlasy nedorastú.

Napriek tomu, že Hermiona presne vedela, čo to parochňa je, dôrazne odmietla sprevádzať ich, keď sa išli po nejakej pozrieť. Namiesto toho vypukla v plač a obvinila ich, že len chcú ostatným uľahčiť pohľad na ňu. Do rozhovoru sa zapojila aj Fleur, ktorá sa snažila presviedčať Hermionu, nech to skúsi a nech nie je detinská, no plačúca Hermiona utiekla z izby. Ron na Fleur, z ktorej bol vždy ako omámený, nakričal, aby Hermione dala pokoj a šiel ju hľadať.

Neskôr ten večer, keď sedeli Harry a Ginny v knižnici, kde mali robiť výskum, no oveľa viac pri tom skúmali jeden druhého, vpadli do miestnosti Fred s Georgom. Harry a Ginny sa od seba previnilo odtrhli a sadli si na opačné konce gauča.

„Ale, braček, nemáš pocit, že sme niečo prerušili?“ opýtal sa Fred a preskočil cez operadlo gauča, aby si mohol sadnúť medzi Harryho a Ginny. Harry si rozladene naprával golier, zatiaľ čo Ginny žmúrila na jej vyrušujúcich bratov.

„Mám, brat môj, ale čo by sme tak mohli prerušiť, keď sú títo mladí zašití tu hore a usilovne pracujú… Za zavretými dverami… Celkom sami… A tak ďaleko od sliediacich očí našej milovanej matky, ktorá má na srdci len ich najlepšie záujmy?“ opýtal sa George a tiež sa pretisol na gauč medzi nich dvoch.

„Čo chcete?“ opýtala sa Ginny.

„Čo to má byť za prístup od našej maličkej svojhlavej sestričky? Čakal by som, že po tom, ako si nás vystrašila, sa nám budeš plaziť pri nohách,“ odvetil Fred, prekrížil si ruky a zatrepotal riasami.

Skôr, než stihol Harry niečo vyprsknúť, George mu položil ruku na rameno. „Len sa nevzrušuj, Harry.“

„A ty, mimochodom, tiež,“ a pozrel na Ginny.

Udrela ho do ramena. Silno.

„Nie som, tu, aby som robil napriek. To je Billova práca,“ povedal George.

„Je nemožný,“ zamračila sa Ginny.

„Prekoná to, Gin Gin. Stále ťa má za malého drzého škriatka, ktorým si bola, keď odchádzal do Rokfortu,“ hovoril George.

„Keď odchádzal do Rokfortu, mala som len rok. Musel si všimnúť nejakú zmenu,“ povedala bojovne Ginny a prekrížila si ruky na prsiach.

„Presne. Bola si dieťa, Ginny, a len o niečo väčšia, keď sa vracal domov na leto. V čase, keď si si ty budovala osobnosť, on bol už samostatný,“ pokračoval George, akoby ju nepočul.

„A teraz si tu a bojuješ vo vojne, v ktorej chce bojovať on. Ale nemôže, lebo ho všetci rozmaznávajú. On bol ten, ktorý musel mamku upokojovať, keď ste zmizli a po vašom odchode bola ešte odhodlanejšia chrániť ho. Nemohol sa vrátiť do práce a v akciách Rádu to bola Fleur, kto dostával nebezpečnejšie úlohy, lebo nikto nechcel mamku rozrušiť viac, ako už bola.“

„Niečo také nepadne dobre žiadnemu sebavedomému čarodejníkovi,“ doplnil Fred.

„A my sme mu veľmi nepomohli,“ pripustil George zdráhavo.

„Myslím, že sme si z neho trochu uťahovali,“ potvrdil Fred. „Ale mysleli sme si, že pomáhame.“

„Keď si sa ty a Ron vrátili, dosiahol kritický bod. Jeho malý braček so sestričkou boli v centre všetkého diania a to bolo naňho priveľa,“ pokračoval George. „A v poslednom čase je za splnu trochu nevrlý.“

Ginnin výraz zmäkol, no stále to nechcela nechať len tak. „Nuž, bude si na to musieť zvyknúť, lebo už nie som malé dievča.“

„Nikdy som nepovedal, že si,“ odvetil Fred.

„Hej, dostatočne často sme boli na strane príjemcu tvojich kúziel, aby sme to zistili,“ vzdychol George. „Možno by si ho mala pár krát zakliať, aby to pochopil aj on.“

Ginny sa zachichotala a uštedrila mu slabý pohlavok.

„Takže vám to nevadí? Myslím to, že mi Ginny pomáha?“ opýtal sa Harry a hral sa s uvoľnenou nitkou na gauči.

„Jasné, že nie. Len si želáme, aby si vzal so sebou aj nás,“ dychtivo povedal Fred. Keď Harry otvoril ústa, aby odpovedal, Fred len zdvihol ruky v obrannom geste. „Viem, že nemôžeš, ale to neznamená, že nechcem, aby to bolo inak.“

„Alebo aby ste nám dovolili pomôcť vám,“ nahol sa dopredu George.

„Hej. A potom sme si spomenuli, že ste nás o pomoc požiadali. Chceli ste, aby sme našli starý Dungov byt. A to sme urobili,“ povedal Fred so zábleskom v oku.

„Naozaj?“ narovnal sa Harry. „Kedy? Kde je?“

„Je to vo veľmi nepríjemnej mukelskej štvrti Birminghamu. Dnu nás pustil majiteľ budovy. Bol skutočne vytočený, lebo za posledné mesiace nedostal od Dunga nájomné. Povedal, že chce to miesto prenechať niekomu inému, ale nezdá sa mi, že by bol zoznam uchádzačov veľmi dlhý. Je to dosť blízko miesta, kde cez leto boli tie požiare,“ povedal George.

„Šli sme dnu a porozhliadli sme sa, no nie je tam toho veľa. Je to tam špinavé a ten zápach nás odohnal skôr, ako sme to tam mohli riadne preskúmať,“ pokračoval Fred s grimasou.

„Môžete nás tam vziať?“ opýtal sa Harry.

George pokrčil ramenami. „Kedykoľvek sa vám bude chcieť.“

„Teraz,“ odvetil Harry a vstal.

„Harry,“ ozvala sa Ginny a chytila ho za ruku. „Hermiona nie je v stave, aby niečo také zvládla.“

„Ja viem,“ vzdychol Harry. „Ale musím to skontrolovať.“

„Ja to chápem. A ona by to pochopila tiež, keby bola v stave rozmýšľať jasne,“ povedala Ginny.

Harry sledoval, ako si zahryzla do dolnej pery, akoby s niečím zápasila. „Prečo nejdete s dvojičkami len vy dvaja s Ronom? Dnes poobede, zatiaľ čo ja budem s Hermionou,“ povedala nakoniec.

Harry nakrčil obočie. „Nevadí ti, že nepôjdeš s nami?“ opýtal sa.

„Len pre tento raz. Na dnešné popoludnie máme nejaké plány a tie sú tiež dôležité. Okrem toho, zamestná to Hermionu a upokojí to trochu mamku, aby vás nechala ísť, čo bude vítaný bonus. Asi bude ňu pre ľahšie, keď to po prvý raz bude len Ron.“

„Čo budete s Hermionou robiť?“ chcel vedieť Harry.

„O to sa nestaraj,“ odvetila Ginny, vstala a pobozkala ho na líce. „Fleur dostala nápad a mne sa zdá, že dobrý, tak ho chceme vyskúšať.“

„Súhlasíte s nápadom Flirty?“ neveriacky sa spýtal Harry. Neúspešne sa snažil potlačiť úškrn, ktorý sa mu dral na tvár.

„Nevolaj ju tak, Harry,“ karhavo odvetila Ginny, akoby to nebola ona, kto s tou prezývkou prišiel ako prvý. „Je to pre Hermionu.“

Harry si zahryzol do jazyka a vážne prikývol. Keď Ginny vyšla z izby, zamyslene sa zadíval na dvojčatá.

„Čo si o tom myslíte?“ opýtal sa.

„Myslím si, že ťa má vo vrecku. V zadnom,“ odvetil Fred s úškrnom. „Myslím si, že by si súhlasil so všetkým, čo by navrhla, kamoško.“

„Hej, takže, kedy je svadba? To je dobrý spôsob, ako rozveseliť mamku,“ pridal sa George s rovnakým úškrnom.

Harry cítil, že mu tvár horí. „Jej zadné vrecko nie je práve zlým miestom,“ odvetil a rýchlo sa vydal hľadať Rona. Kým nemali čas odpovedať. Alebo zavesiť ho dolu hlavou.

Reklamy

One thought on “Siedmy horcrux – Kapitola 13 – Náprava – Časť 1

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s