Siedmy horcrux – Kapitola 12 – Následky – Časť 2

Druhá časť dvanástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Keď Harry otvoril oči, ako prvé si uvedomil, že sa cíti veľmi stuhnuto. Ako druhé si uvedomil, aká jasná bola izba, do ktorej cez nezatiahnuté okná vnikalo slnečné svetlo.

Koľko je hodín? A ako dlho som spal?

Rozhliadol sa po izbe a uvidel štyri postele a vedľa nich štyri nočné stolíky v inak prázdnej izbe. Očividne bol niekde na Grimauldovom námestí, no nepamätal sa, že by tam niekedy videl ošetrovňu.

Hermiona spala na posteli oproti nemu. Hlavu mala obviazanú bielymi obväzmi. Zvyšné dve postele boli prázdne, čo Harrymu spôsobilo bodnutie strachu. Vedel, že Ginny bola v poriadku, no prečo chýbali obaja Weasleyovci? Odohnala ich pani Weasleyová?

Harry spolovice dúfal, že je to pravda, spolovice sa toho desil. Neveril, že by mal bez nich nejakú šancu. Spolu s Hermionou boli teraz jeho súčasťou. Potreboval ich.

Vyrušil ho slabý vzdych a otočil hlavu. Ginny spala na stoličke vedľa jeho postele, nohy mala zložené pod sebou. Hlava sa jej nakláňala na stranu, no v ruke zvierala starú otrhanú knihu. Harry sa od úľavy usmial. Neopustila ho. Okamžite si všimol, že sa prezliekla a opäť ho zaujímalo, ako dlho bol v bezvedomí. Zaplavila ho obrovská vlna pocitu viny. Nechal Ginny samú, aby si poradila s hnevom jej rodičov. Vážne, priateľ ako vyšitý.

Vstal a naťahoval sa, v snahe uvoľniť stuhnuté svaly a kĺby a chvíľu pozoroval, ako Ginny spí. Tvár jej zakrývalo niekoľko uvoľnených pramienkov vlasov a keď dýchala, pohybovali sa tam a späť. Usmial sa pri predstave, že to musí štekliť. Jemne jej vlasy odhrnul. Trochu sa pohla a zmenila polohu, čo spôsobilo, že jej kniha vypadla z rúk.

Harry sa naklonil, aby ju zodvihol. Chcel vedieť, čo čítala a či im to pomôže s ich úlohou. Keď knihu otočil, našiel cez celú obálku nakreslený pohyblivý obrázok čarodejnice a čarodejníka prepletených vo vášnivom objatí. Habit čarodejnice na nej sedel tak, ako Harry ešte nikdy nevidel, dokonca ani na madam Rosmerte. Zvedavo knihu otvoril na náhodnej strane a začal čítať. Zvládol len niekoľko slov, ktoré pozostávali z pŕs a pohybov tam a späť…

Harry prudko zavrel knihu a hodil ju na posteľ. Intenzívne sa červenal. Neveriacky sa zadíval na Ginny. Čo to, pre všetko na svete, Giny čítala, ako ju, pre Merlina, dokázalo uspať? Harry sa nervózne ošil. Zrazu ho veľmi trápilo, čo si asi Ginny myslí o ich bozkávaní. Keď žili s Ronom a Hermionou nablízku, nedávalo im to veľa času osamote, no využili príležitosť, kedykoľvek sa naskytla.

Harry mal dojem, že ich spoločné chvíle sú úžasné, no teraz ho to začalo trápiť. Čo presne Ginny očakávala? Prial si, aby sa o tom mohol pozhovárať s Ronom, no vedel si predstaviť výraz na priateľovej tvári, len čo by tú tému skúsil nadhodiť. Ron s ním nikdy nezdieľal fakty o tom, ako to ide medzi ním a Hermionou, za čo mu bol Harry neskonale vďačný, no pri Lavender bol skôr priamy a otvorený.

Potriasajúc hlavou, Harry si povedal, že trápiť sa pre to bude neskôr. Práve teraz musel zistiť, čo sa dialo, kým spal. Zúfalo si chcel dať sprchu, no rozhodol sa, že aj to bude musieť počkať. Pôjde pohľadať Rona.

Vybehol hore po schodoch do izby, ktorú s Ronom zdieľali pred tým, než odišli, no nikoho tam nenašiel. Fakt, že dom vyzeral tak prázdno, ho znepokojil. Spálňa bola prázdna, nejavila žiadne známky toho, že by tam Ron bol. Harry sa rozhodol skúsiť kuchyňu, no zastavil sa pred dverami vedúcimi do izby dievčat.

Keď potichu otvoril dvere, okamžite zbadal, čo hľadal. Na Ginninej posteli sedel Soplík, smutný a opustený. Vzal medvedík, zatvoril dvere a otočil sa, no pred sebou našiel stáť Draca Malfoya s trpkým úsmevom na perách.

„Takže si konečne vstal, Potter? Čo sa stalo? Už si tam nevydržal ani chvíľu bez svojho medvedíka?“ opýtal sa Malfoy s úškľabkom.

Harry pocítil, ako po tvári stúpa teplo. Aj napriek tomu, že už bolo neskoro, musel statočne bojoval s túžbou ukryť medvedíka za chrbát. Prečo to Musel byť zo všetkých ľudí práve Malfoy, ktorý ho videl so Soplíkom? Jediná horšia možnosť by bola dvojčatá. Čosi v Malfoyovej reči však prelomilo Harryho zahanbenie.

„Čo myslíš tým ‘konečne vstal’? Ako dlho som tu?“ opýtal sa.

Malfoy nadvihol obočie. Dosť dlho na to, aby si všetok krik okolo vášho zmiznutia odniesla tvoja malá priateľka. Skvelý ťah, Potter. Presne tak by som urobil ja, ale myslel som si, že na niečo také budeš príliš vznešený,“ s grimasou hovoril Malfoy.

Do pekla!

„Ach, tam je tá chrabromilská hrdosť. Vedel som, že sa tam niekde musí schovávať,“ posmieval sa Malfoy. Nemaj boja, Potter. Malá Weasleyová dokáže zvládnuť svoju rodinu aj bez tvojej ochrany. V každom prípade odvádza lepši prácu ako jej poľutovaniahodný brat. Počul som, že Grangerová je teraz bez vlasov. Nikdy by som nepovedal, že Weasley má úchylku pre holohlavé.“

Harry Malfoya naštvane hodil o stenu. Blondiakove oči sa od prekvapenia rozšírili. „Sklapni, Malfoy,“ zavrčal Harry cez stisnuté zuby. Znepokojovalo ho, koľko pozornosti Malfoy venoval jeho priateľom. Ak ich nejakým spôsobom podvádza…

„Pusti ma, Potter,“ ohradil sa Malfoy, nahnevane Harryho o krok odstrčil a začal si uhládzať oblečenie. „Len pre to, že si sklamal svoju priateľku si nemusíš vybíjať sklamanie na mne.“

„Povedal som, aby si držal zobák. Nevieš, o čom hovoríš,“ odsekol Harry.

„Och, správne. Naozaj neviem nič o tom, aké to je nechať svoju priateľku v kaši, že, Potter?“ opýtal sa Malfoy s nenávistným úškľabkom. „Som si istý, že Pansy je dokonale šťastná, keď si len tak sedí a nevie, či som živý alebo mŕtvy. Jediný rozdiel je v tom, že má dosť rozumu na to, aby nečakala, že sa vystavím nebezpečenstvu len kvôli jej blahu.“

Harry od prekvapenia zažmurkal. Znelo to, akoby sa Malfoy naozaj o Parkinsonovú staral. Kto by si to bol pomyslel? Harry nechápal, ako ho ešte niečo mohlo prekvapiť. Kým o tom stihol pouvažovať, alebo aspoň odpovedať, prázdnou chodbou sa rozľahol Ronov hlas.

„Harry! Už si hore. Čo sa to tu deje? Čo tu robíš, Malfoy?“

„Len pokoj, Weasel. Keď budeš takú farbu nadobúdať častejšie, už ti zostane,“ odvetil Malfoy a pokojne sa oprel o stenu.

„Som v pohode, Ron,“ prerušil ich Harry skôr, ako sa mohla strhnúť bitka. „Ako sa cítiš ty?“

Ron pokrčil plecami. „Je mi fajn, madam Pomfreyová ma dala do poriadku. Na čo čakáš, Malfoy? Len pokračuj a uteč ako dobrá malá fretka.“

Na Malfoyových lícach sa objavili dva ružové fliačiky, no inak na Ronove posmešky nereagoval. Namiesto toho sa obrátil k Harrymu a opýtal sa: „Usudzujúc z vašich zranení, našli ste to, čo Temný pán stráži, že? Jediná možnosť, ako by ste boli ešte nažive, je, že ste narazili na idiota ako Crabbe, Goyle alebo Simmons. Čo je to, Potter? Čo to vlastne hľadáte?“

„Čo by si ešte nechcel vedieť?“ odvetil Harry chladne. „Počul si Rona, Malfoy, vypadni. Nemám ti čo povedať.“

„Aspoň dovtedy, kým nebudeš znovu potrebovať informácie,“ zareagoval Malfoy trpko. „Dobre. Nech je po tvojom, no nabudúce už nebudem taký ústretový.“

Harry a Ron bez slova pozorovali, ako odchádza, až kým Ron konečne nezamrmlal: „Blbec.“

„Ako som mohol byť taký hlúpy?“ zasyčal Harry a udrel sa do čela.

„Čo?“ opýtal sa Ron zarazene.

„Ten mukel, ktorého sme videli pred Smithovým múzeom. Ten, čo obiehal blok. To musel byť Simmons. Crabba alebo Goyla by som spoznal. Strážil múzeum,“ vysvetľoval Harry.

„Tak potom nerobil veľmi dobrú prácu, čo?“ zhodnotil Ron. „Bez problémov sme sa dostali von.“

„Nie, no Malfoy hovoril, že je to idiot. Nechápeš, Ron? To je spôsob, ako nájsť ďalší horcrux – ten neznámy. Stráži ho buď Crabbe alebo Goyle. Ak ich nájdeme, zistíme minimálne, kde je horcrux ukrytý,“ vykríkol vzrušene Harry.

Ronov výraz sa viditeľne rozjasnil. „A čo stráži ten druhý z nich?“ opýtal sa.

„Tipujem že pravdepodobne jaskyňu, kde bol ukrytý medailón. Nikto okrem nás štyroch nevie, že tam už nie je. Budem to musieť skontrolovať,“ povedal Harry a neprítomne si hrabol rukou do vlasov.

„Hm, Harry. Vieš, že tu chodíš a rozprávaš sa s Malfoyom s plyšovým macíkom v ruke, hej?“ pobavene sa uisťoval Ron.

Soplík! Úplne zabudol, že má v ruke Ginninho medvedíka. „Ehm… Je Ginnin,“ povedal chabo a vyhýbal sa Ronovmu pohľadu.

„Ja viem, čo to je. Čo s ním robíš?“ pýtal sa Ron, očividne sa bavil na Harryho zahanbení.

Do pekla! Čo všetko by nespravil pre Ginny Weasleyovú.

Nezrozumiteľne niečo zamrmlal, pretlačil sa popri Ronovi a vykročil smerom k ošetrovni. Ron šiel za ním a celú cestu sa chechtal. Zamračene otvoril dvere a videl, že Ginny stále spí tam, kde ju nechal.

Ignorujúc Ronov posmech položil Soplíka Ginny do náručia a opatrne cez ňu prehodil prikrývku. Vykročil smerom k Hermione, no zastavili ho Ronove slová.

„Miluješ moju sestru.“

Harry zaváhal. Sťažka preglgol a pokračoval k Hermioninej posteli, znepokojený tým, čo Ron povedal. Nebolo to nič, o čom by nepremýšľal, no počuť, ako to Ron nahlas vysloví, bolo odstrašujúce. Ako mal vedieť, čo je to láska? Nejasne si spomínal, že v Parhenóne Ginny priznal, že ju miluje, no jeho pamäť bola ku koncu nepresná. A aj keby, nechcel aby o tom Ron vedel.

„Prebrala sa Hermiona za ten čas?“ opýtal sa Harry a odkašľal si.

„Vedel som, že sa ti páči, ale ty ju skutočne miluješ. Miluješ moju malú sestričku,“ opakoval radostne Ron a poskakoval za Harrym ako úplný blázon.

„Ron! Snažím sa hovoriť vážne,“ mykol Harry plecom. Ron mu naozaj začínal liezť na nervy.

„Snažíš sa zmeniť tému,“ odbil ho Ron samoľúbo.

„Tak ho nechaj,“ ozval sa spoza nich ospalý hlas.

Harry sa prudko obrátil a videl, ako Ginny vstáva a pretiera si oči. Keď našla Soplíka, prekvapene zažmurkala. Potom sa okamžite zahľadela na Harryho a šťastne sa naňho usmiala.

Harrymu vyschlo v ústach. Do šľaka, koľko z toho počula?

„Je dobré vidieť ťa znovu na nohách,“ povedala a pohľad jej zmäkol.

„Ahoj,“ povedal Harry. Vedel, že to znelo hlúpo, no na nič lepšie nedokázal prísť.

Ron taký problém nemal. „Preber sa,“ povedal a luskol Harrymu pod nosom. „Snívať o nej môžeš neskôr.“

„Ako by si ty nesníval pri Hermioninej posteli posledné tri dni,“ ohradila sa Ginny.

„Tri dni?“ skríkol Harry. „Už sme tu tri dni?“

„Áno,“ potvrdila Ginny a opäť obrátila pozornosť k Harrymu. „Pekné od teba, že si sa k nám pridal.“

„Čo sa dialo, kým som bol mimo?“ znepokojene sa opýtal. „Čo sa dialo, keď sme sem prišli?“

„Len pokoj, kamoš,“ povedal Ron a sadol si na stoličku pri Hermioninej posteli. „Keď som sa prebral, madam Pomfreyová nás už dala všetkých do poriadku,“ vysvetľoval a pri pohľade na Hermionu sa strhol. „Tebe to trvalo dlhšie, lebo si stratil toľko krvi. Ginny ti dávala elixír na doplnenie krvi. Nedovolila to nikomu inému – mamka z toho bola riadne mimo.“

Ginny pokrčila plecami. „Chcela som, aby si sa uzdravil a Bill bol na teba dosť naštvaný, keď sme prišli.“

Harry sa zahanbil. „Prepáč, že som ťa na to nechal samú, Ginny. Čo si im povedala?“

„Nič dôležité, ale na niečo už prišli aj sami,“ odvetila Ginny.

„Ako napríklad to, že si bojoval s drakom,“ doplnil Ron.

„Hej. Madam Pomreyová to zistila z tvojich zranení,“ potvrdila Ginny.

„Šálka!“ skríkol Harry. „Kde je?“

„Neboj sa. Dala som ju do tvojho nočného stolíka, spolu s tvojím prútikom,“ pokojne odvetila Ginny. Odkedy sme sa vrátili je to tu dosť napäté.“

„Tak to je podcenenie,“ zamrmlal Ron.

„Čo tým myslíš?“ opýtal sa Harry.

Ginny opäť pokrčila plecami. „Keď sme prišli, mamka riadne vyvádzala, no odvtedy je akosi… vzdialená. Vyzerá smutná, akoby nevedela, čo nám má povedať,“ vysvetľovala Ginny a hlas jej trochu preskočil. Vôbec sa jej to nepodobá. Niekedy si myslím, že sa hnevá, ale…“

„Vystriedal sa tu celý Rád. Shacklebolt a McGonagallová boli najhorší. Myslím, že najviac sa hnevajú oni. Moody bol najlepší,“ povedal Ron.

„No, hej. Vedel, že niečo chystáme a nevadilo mu to,“ povedal Harry. Cítil sa veľmi nepríjemne.

„Viem, ale Remus o tom vedel tiež a je tiež dosť nahnevaný,“ odvetil Ron. „A tatko je len smutný.“

Harry sa zamrvil.

„Nech ťa ani nenapadne cítiť sa vinný, Harry. Nemáme na to čas a nič iné si robiť nemohol,“ pevne povedala Ginny.

„Mimochodom. To, že si sem dorazil v bezvedomí bolo to najlepšie, čo sa mohlo stať. Mamka prešla rovno do módu ‘och zlatko’. Myslím, že to pomohlo nám všetkým,“ povedal Ron s úškrnom.

„Úžasné. A čo Bill? Povedala si, že bol naštvaný,“ opýtal sa Harry.

“Myslím, že to má viac spoločné s tým, že sme vonku robili niečo dôležité a on sa cíti odstrčený. Vieš, mesiac práve začal ubúdať. Jeho zranenia sa nikdy celkom nezahojili a v Gringottbanke ho dovtedy nevezmú späť,“ hovorila Ginny.

„Čo? Prečo nie?“ rozhorčene sa spýtal Harry.

„Boja sa,“ odvetila Ginny s povzdychom. „Vlkolačia nákaza a tak.“

„To sú kecy,“ zhodnotil Haryr.

„To rozprávaj raráškom,“ trpko povedal Ron.

„Myslím, že to urobím,“ nahnevane povedal Harry.

Hermiona na posteli zmenila polohu, pravdepodobne vyrušená ich hlasmi.

„Madam Pomfreyová dokázala vyliečiť všetky popáleniny, no nedokázala zachrániť jej vlasy,“ potichu povedala Ginny. „Kúzlo, ktoré ju zasiahlo, patrilo do čiernej mágie a vlasové bunky boli úplne zničené. Madam Pomfreyová povedala, že budú musieť dorásť sami od seba. Je z toho dosť zničená.“

„Nie, nie je,“ namietol Ron s prázdnym výrazom. „Sú to len vlasy, znova dorastú.“

Ginny potriasla hlavou. „Viem, že sú to len vlasy, Ron, ale ver mi, záleží na tom.“

Ron krútil hlavou. „Mohla zomrieť, Harry. Madam Pomfreyová vravela, že účinky kúzla boli slabšie, lebo boli rozdelené medzi nás dvoch. A myslím si, že snaha uhnúť tiež pomohla. Keď si mám vybrať medzi Hermionou a nejakými vlasmi, jednoznačne si vyberám Hermionu.“

„Samozrejme, že áno. My všetci by sme zvolili ju a ona to vie tiež. No to nerobí stratu vlasov o nič menej strašnú. Myslím si, že by si len ťažko hľadal čarodejnicu, ktorej by aspoň trochu nezáležala na vlasoch,“ odvetila Ginny a potľapkala Hermionu po nohe.

„Ako je možné, že je stále v bezvedomí, keď ste hore už niekoľko dní?“ opýtal sa Harry Rona.

„Aj ona bola hore,“ odvetila Ginny a Harry videl, že sa snaží nerozosmiať sa. „V knižnici si našla hŕbu kníh o liečení a v madam Pomfreyovou prebrala svoje možnosti. Všimla som si, že spí vždy po tom, ako jej madam Pomfreyová dá liečivý odvar. Mám dojem, že jej tam madam Pomfreyová pridáva odvar spánku.“

„Keby sme ho tak mali po ruke, keď začne o právach škriatkov,“ zašepkal Ron napriek tomu, že Hermiona hlboko spala.

Harry sa zachechtal. „Radšej nech ťa nepočuje.“

„Myslím, že by sme mali oznámiť ostatným, že si vstal. Na to stretnutie čakali,“ potichu povedala Ginny.

Harry ju inštinktívne chytil za ruku. „Tak by sme to asi mali pretrpieť.“

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s