Siedmy horcrux – Kapitola 10 – Oneskorenia, sklamanie a rande – Časť 4

Posledná časť desiatej kapitoly The Seventh Horcrux. Ostatné častí môžete nájsť v archíve prekladu.

 

Po takmer dvoch týždňoch v Albánsku toho nemali o nič viac, ako keď tam dorazili. Všetci sa cítili sklamaní a strácali strpenie s ostatnými.

Prechádzali dedinou za dedinou, kládli otázky a hľadali čokoľvek, čo podľa nich mohlo byť spojené s Voldemortovou prítomnosťou. Všetko, čo dostali, bolo akurát rastúce podozrenie tunajších muklov. Po ceste používali ako úkryt stan, a aj keď počasie spolupracovalo, z toto, že boli stále na jednej kope, začínali byť nepokojní.

Stan mal dve miestnosti. Jedna bola obývačka s malou kuchynkou a druhá bola spálňa s dvomi poschodovými posteľami. Prvú noc si spodné postele vzali Ron s Harrym, no Hermione, ktorá nikdy nebola na výšky, sa nepáčilo, že je hore, a tak sa vymenila s Harrym. Ron bol jednoducho príliš vysoký, aby sa zmestil na hornú posteľ. Udieral by si hlavu do stropu.

Ronove a Hermionine hašterenie s ubiehajúcimi dňami pokračovalo s novým elánom. Harry sa rozhodol, že on s Ginny od nich potrebujú pauzu, aj keby len na chvíľu. Jedenásteho augusta, na Ginnine šestnáste narodeniny, povedal Harry Ronovi a Hermione, že Ginny vezme na riadne rande. Povedal im, nech si tiež vyjdú von a zabavia sa, len nech idú do inej reštaurácie. Aj oni si potrebovali zlepšiť náladu a toto bola ideálna príležitosť.

Ginny, ktorej bolo trochu smutno, že bude na narodeniny preč, bola nadšená. Zvýskla od radosti, hodila sa Harrymu okolo krku a opakovane ho bozkávala.

„Hej!“ vyhŕkol Ron. „Toto nechcem visieť.“

„Tak sa nepozeraj,“ uškrnul sa Harry a oplácal Ginny jej bozky.

Hermiona plesla Rona po ruke a nesúhlasne sa zamračila. „Vážne, Ron. Nechaj ich na pokoji, sú to jej narodeniny.“

„Len aby sa im to oslavovanie nevymklo z pod kontroly,“ vyhlásil Ron zachmúrene.

„Áno, mami,“ odvetila Ginny a obrátila oči v stĺp.

Nikto z nich, si nepriniesol nijaké šaty pre takúto príležitosť, a tak sa rozhodli pre trochu transfigurácie. Harry si obliekol čierne nohavice a bielu košeľu, zatiaľ čo Ginny si dala ľahké sivozelené koktejlové šaty, ktoré jej voľne splývali od pásu a pri chôdzi sa jej vlnili okolo nôh.

Harry zistil, že ju rád pozoruje pri chôdzi.

„Vyzeráš očarujúco,“ povedal, keď bol znovu schopný slova.

„Ach, Ginny, vyzeráš vážne skvele,“ ocenila Hermiona a rýchle transfigurovala Ginninu vetrovku na ľahký šál.

Ginny sa začervenala a s očami stále upretými do tých Harryho si vzala šál. „Vďaka, Hermiona.“

„Naozaj vyzeráš dobre, keď sa rozhodneš obliecť sa ako dievča, Ginny,“ ohodnotil ju Ron. „Lepšie ako to, čo si mala na Billovej svadbe.“

Hermiona len od podráždenia prevrátila očami. „Ron! Nevieš povedať niečo milé ani na jej narodeniny?“

Ron neveriacky zamrkal. „Práve som povedal. Povedal som –“

„Viem, čo si povedal. Urobil by si lepšie, keby si raz za čas držal jazyk za zubami,“ povedala Hermiona a od zlosti sa mu otočila chrbtom.

Harry sa rozhodol, že odídu, kým sa dá. Schytil Ginny za ruku a odtiahol ju od Rona a Hermiony. „Odchádzame. Bavte sa,“ zavolal na nich.

„Nečakajte na nás,“ zakričala Ginny a rozosmiala sa nad Harryho zdvihnutým obočím.

V strede dediny bola krčma, ten typ, ktorý má asi každá dedina, ako si Harry všimol. Strávili tam chvíľu v ich prvý večer v dedine. Takéto miesta boli vždy dobré na nadviazanie rozhovoru s miestnymi a zistenie informácií, ktoré by bolo inak ťažké nájsť.

Harry však toto miesto na svoje rande s Ginny zámerné nevybral. Všimol si však malý podnik neďaleko, ktorý mal peknú reštauráciu a pokojnejšiu atmosféru. Keď tam dorazili, Harry bol so svojou voľbou spokojný. Reštaurácia bola tlmene osvetlená sviečkami horiacimi na stoloch. V pozadí hrala pomalá hudba malá časť miestnosti bola vyhradená na tancovanie.

Harry sťažka preglgol, keď uvidel parket. Nemyslel na to a nevedel, či Ginny rada tancuje. Spomenul si, ako sa cez vianočný ples sťažovala, že jej Neville stúpa na nohy a nečakal, že by to dokázal lepšie. Možno Ginny nerada tancuje.

„Och, Harry. To je nádherné,“ povedala Ginny a jej oči jasne žiarli.

Harry si pomyslel, že spôsob, akým sa jej svetlo sviečok odráža v očiach, je očarujúci, a povedal si, že narodeniny či nie, s tancovaním sa vyrovná, ak je to to, čo Ginny chce.

Čašník ich uviedol k tichému, romantickému stolu v rohu s prekrásnym výhľadom na hory. Väčšinu jedla si vyčarovali v stane, takže nemali veľké skúsenosti s tunajším jedlom.

Ginny pred tým, ako si vybrala, zamyslene preštudovala jedálny lístok. Harry nebol nikdy veľmi vyberavý, čo sa týka jedla. Väčšinou bol rád, že sa k nejakému vôbec dostal, a tak bol pri výbere oveľa odvážnejší ako ona.

Keď im čašníčka, ktoré sa na nich neprestajne usmievala, priniesla jedlo, obaja ochutnali aj z taniera toho druhého. Väčšinu času však mali oči len jeden pre druhého. Keby sa Harryho niekto opýtal, čo mal v ten deň na večeru, nevedel by odpovedať, ale vedel by presne popísať, ako sa presne Ginnine šaty na nej sedeli a spôsob, akým sa jej svetlo ohňa zlato trblietala na vlasoch.

Ginny si bola očividne vedomá jeho pohľadu, lebo tvár a krivku jej krku jej pokryl pekný rumenec. Harryho zradná myseľ sa zaujímala, či sa tak červená všade a bol nesmierne rád, že neovláda Legilimenciu a nepočula tú myšlienku. Čím viac času spolu trávili, tým menej bol schopný kontrolovať smer, akým sa jeho myseľ vydávala.

Pri dezerte, ohromnom čokoládovom výtvore, na ktorý sa Harrymu zbiehali slinky už pri pohľade naň, podal Harry Ginny malú škatuľku zabalenú v zlatom papieri a previazanú zelenou stuhou. Ginny zvýskla a hneď začala trhať obal. Harry sa zasmial, lebo mu pripomenula, ako sa správal Ron každé Vianoce, odkedy svojho červenovlasého priateľa poznal.

Ginnin úsmev ochabol, keď vytiahla dlhú zamatovú škatuľku na šperky. Jej pohľad neisto našiel Harryho a zahryzla si do pery, čo Harry považoval za mimoriadne príťažlivé.

„Harry,“ povedala váhavo.

„Len to otvor,“ povzbudil ju, vediac, že sa trápi kvôli cene. Cítil sa trochu nervózne z toho, že jej to dáva.

Ginny odklopila vrch a vybrala náramok zložený z jemnej zlatej retiazky s veľkým talizmanom v tvare srdca. Talizman sa na retiazke takmer vznášal. Ginnine malé prsty sa so srdcom hrali a skúmali ho bližšie.

Harry preglgol. „Povedala si mi, že je mojou úlohou ochrániť ostatných pred Voldemortom, ale že tvojou úlohou je ochrániť mňa,“ zašepkal. „Chcem len, aby si vedela, nech sa stane čokoľvek, že si to urobila. Moje srdce bude vždy patriť tebe, Ginny.“

Retiazku videl v jednom z miestnych obchodov po tom, čo si uvedomil, ako blízko sú jej narodeniny, a predavačka si bola istá, že sa bude Ginny páčiť. Keď ňou teraz sedel, zrazu si pomyslel, že tie slová zneli hlúpo a dosť banálne, ako niečo, čo by Bill povedal Fleur. Prial si, aby zvolil niečo lepšie.

Ginny k nemu vzhliadla a v očiach sa jej ligotali slzy. „Och, Harry,“ povedala a natiahla sa ponad stôl, aby ho vzala za ruku. „Je nádherná. Je to tá najkrajšia vec, akú mám. Zapneš mi ju?“

Napriahla k nemu ruku, aby jej mohol zapnúť sponu okolo zápästia. Posmrkávala a zároveň sa naňho usmievala.

Harryho srdce sa radovalo, keď si uvedomil, ako veľmi sa Ginny darček páčil. Zrazu si pomyslel, že Bill možno predsa len vie čosi o dievčatách.

Jeho myšlienky sa okamžite vrátili späť na zem, keď sa Ginny spýtala: „Zatancujeme si?“

Výraz jeho tváre musel prezradiť jeho skutočné pocity skôr, ako ich stihol zakryť, lebo Ginny sa zasmiala, vstala zo stoličky vzala ho za rameno. „No tak. Na svadbe si tancoval a bolo to v poriadku, pamätáš? A to bol tanec, ktorý to dal medzi nami do poriadku,“ povedala.

Harry ju nasledoval na parket, privinul sa k nej a vlnil sa podľa hudby. Každých pár minút Ginny natiahla ruku, aby mohla obdivovať, ako sa jej narodeninový darček leskne. Z jej ocenenia mal Harry pocit, že zvládne čokoľvek. Musel priznať, že tancovanie malo svoje výhody. Páčila sa mu sloboda, s akou ju mohol držať tak blízko pri sebe a prechádzať prstami po látke jej šiat bez pohoršovania sa ostatných.

Neskôr v ten večer, po tom, ako Harrytancoval viac, ako za celý život, Ginny zašepkala: „Toto boli najkrajšie narodeniny, aké som kedy v živote mala. Ďakujem, Harry.“

„Ešte neskončili,“ odpovedal Harry s úškrnom. „Čo povieš na to, keby sme šli späť do stanu?“

Keď prišli do stanu, Harryho potešilo, keď uvidel, že Ron s Hermionou sa zo svojho rande ešte nevrátili. Sadol si na gauč a Ginny si pritiahol na kolená. Nohy si preplietla s jeho a hlavu si oprela o jeho rameno.

Líce si položil na temeno jej hlavy a vychutnával si jemnosť jej vlasov. „Takéto noci si budeme musieť dopriať častejšie,“ povedal a zavrel oči. „Keď robíš niečo zábavné, čo ťa baví, odstráni to napätie a všetko sa ti zase javí jasnejšie.“

Ginny sa posunula, aby ho mohla začať bozkávať na krk a ucho. „Harry,“ zašepkala chrapľavo. „Ešte ďalšiu hodinu mám narodeniny, takže Voldemort aj so svojimi horcruxami si môže dovtedy trhnúť nohou.“

Harry sa uškrnul a naklonil sa na stranu, aby jej umožnil lepší prístup. Pri pocite, aký my spôsobovala, zavzdychal. Zrazu už nezáležalo na tom, kde, ani kým bol. Jediné, na čom záležalo, bolo toto dievčatko v jeho objatí a to, čo mu robila. Jeho žalúdok sa šialene chvel, keď menil pozíciu, aby dočiahol na jej pery.

Čas pre nich stratil všetok zmysel, no keď si na gauči líhali a ich ruky sa skúmavo pohybovali akoby sami od seba, Harry skončil nad Ginny. Keď sa Harry dotkol odhalenej kože na Ginninej svalnatej nohe, dych sa mu zasekol v hrudi. Hlasy pred stanom ich okamžite vtiahli späť do reality. Vyskočili z gauča, zúfalo si upravujúc strapaté vlasy a pokrčené šaty.

Vrátili sa Ron s Hermionou.

Harry a Ginny sa vrútili do spálne, ktorú všetci spoločne zdieľali práve keď sa celtovina na vchode do stanu pohla. Ginny vbehla do kúpeľne, aby sa prezliekla do pyžama, zatiaľ čo Harry použil spálňu. Keď sa Ginny vrátila, už ležal na svojej posteli. Rýchlo vliezla do tej svojej oproti a spolu potichu čakali na príchod Rona a Hermiony.

Obaja ležali pokojne, pripravený pri otvorení dverí predstierať spánok. Harrymu srdce divo bila v hrudi, v žilách mu prúdil adrenalín. V temnote videl Ginnin profil a uškrnul sa na ňu. Ležiac na boku s tvárou otočenou k nemu mu úsmev cez medzeru medzi posteľami opätovala. Prešlo niekoľko dlhých minút, no dvere sa neotvorili.

„Myslíš, že nejdú rovno do postele?“ zašepkal konečne Harry.

„Myslím si, že možno robia presne to, čo sme robili my,“ odpovedala Ginny s chichotom.

Harryho oči sa rozšírili. „Myslíš?“

Pozorne načúval, no z hlavnej miestnosti nepočul nič.

„Myslím,“ potvrdila Ginny a znovu sa rozchichotala.

„Ešte k tomu, Harry,“ pokračovala a zahryzla si do pery.

„K čomu?“ nechápal Harry, no zdalo sa mu, že teplota v miestnosti alarmujúco klesla.

„No… Dnešnú noc som si naozaj užívala. Boli to najkrajšie narodeniny, aké som kedy mala,“ vysvetľovala.

„Ale?“ opýtal sa Harry. Vedel, že je toho viac.

Ginny preglgla. „Ale… Myslím si, že bolo šťastie, že Ron a Hermiona prišli vtedy, keď prišli. Dali sme sa trochu… Uniesť,“ dokončila váhavo.

„Prepáč,“ povedal Harry. Cítil sa pokorene. Nechcel ju vystrašiť, no mala pravdu. Neovládal sa.

„Nie! Nie je to tvoja vina. Bola som v tom rovnako ako ty. No keď rozmýšľam jasne, tak ako teraz, viem, že na ďalší krok ešte nie som pripravená. Ale keď som v tvojom náručí a bozkávam ťa, jediné, čo chcem, je viac,“ povedala Ginny a jej pohľad ho prosil o pochopenie.

Harry presne vedel, čo tým myslí. Bol unáhlený. „Berieš mi schopnosť myslieť,“ povedal s prikývnutím.

„Dobre,“ ocenila Ginny s úškľabkom. „Som rada, že sa tak necítim len ja. Budeme sa jednoducho musieť snažiť brať veci pomaly.“

„Ale nemusíme sa prestať bozkávať, že nie?“ opýtal sa Harry a po chrbte mu prebehli zimomriavky strachu.

„Jednoznačne nie. Len sa ma skús zbaviť, Potter,“ vyvrátila jeho obavy Ginny s nezbedným úškrnom.

„Dobre,“ zamrmlal Harry.

* * *

O dosť neskôr vtrhol do miestnosti Ron, naštvaný a pripravený ísť hľadať Harryho a svoju sestričku, aby Harryho riadne zmlátil. Vyšiel naprázdno, keď ich oboch našiel v hlbokom spánku vo svojich posteliach so spokojnými úsmevmi na tvárach.

Reklamy

One thought on “Siedmy horcrux – Kapitola 10 – Oneskorenia, sklamanie a rande – Časť 4

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s