Siedmy horcrux – Kapitola 11 – Levy, tigre a… Draky? – Časť 1

Prvá časť jedenástej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti môžete nájsť v archíve prekladu.

 

Prvý september svitol nad albánskymi lesmi slnečný a horúci. Hľadanie stôp po miestach, kde Voldemort schoval svoje horcruxy sa doteraz ukazovalo ako márne. Aj keď našli miesto, kde sa Voldemort podľa Harryho po svoje roky vyhnanstva skrýval, neposkytlo im ani stopu po horcruxe, ani dôvod, prečo sa tam Voldemort cítil v bezpečí.

Keď prehľadávali chatrč zastrčenú hlboko v lese, Hermiona narazila na plytký hrob obsahujúci niekoľko ľudských kostí. Harry mal podozrenie, že patria Berte Jorkinsovej. Štvorici sa nepáčila myšlienka, že ju tam nechajú, bezmennú a osamotenú na večnosť, ale nemohli si dovoliť pritiahnuť pozornosť tým, že by to niekomu oznámili.

Namiesto toho vytesali malý náhrobný kameň a vložili ho na Bertin hrob. Všetci sklonili hlavy, zatiaľ čo Hermiona povedala niekoľko slov na rozlúčku. Pred tým, ako odišli, všetci na hrob zoslali polohové kúzlo, aby neskôr mohli upovedomiť Rád. Bolo to všetko, čo mohli urobiť, no Harryho svedomie mu stále nedávalo pokoja. Veľmi dobre vedel, že pozostatky jeho samého môžu v blízkej budúcnosti skončiť niekde na zemi. Ak to má byť jeho osud, chcel aspoň, aby sa s nimi zaobchádzalo dôstojne.

Harry, Ginny, Ron a Hermiona si ráno prvého dovolili poležať trochu dlhšie. Neskoro poobede mali v pláne premiestniť sa späť do Londýna a pred návštevou múzea sa verejne ukázať v Šikmej uličke. Harry pokladal myšlienku pána Weasleyho za správnu, no nebol si istý, či by im ešte vždy chcel pomôcť, keď jeho dcéra zmizla spolu s Harrym.

Harry pomaly otvoril oči a natiahol sa na posteli. Z postele pod ním počul Ronovo chrápanie. Bez okuliarov sa mu izba zdala rozmazaná. Zažmúril smerom na Ginninu posteľ, no obvyklú záplavy červených vlasov pokrývajúcu vankúš tam nevidel. Pocítil ono povedomé bodnutie sklamania, no potlačil ho.

Posadil sa na posteli, ponaťahoval si chrbát, nasadil si okuliare a kalným pohľadom sa rozhliadal okolo. Obe dievčenské postele boli prázdne a pomyslel si, že z vedľajšej izby cíti vôňu slaninky. Zvesil nohy z okraja postele a zoskočil. Ron sa ani nepohol, tak ho nechal ďalej vyspávať.

Ginny a Hermionu našiel v kuchyni. Ginny na panvici opekala slaninku, zatiaľ čo Hermiona sa hrbila nad šálkou kávy. Harry bol prekvapený, keď zistil, aká rozladená dokáže byť Hermiona tesne po vstaní z postele. V Rokforte prišla dolu vždy veselá a pripravená ísť na hodiny, zatiaľ čo na tomto výlete Harry zistil, že kým si nedá sprchu, Hermionine spôsoby dosť pripomínajú tie Ronove.

Ginny mu prezradila, že bola taká vždy. Zvyčajne neschádzala dolu, kým sa celkom neprebrala. Hermiona sa držala svojich zabehnutých spôsobov, ktorých časť zahŕňala vyhýbanie sa kontaktu s ostatnými ľuďmi tesne po prebudení. Ginny tiež vyzradila, že v dni, keď Hermiona vyzerala rozladená už na raňajkách, bolo to preto, že hneď ráno s ňou chceli hovoriť Parvati a Lavender.

„Ránko, Harry,“ pozdravila ho Ginny s nežným úsmevom.

Beštia v Harryho vnútri priadla. „Dobré,“ odvetil, neschopný potlačiť prihlúply úsmev, ktorý sa mu tlačil na pery.

„Raňajky ešte nie sú celkom hotové, ale v hrnci je káva, ak sa s tebou Hermiona podelí,“ povedala Ginny a štuchla obracačkou Hermionu do rebier.

Hermiona sa strhla aby unikla Ginninmu rýpaniu a bez slova postrčila hrniec s kávou smerom k Harrymu.

„Dobré ráno, Hermiona,“ povedal Harry, nalial si kávu a vdýchol jej čerstvú vôňu.

„Ako si sa vyspal?“ opýtala sa ho Ginny a keď kráčala späť ku sporáku, jemne mu postrapatila vlasy.

„Ako ešte nikdy,“ odvetil Harry a sledoval, ako rozbíja vajíčka o okraj drezu.

„Premýšľala som o tvojom pláne nechať sa vidieť v Šikmej uličke, Harry,“ ozvala sa Hermiona a posadila sa o trochu vzpriamenejšie. Podarilo sa jej otvoriť oči takmer do polovice.

„Čo je s ním?“ opatrne sa spýtal Harry. Cítil, že sa blíži hádka a nesúhlasiť s Hermionou ráno, to bol veľmi zlý nápad.

„Naozaj si myslíš, že nechať sa vidieť ešte pred hľadaním horcruxu je dobrý nápad? Čo ak narazíme na niekoho z Rádu alebo nás zatkne ministerstvo? Podľa mňa by sme mali ísť rovno do múzea a až zajtra do Šikmej uličky.“

Harry potriasol hlavou. „Už sme to prebrali, Hermiona. Neviem, čo sa stane, ak nájdeme horcrux. Neviem, ako ho zničíme… Alebo či sa pri tom nezraníme,“ vysvetľoval Harry a sťažka preglgol. V mysli mu sám od seba vyvstal obraz Dumbledorovej odumretej ruky a jeho prosby, keď ho Harry nútil piť tú hnusnú tekutinu. Keď vytláčal tie spomienky do úzadia svojej mysle, zachcel sa. Teraz sa nimi nesmie zapodievať.

„Uvedomujem si, že to bude nebezpečné,“ pokračovala Hermiona, akoby mu čítala myšlienky, „ale všetci do toho idem dobrovoľne. Vieme, čo robíme, Harry.“

Harry s preglgnutím prikývol. Vedel, že nebude schopný žiť s faktom, že sa niektorému z nich niečo stalo, nech si Hermiona hovorí, čo chce. Nesmel stratiť nikoho ďalšieho…

„Aj tak si myslím, že by bolo dobre, keby sme tvoje zjavenie v novinách mali odložiť,“ nedala sa Hermiona, očividne pripravená nevzdať sa. Teraz, keď mala prvú šálku kávy a na ceste bola druhá, pripomínala už viac Hermionu, ktorú poznal.

„Nie,“ odmietol Harry rázne. „Mám ešte iný dôvod, prečo to urobiť dnes. Je prvého septembra a mám dojem, že veľa študentov urobí to, čo Zacharias Smith a pôjde do školy inam. Chcem všetkým ukázať, že ja som stále v Anglicku. Malo by to udržať Voldemortovu pozornosť preč od ostatných škôl.“

Hermiona odvrátil pohľad a uprene sa zadívala do svojej šálky. Harrymu sa zazdalo, že pred tým, ako odvrátila oči, v nich zahliadol niečo ako slzy. Vedel, že fakt, že sa nevrátia do školy, bude najťažší pre Hermionu. Vždy vytrvalo sledovala svoje akademické ambície a Harry sa musel čudovať nad obeťou, ktorú preňho podstúpila.

Natiahol ruku a jemne jej stisol dlaň. „Aj mne to bude chýbať,“ zašepkal.

Hermiona k nemu vzhliadla a chvejivo sa usmiala. „Stále nemôžem uveriť, že v Rokforte sa tento rok nebude učiť.“

„Viem,“ povedala Ginny, položila na stôl slaninku a vajcia a sadla si k nim. „Chcela by som vedieť, čo budú robiť všetci učitelia. Veď tam cez školský rok bývajú, nie? Vrátia sa, keď sa Rokfort znovu otvorí? Lebo on sa otvorí.“ Ginny na nich hľadela pevne, akoby ich vyzývala, nech s ňou nesúhlasia.

„Samozrejme, že áno,“ súhlasil Harry s istotou, ktorú necítil. „Musí.“

„Čo urobíme, ak v Šikmej uličke narazíme na Freda s Georgom? Alebo na mamku?“ opýtala sa Ginny a zahryzla si ho dolnej pery.

„To sa nesmie stať,“ odvetil Harry odhodlane, lebo vedel, že Ginny z časti chce stretnúť svoju rodinu. „Keď získame horcrux, ak tam nejaký je, potom sa vrátime na Grimauldove námestie. S následkami nášho zmiznutia si poradíme, keď tam budeme, no nikto nám nesmie zasiahnuť do návštevy múzea.“

„A čo keď horcrux nenájdeme?“ opýtala sa Ginny, jej pohľad priamy a pevný.

Harry preglgol. Už niekoľko dní o tejto možnosti premýšľal, aj keď mu niečo nahováralo, tam niečo nájdu.

„Neviem,“ priznal sa s povzdychnutím. „Nechcem sa vracať do hlavného stanu, kým o niečo nepokročím, bez niečoho, čo by dalo tomuto výletu význam.“

„Ale stále im nechceš povedať o horcruxoch?“ opýtala sa ho Hermiona.

„Nie,“ potvrdil Harry. „Mám dojem, že keď sa vrátime, užijeme si množstvo kriku, ale robíme správnu vec. Ak jeden nájdeme, jednoducho sa mi bude ľahšie vzdorovať im.“

„Mamka musí byť hrozne vytočená. Pravdepodobne sa nás pokúsi priviazať reťazami,“ povedala Ginny s povzdychom.

„Ja viem,“ povedal Harry a stisol jej ruku. „No boli sme preč všetok ten čas a všetko bolo v poriadku. To na teba bude najtvrdšia. My sme všetci plnoletí, takže s nami vlastne nemôže robiť nič, ale ty –“

„Na tom nezáleží,“ povedala Ginny a bojovne vystrčila bradu. „Už nie som malé dievča a nevrátim sa, aby so mnou tak zaobchádzali. Veľmi mamku ľúbim, ale som po nej. Dokážem byť tak tvrdohlavá, ako ona.“

Harry sa nežne usmial a hladkal ju prstom po predlaktí. V poslednom čase cítil neustálu túžbu dotýkať sa jej, kedykoľvek bola nablízku. A tiež si všimol, že ona robí to isté jemu. Len maličkosti, držanie sa za ruky, jemný dotyk, keď sa rozprávali. Nikdy nedychtil po prehnanom fyzickom kontakte, takže nechápal, čo sa deje, ani prečo bol jej dotyk taký upokojujúci, ale túžil po ňom.

„Nemyslím si, že mama bude prehnane proti tomu, aby som šla s tebou, keď sa trochu upokojí,“ pokračovala Ginny a do kávy si dala trochu cukru.

Ostatní dvaja sa na ňu pochybovačne pozreli a Hermionine obočie vyletelo až tak vysoko, že sa jej stratilo v ofine.

„Ginny, teraz hovoríme o tvojej mamke, áno?“ uisťovala sa Hermiona. „O tej istej, ktorá Rádu dovolila v našom dosluchu diskutovať tak akurát o počasí?“

Ginny potriasla hlavou. „Už nie je taká upätá, ako keď sme boli na Grimauldovom námestí naposledy. Po tom, čo sa stalo na ministerstve… Neviem… Zmenila sa. Zmierila sa s tým, že nech robí, čo robí, pred vojnou nás neochráni. Práve vtedy dovolila dvojčatám, aby sa naplno pridali k Rádu. Možno sa jej to nepáči, ale zmierila sa s tým. Najprv vybuchne, ale neskôr sa upokojí, verte mi.“

„Keď to vravíš,“ zareagoval Harry, stále na pochybách. Živo si vybavoval zúfalstvo pani Weasleyovej v tú noc, keď im Sirius dovolil pýtať sa záležitosti Rádu. Dokonca Ginny vytiahla z miestnosti a poslala ju do postele, len aby Ginny nepočula niečo, čo pokladala za nevhodné.

„Museli ste si tú zmenu všimnúť,“ povedala Ginny. „V nemocničnom krídle, v noc, keď zomrel Dumbledore. Nepokúsila sa nás poslať von. Dokonca ani nebola prekvapená, že sme všetci bojovali.“

Hermionine oči sa rozšírili. „Máš pravdu,“ povedala. „Ron mi povedal, že v tú noc, keď napadli Brloh, ho poslala, aby použil Patronusa.“

„Presne. Odkedy sme tu, často o nej premýšľam,“ priznala Ginny a pohľad zabodla do stola.

Harry ju vzal za ruku. Aj napriek jej hranej statočnosti vedel, že mama jej chýbala. Harry ju neobviňoval. Pani Weasleyová bola najlepšia matka, akú poznal.

„A uvedomila som si, že mamka je tvrdá žena,“ pokračovala Ginny a spodná pera sa jej chvela. „Myslím, že som na ňu bola trochu dosť tvrdá. Možno sa nezaplieta do súbojov so smrťožrútmi, ale keď ju profesor Dumbledore požiadal, aby sa pridala k Rádu, neváhala. Zapojila doňho celú rodinu, lebo to bolo správne. Mala som na to myslieť.“

Hermiona potiahla nosom a odrazu vyskočila a objala Ginny. „Aj mne všetci chýbajú, Ginny. Máš pravdu. Bude to v poriadku. Nie sme rovnakí, ako sme boli, keď sme odchádzali a myslím si, že to uvidia.“

„Uvidia čo?“ opýtal sa Ron ospalo, keď sa dopotácal do kuchyne a zvalil sa na jedinú voľnú stoličku.

„Že už nie sme deti a urobili sme správne rozhodnutie, keď prenasledujeme Voldemorta na vlastnú päsť,“ odvetil Harry s úškrnom.

„Správne,“ okomentoval Ron a do úst si strčil celú kus slaniny. Mamka s tým nebude mať žiadny problém. Privíta nás doma s otvorenou náručou, hneď po tom, ako napíše Percymu, že je debil a dá dvojičkám Brloh, aby ho stavili na metlobalový zápas.“

Ostatní vyprskli do smiechu. Užívali si raňajky ich posledného dňa v Albánsku. Vracali sa domov.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s