Siedmy horcrux – Kapitola 10 – Oneskorenia, sklamanie a rande – Časť 3

Tretia (no nie záverečná) časť desiatej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Všetci štyria sa vrátili do hostinca a spali dlho do poobedia. Keď vstali, naplánovali, ako zistiť bývalú adresu Hepzibah Smithovej. Harry a Ron šli pod neviditeľným plášťom do Šikmej uličky. Ledva sa prepletali preplnenými ulicami bez toho, aby ich niekto videl. Už pre nich nebolo také jednoduché skryť sa pod plášťom, ako to bývalo kedysi.

Keď prechádzali okolo Fredovho a Georgovho obchodu, Harry sa cítil vinný. Bol tam zhromaždený dosť veľký dav, no nezahliadol ani jednu z červenovlasých hláv. Dúfal, že zvyšok Weasleyovcov nebol príliš vystrašený ich zmiznutím. Ron prešiel okolo obchodu s pohľadom upretým pred seba a Harry vedel, že aj on sa trápi.

Keď prišli do Zašitej uličky, Ron vykĺzol spod neviditeľného plášťa a vošiel k Borginovi a Burkesovi. Dvere podržal otvorené dosť dlho na to, aby nimi nepozorovane prekĺzol aj Harry. Ron sa chvíľu prechádzal po obchode, zatiaľ čo Harry zamieril k pultu. V obchode bol už len jeden ďalší zákazník a predavač Rona celý čas pozorne sledoval.

Keď sa zákazník spýtal niečo predavača, Ron využil odpútanie pozornosti a zaklopal na vitrínu s hryzúcimi mincami. Predavač sa tam ponáhľal, zazeral na Rona a spolu sa potom pokúšali pozbierať mince bez toho, aby pri tom prišli o prsty.

Skrytý pod plášťom, Harry ľahko prekĺzol za pult a otvoril kartotéku. Rýchlo našiel niekoľko zložiek pomenovaných ‘Smith’ a listoval nimi, až kým nenašiel informáciu, ktorú hľadal. Po smrti Hepzibah bolo niekoľko správcov majetku Smithovcov. Najnovšie meno znelo Sebastian Smith. Harry si zapamätal adresu a urýchlene založil zložku.

Zľahka poklepal Ronovi na rameno a vykročil k dverám, čím na moment rozptýlil Ronovu pozornosť. Rona minca, ktorú práve držal, okamžite pohrýzla a on ju pustil na zem.

„Och, prepáčte mi to,“ zamrmlal Ron rozladenému predavačovi.

„Len sa vezmite a odíďte,“ zavrčal na odpoveď.

Ronovi to nemusel opakovať dva krát. Ponáhľal sa k dverám a doširoka ich otvoril, aby Harry mohol vykĺznuť von. Potom ho nasledoval Zašitou uličkou. Ukryli sa do bočnej uličku, aby Ron mohol opäť vkĺznuť pod neviditeľný plášť.

„Našiel si ju?“ zasyčal Ron, keď už boli obaja skrytí a kráčali preč.

„Hej, našiel. Je to tu v Londýne. Môžeme tam ísť ráno, teraz je už príliš neskoro. Ginny a Hermiona sa určite čudujú, čo nás zdržalo,“ povedal Harry. Obe dievčatá nechali v hostinci, lebo počítali s tým, že to bude ľahšie, keď budú pod plášťom len dvaja.

Ron zrazu plesol Harryho po ramene. „Tam, pozri,“ zasyčal.

Harry sa obzrel a uvidel Deana Thomasa a Parvati Patilovú, ako sa prechádzajú ruka v ruke a nazerajú do výkladov.

„Mal som dojem, že Parvatini rodičia vzali ju a Padmu z Rokfortu, lebo to bolo príliš nebezpečné. Ako je potom možné, že jej dovolia prechádzať sa po Šikmej uličke?“ opýtal sa Harry krútiac hlavou.

„Netuším. Mňa by zaujímalo, kedy sa dala dohromady s Deanom. Ako je možné, že všetci Ginnini bývalí frajeri nakoniec chodia s tvojimi bývalými priateľkami?“ opýtal sa Ron s úškľabkom.

„Sklapni,“ zahriakol ho Harry celý nesvoj. „Parvati nebola mojou priateľkou. Len sme spolu šli na Vianočný ples a čo sa týka randenia, nebol to práve nejaký fantastický úspech.“

Ron sa zachechtal. „Hej, ale Harry, ani s Čcho si nemal práve vášnivý vzťah. Väčšinu z neho preplakala, pamätáš? Riadne ste sa bozkávali tak raz? Pokiaľ viem, plakala ešte aj vtedy. S tebou to nie je ľahké. Prečo si myslíš, že mi nevadí, že chodíš s mojou sestrou?“ opýtal sa Ron a od smiechu sa až prehýbal.

Harry vedel, že ho si ho Ron doberá, no aj tak sa ho to dotklo. Ramenom strčil do Rona, až ten takmer vypadol spod plášťa. „Ak nechceš počuť podrobnosti z ľúbostného života tvojej sestry, skončil by som, byť tebou,“ zavrčal Harry podráždene.

„Udrel som na citlivú strunu, čo?“ stále sa chechtal Ron.

Harry ho chcel udrieť. Zrazu dosť znervóznel pri predstave, že jeho bozkávanie minulé bozky budú porovnávané s bozkami, ktoré dostala Ginny. Čo ak nebol dosť dobrý a Ginny nechcela nič povedať? Takmer okamžite túto myšlienku zavrhol, Ginny nebola z tých, čo by si svoje myšlienky nechávali pre seba. A k tomu ten spaľujúci bozk z minulej noci. Reagovala presne s takou vášňou, akú cítil on. So znovu nadobudnutou istotou nemohol nechať Rona bez odplaty.

„Som v pohode, kamoško,“ odvetil Harry a lakťom Rona silno štuchol do rebier. „Ginny aj tak ešte nechodila s nikým starším či skúsenejším. Michael aj Dean boli obaja len rokfortskými študentmi.“

Harry Rona kútikom oka zlomyseľne pozoroval. Ten mierne zbledol, keď ho naplno zasiahol význam Harryho slov. Harry sa uškrnul – cítil, že sa pomstil.

„Sklapni,“ zavrčal Ron.

* * *

Nasledujúce ráno dorazili na adresu, ktorú Harry našiel v zložke u Borgina a Burkesa. Niekedy za posledných desať rokov prerobili Smithovci dom na múzeum. Podľa zložky slúžila časť domu na bývanie, no zvyšok bol otvorený pre čarodejnícku verejnosť.

Nápis na dverách hlásal ‘Otvorené’ a tak štvorica jednoducho vstúpila dnu.

Už to tu nepripomínalo nič, čo Harry videl v mysľomise. Preč bol prezdobený starý nábytok, ktorý nahradili výstavné skrine a úhľadné kožené kreslá.

„Potter! Čo, do pekla, tu robíš?“ zvolal nepríjemne známy hlas.

Harry sa otočil a uvidel ako k nim kráča vysoký, chudý chlapec. Zacharias Smith bol ich známy z Rokfortu, ktorý mal vo zvyku byť otravným tŕňom v Harryho oku.

„Smith,“ odvetil s prikývnutím.

„Myslel by som si, že sa niekde ukryješ. Nemôže byť ťažké nájsť ťa , keď sa prechádzaš po vonku. Samozrejme, ak sa ťa Veď-Vieš-Kto naozaj snaží zabiť,“ pokračoval Smith tónom, ako by na tom vlastne aj tak nezáležalo.

Aby sa nenechal nachytať, Harry len pokrčil plecami. „Mám niečo na práci.“

„Áno. Videl som tvoju fotku v Prorokovi deň po tom, ako si získal premiestňovák. Asi sa vtedy nestalo nič zaujímavé,“ nenechal sa vyviesť z miery Smith.

„Čo chceš?“ vyprskla Ginny nahnevane. Nikdy Smithovi neodpustila jeho minuloročný pohŕdavý komentár ich metlobalového zápasu proti Slizolinu.

„Čo chcem?“ opýtal sa Smith nechápavo. „Mám dojem, že nechápete. To vy ste sem prišli, či nie, moja?“ pokračoval blahosklonne.

Harry videl, že Ginny siaha po prútiku a rýchlo sa postavil pred ňu.

„Zacharias Smith, samozrejme,“ ozvala sa Hermiona. „To tvoja rodina vedie múzeum. Neviem, prečo som si to nedala dohromady.“

Smith na ňu civel a nechápavo žmurkal. „Chcete povedať, že ste sem neprišli za mnou? Prišli ste, aby ste si pozreli exponáty. Chápem tvoj záujem, Gragerová. Vždy si bola prehnane ambiciózna. Ale vy ostatní ste nikdy neprejavili nejaký prehnaný záujem o rod Bifľomorovcov. O čo vám ide?“

„O nič,“ odbil ho Harry krútiac hlavou. „Bol to Hermionin nápad a nemali sme nič lepšie na práci. Nevedeli sme, že tu budeš.“

Smith prikývol, aj keď stále sa tváril trochu podozrievavo. „No tak sa tu poobzerajte, ale ničoho sa nedotýkajte. Máte šťastie, že ste prišli práve teraz. V septembri na dva týždne zatvárame.“

„Naozaj? Prečo?“ spýtala sa Hermiona.

„Predpokladám, že viete, že Rokfort neotvoria. Svoj posledný rok strávim na Beauxbatonse. Moji rodičia pôjdu so mnou, aspoň kým sa neusadím. Čudujem sa, že neurobíš to isté, Grangerová. Ako dokončíš svoje štúdiá?“ chcel vedieť Smith.

„Moja mamka nás všetkých bude učiť doma,“ odpovedal mu Ron a uši mu zružoveli len nepatrne.

„Chápem,“ odvetil Smith pohŕdavo a hľadel na nich ponad svoj hore ohnutý nos. „Som si istý, že to bude stačiť, keď si nemôžete dovoliť ísť do Francúzska. Nechám vás, nech môžete obdivovať naše poklady.“

„Nechám vás, nech môžete obdivovať naše poklady,“ napodobnil Smitha Ron. „Prečo ten –“

„Ron,“ zahriakla ho Hermiona vyčítavo. „Len buď ticho a trochu sa tu rozhliadni, nech sa sem môžeme premiestniť, keď budeme pripravení.“

Chvíľu si prezerali starožitnosti a čítali niektoré známe fakty zo života Helgy Bifľomorovej, aby v Zachariasovi nevzbudili ďalšie podozrenie. Keď sa opäť zhromaždili vonku, Harry sa rozhodol.

„Dobre. Ak bude múzeum zatvorené prvého septembra, budeme musieť prísť hľadať vtedy,“ navrhol.

„Cítil si niečo, kým sme boli dnu, Harry?“ opýtala sa Ginny.

„Nie, ale bol som trochu nesústredený. Keď sa vrátime, musíme urobiť dôkladnú prehliadku,“ odvetil.

„Tak, kam sa pozrieme medzitým?“ opýtal sa Ron.

„Na jediné ďalšie miesto, o ktorom vieme na isto, že tam Voldemort nejaký čas bol – do Albánska,“ odvetil Harry zamračene.

„Do Albánska?“ opakoval Ron s očami rozšírenými,

„Viem, že v štvrtom ročníku šiel Červochvost Voldemorta hľadať, a našiel ho žiť v albánskom lese. Môžem sa len domnievať, že tam utiekol, keď prišiel o moc, lebo sa tam z nejakého dôvodu cítil bezpečne. Dumbledore povedal, že keď odišiel od Borgina a Burkesa, na istý čas zmizol a tak si myslím, že ten čas mohol stráviť práve tam,“ vysvetľoval Harry.

„Myslím, že to je rovnako dobrá úvaha, ako každá iná,“ odvetila Ginny, no jej pohľad prezrádzal, že ju to zaskočilo.

„Ale čo Borgin a Burkes?“ opýtal sa Ron. „Práve si povedal, že tam pracoval. Možno skryl jeden tam. Mali sme sa pozrieť, kým sme tam včera boli.“

„Nemyslím si to,“ odvetil Harry krútiac hlavou. „Bol len predavačom a on má rád, keď má moc. Okrem toho, je príliš veľká šanca, že by ten skrytý predmet našli a predali. Myslím si, že neukryl nič v sirotinci, lebo sa tam necítil silný. Presne kvôli tomu istému ukryl prsteň do domu Gauntovcov po tom, čo zabil Morphina. Mám dojem, že sa cíti mocný, keď zabíja. Hepzipah zabil priamo v Smithovskom dome, preto si myslím, že horcrux skryl priamo tam.“

„Takže ideme do Albánska. Nejaké nápady, kam sa premiestiť?“ opýtal sa Ron. „Predpokladám, že Albánsko je veľká krajina.“

„No,“ ozvala sa Hermiona tónom, ktorý používala, keď sa na nich chystala vysypať omračujúce množstvo faktov. „Asi tridsať percent územia Albánska je pokrytých lesmi. Čierne borovice sa nachádzajú hlavne v centrálnych oblastiach. Myslím si, že by sme mali začať tam, lebo to vyzerá ako miesto, kde by sa Voldemort chcel schovať. V Elbasane je premiestňovacie stanovisko. Mohli by sme začať tam a potom pokračovať do menej zaľudnených oblastí.“

„Ty si čo? Chodiaci atlas?“ neveriacky sa opýtal Ron.

„Myslel si si, že kým ste boli vy dvaja v Šikmej uličke, my s Ginny sme sa celý deň flákali? Predpokladám, že presne to by ste robili vy dvaja. My sme boli v muklovskej knižnici. Predpokladala som, že náš ďalší cieľ bude Albánsko,“ odfrkla Hermiona.

„Takže ty si myslíš, že najlepšie miesto na začiatok je Elbasan?“ rýchlo sa opýtal Harry, aby zastavil blížiacu sa hádku.

„No, predpokladám, že by si vybral málo zaľudnené miesto, ale vieme tiež, že tam Červochvost natrafil na Bertu Jorkinsovú, takže nemohlo byť úplne odľahlé,“ vysvetlila Hermiona.

„Dobrý postreh. Vyzerá to, že ideme na výlet,“ povedal Harry a zachechtal sa. Spomenul si, ako strýko Vernon preklínal otrasných mladých ľudí, cestujúcich len s ruksakom krížom cez kontinent, a rozveselila ho myšlienka, že pridáva ďalšiu vec na zoznam vecí, ktoré na ňom jeho strýko neznáša.

Reklamy

One thought on “Siedmy horcrux – Kapitola 10 – Oneskorenia, sklamanie a rande – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s