Siedmy horcrux – Kapitola 9 – Hádaj, kto príde na večeru? – Časť 3

Posledná časť deviatej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Keď sa po dlhej, a veľmi otvorenej, prechádzke po Šikmej uličke vrátili na Grimauldove námestie, čakala ich narodeninová oslava hodná kráľa. Cestou urobili niekoľko zastávok, vrátane návštevy Vydarených výmyslom Weasleyovcov. Tam mu Fred s Georgom dali narodeninový darček. Vraj bude lepšie, ak to otvorí niekde mimo dohľad sliedivých očí pani Weasleyovej.

Harry otvoril balík a našiel v ňom dve fľaše Ogdenskej ohnivej whiskey.

„To sú fľaše nekonečného žúru,“ vysvetľoval Fred.

„Ručíme za to, že vydržia celú jednu párty,“ pokračoval George.

„Alebo aspoň kým nezamdlieš,“ dodal Fred s úškrnom.

Keď tak kráčali rušnou ulicou, stretli niekoľkých spolužiakov a pár krát ich vyfotili. Celkovo vzaté, Harry to pokladal za veľmi úspešnú vychádzku.

Pri návrate bol Harry šokovaný množstvom jedla, ktoré pani Weasleyová pripravila. Od hanby z pripravovaného klamstva mu skrútilo vnútornosti a pokúsil sa pani Weasleyovej ukázať, ako vďačný bol za jej láskavosť.

Vzala to, ako by to nič nebolo, no Harrymu sa zdalo, že v očiach pána Weasleyho zazrel náznak pochopenia.

„Hmm, pečené jahňacie,“ ocenil Ron, sadol si a pritiahol si tanier.

„Kašli na jedlo, Ron. Ako si dopadol?“ opýtala sa Hermiona a od napätia si zahryzla do hornej pery.

„Ako som dopadol s čím?“ opýtal sa Ron s ústami plnými zemiakov.

Hermiona zostala vyjavene sedieť. „S čím? No predsa s tvojím testom. A vôbec, Ron, kde ste boli tak dlho?“ zaujímala sa Hermiona.

„Och. Prešiel som,“ odvetil Ron a dal si ďalšie sústo.

„Vedela som, že na to máš,“ vykríkla Hermiona a objala ho.

Ronovi najprv vypúlil oči, no potom jeho tvárou preletel veľmi spokojný výraz, nad ktorým sa Fred s Georgom zachechtali.

„A ty, Harry? Ako si dopadol ty?“ opýtala sa Ginny, pretisla sa k nemu a sadla si na vedľajšiu stoličku.

„Mám licenciu,“ odvetil s úškrnom.

„Vedela som, že to spravíš,“ odpovedala, naklonila sa k nemu a letmo ho pobozkala. Harry cítil, že mu tvár horí.

„Prešli aj napriek snahe Rufusa Scrimgeoura rozptýliť ich,“ ozval sa pán Weasley a naložil si večeru.

„Čo tým myslíš?“ opýtal sa okamžite Lupin.

„Nič to nebolo,“ potriasol Harry hlavou.

„Čo bolo nič?“ vyzvedal Lupin.

„Scrimgeour kvôli Harrymu zavolal kopec reportérov,“ odpovedal mu Ron. „Viete ako veľmi chcel, aby sa Harry ukázal na ministerstve. Chcel, aby ho všetci videli. Snažili sa nás čo najskôr dostať preč, keď sme spravili test, no Harry to nedovolil. Šiel priamo cez vstupnú halu a mával svojou licenciou, takže všetci vedeli, prečo sme tam. Strašne by som chcel vidieť Scrimgeourov výraz, keď sa o tom dozvie.“

„Už sa dozvedel,“ povedal pán Weasley zachmúrene.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry, ktorého výraz pána Weasleyho vystrašil.

„Nepáčilo sa mu to. Večerné vydanie Proroka je už vonku a je plné tvojich fotiek a príbehov, ale nič o tvojej podpore ministerstva, v čo dúfal. Vyhodil čarodejnicu, ktorá v testovacom stredisku pracovala ako recepčná,“ odpovedal pán Weasley.

Harry sa cítil hrozne. Chcel prekaziť Scrimgeourove plány, no nemal v úmysle spôsobiť problémy recepčnej.

„To nie je tvoja vina, Harry,“ povedala pevne Ginny, ktorá si jeho výraz vyložila správne. „Nemôžeš ovplyvniť, čo urobia ostatní. To, čo si urobil, bolo správne, a nemôžeš za to, že Scrimgeour sa správal ako idiot.“

Pán Weasley sa láskavo usmial. „Aj keď nezájdem tak ďaleko, aby som ministra mágie nazval idiotom,“ povedal, a kútikmi mu mykalo, „Ginny má pravdu. Nebola to tvoja chyba, tak nedovoľ, aby si sa kvôli nemu cítil vinný.“

„To stačilo,“ zahriakla ich pani Weasleyová zamračene. „Toto je Harryho narodeninová večera. Rozprávajme sa o niečom príjemnejšom.“

Harry si spomenul, ako nahnevaná bola minulý rok, keď jeho oslavu prerušili správy o vojne. Vedel, že to myslí dobre, ale stála si odmietala priznať, že Harry je súčasťou vojny, či sa jej to páči, alebo nie.

Z myšlienok ho vyrušil príchod Tonksovej. Bola bledá a vyzerala vyčerpane. Trávovozelené vlasy jej skleslo viseli na plecia. „Prepáčte, že meškám,“ ospravedlnila sa a unavene si sadla do kresla, ktoré pre ňu pritiahol Remus.

„Vyzeráš strašne, Tonksová,“ povedala pani Weasleyová ustarane.

„Ťažký deň,“ odvetila Tonksová a pokúsila sa o úsmev.

„Zase si mala službu v Azkabane?“ opýtal sa Remus a podal jej pohár vína a tanier s večerou.

Tonksová prikývla a vďačne si odpila z vína. „To miesto je strašné.“

„Azkaban?“ spýtal sa Harry. „A čo si robila v Azkabane?“

„Odkedy odišla väčšina dementorov, ministerstvo tam na stráženie väzňov posiela aurorov,“ odvetila mu Tonksová.

„Väčšina?“ zarazil sa Harry. „Ešte tam nejakí zostali?“

„Niekoľko starších a slabších,“ vysvetlila sťažka Tonksová. „Odporné stvorenia. Myslím, že niektorí tam zostali len kvôli ľahkej koristi. Nechcelo sa im ísť si hľadať svoju vlastnú potravu.“

„No na tom veľmi nezáleží. Steny Azkabanu dýchajú ich prítomnosťou, lebo tam boli tak dlho. Je to otrasné miesto.“

Pani Weasleyovú striaslo. „Nemôžem uveriť, že ťa tam poslali. Pamätám si, ako tam raz musel ísť Artur. Trvalo mu niekoľko dní, kým sa zotavil,“ povedala so slzami v očiach.

Pán Weasley ju upokojujúco chytil za ruku. „No tak, Molly. Niekto tých väzňov strážiť musí, nie? Nie je iná možnosť.“

Myslím si, že ministerstvo by malo postaviť novú väznicu, niekde mimo vplyvu dementorov z Azkabanu,“ ozval sa Bill. S Fleur sa nedávno vrátili zo svadobnej cesty. Obaja boli opálení a vyzerali dobre oddýchnutí. „Na uväznenie by sa dali použiť kúzla a jedlo by mohli zaobstarať domáci škriatkovia.“

„Tak to rhobíme vo Fhrancúzsku,“ súhlasila Fleur. „Podľa mňa je to oveľa lhepšie.“

„U nás možno niečo také spravia po vojne. Práve teraz sa ministerstvo sústreďuje na Veď-Viete-Koho a skazu, ktorú spôsobuje,“ povedal pán Weasley sťažka.

Noviny hlásili nové útoky dementorov takmer denne a Temné znamenie sa v muklovských oblastiach objavovalo stále častejšie. Minulý týždeň začalo v Birminghame horieť niekoľko budov, ktoré sa aj napriek veľkému ministerskému úsiliu nepodarilo uhasiť.

„Keď budete po večeri, ako dezert som pripravila koláč s melasou. To je tvoj obľúbený, že, zlatko?“ opýtala sa pani Weasleyová a zazerala na Billa a pána Weasleyoho.

„Áno, pani Weasleyová,“ odvetil Harry. Aj napriek tomu, že chcel o udalostiach v Azkabane vedieť viac, vidina melasového koláča pani Weasleyovej bola veľmi lákavá.

Celá spoločnosť potom prijala návrh pani Weasleyovej na príjemnejší predmet rozhovoru a nechala na chvíľu vojnové správy bokom. Zvyšok večere strávili príjemne a so smiechom nad dvojičkami, ktoré si doberali Rona kvôli jeho prvému, neúspešnému pokusu získať premiestňovaciu licenciu.

Všetci boli tak zabraní do zábavy, že si ani nevšimli, že sa kuchynské dvere znovu otvorili. Do kuchyne vstúpila, s opatrným výrazom na tvári, Narcissa Malfoyová a niesla hromady použitých riadov. Prešla k drezu a položila riad vedľa neho, pričom znechutene hľadela na kuchynskú dosku.

„Narcissa,“ oslovila ju pani Weasleyová milo. „Dala by si si niečo?“ Harry si všimol, že pani Weasleyová nevyskočila, aby ju obslúžila, ako to zvyčajne robievala, keď niekto vošiel do kuchyne.

Ginny sa naklonila k Harrymu a zašepkala: „Ja neverím. Priniesla tie riady dolu. Musí byť hladná, celý deň nič nejedla.“

Pani Malfoyová vyzerala byť touto ponukou dotknutá. „Radšej by som si vzala tanier hore,“ povedala strnulo.

„No, jedla je tu dosť. A vidím, že ste zhora priniesli taniere. Budete ich však musieť aj umyť, lebo už žiadne čisté nezostali. A potom si pokojne naberte,“ povedala pani Weasleyová s úsmevom a bez jediného pohľadu spať sa obrátila k svojmu tanieru.

Pani Malfoyová zostala stáť s ústami dokorán a s odporom pozerala na pani Weasleyovú. Jej bledé, kostnaté prsty sa v šoku zovreli okolo tácky. „Na také veci sú predsa domáci škriatkovia,“ povedala zdesene.

Pani Weasleyová sa usmiala a potriasla hlavou. „Och, nie, odkedy Kreacher odišiel do Rokfortu. Aj tak nebol veľkou pomocou. Ak chceme v tomto niečo urobiť, domáce práce si musíme rozdeliť všetci.“

„Sídlo Malfoyovcov má celý oddiel domácich škriatkov. Iste to nebude nikomu prekážať, ak si jedného zavolám, aby pre mňa pracoval,“ povedala pani Malfoyová povýšenecky.

„Nie,“ prerušil ju Remus drsne. Znel nahnevane. „Toto sme prebrali, keď ste prišli. Sami ste svedkami toho, že lojalita domáceho škriatka sa nedá zaručiť.“

Harryho žalúdok sa stiahol, keď Narcissa bez ospravedlnenia zabodla nos dohora.

Hermiona sa pri zmienke o domácich škriatkoch zamračila a prekrížila si ruky na prsiach. Harry vedel, že to chcelo všetko jej sebaovládanie, aby sa nezačala hádať o škriatkovských právach. Musela vedieť, že by jej názory nepadli na úrodnú pôdu. No poznal Hermionu dosť dobre na to, aby vedel, že nevydrží byť ticho oveľa dlhšie.

„Mám si jedlo pripravovať sama?“ spýtala sa neveriacky pani Malfoyová a jej bledé, modré oči sa od úžasu rozšírili.

„Len ak chcete jesť,“ odvetila pani Weasleyová s úsmevom, aj keď bol jej tón ľadový.

Harry sa oprel o operadlo stoličky a uškŕňal sa. Toto bol jeden z najlepších darčekov, aké mohol dostať. No keď si spomenul na Kreacherovu zradu, mal dojem, že pani Weasleyová nerobí pobyt Malfoyovcov tu dostatočne nepríjemný. Narcissa Malfoyová našla v pani Molly Weasleyovej seberovnú, no Harry predpokladal, že nemá ani potuchy, s kým má dočinenia.

Obzrel sa na Freda a Geroga. Tí sedeli opretí v kreslách, upíjali z vína a otáčali hlavami zo strany na stranu, akoby sledovali napínavý tenisový zápas. Ginny si hrýzla peru, aby sa nerozosmiala. Nikto nepovedal ani slovo.

Narcissa zúrila. Nenávistne preletela pohľadom celú spoločnosť. Harry očakával, že sa otočí na päte a odíde, no hlad musel byť silnejší než jej pýcha. Schytila tanier, hodila ho do drezu a pohŕdavo ho začala umývať.

Strnulo, s hlavou vysoko zdvihnutou, prešla k stolu a chladne si premerala pripravené pochúťky, až sa jej pohľad zastavil na torte so slovami ‘Všetko najlepšie, Harry’ na vrchu.

Jej ľadovo modré oči sa upreli na Harryho. „Toto je tvoja narodeninová oslava,“ povedala arogantne. Nebola to otázka.

„Je,“ pritakal Harry s úškľabkom.

Narcissa odložila tanier späť na kuchynskú dosku. „Prešla ma chuť,“ prehlásila a prebehla pohľadom Weasleyovcov a ostatných hostí. „Som prekvapená, že je toľko ľudí, ktorí sú ochotní byť ti nablízku. Tí, čo tak robia, zvyknú skončiť mŕtvi.“

Harry stisol zuby a prinútil sa zostať sedieť. Jeho tvár však musela zblednúť, lebo Ginny ho okamžite chytila za ruku a upokojujúco ju stisla.

Obrátila sa k Narcisse a povedala: „Zatiaľ čo tí okolo vás majú zvyk skončiť v base.“

Narcissine oči sa zúžili, no skôr, ako stihla odpovedať, zahriakla ju pani Weasleyová ostro: „To stačí.“

Narcissa sa otočila na päte a odišla s nosom zabodnutým do neba.

Harry si vydýchol.

Po jej odchode zostala kuchyňa chvíľu ticho. Nakoniec sa Ron naklonil cez stôl a dramaticky zašepkal: „Zaujímalo by ma, či nos drží tak vysoko preto, že žila toľko rokov Luciusom a Dracom. Pozerá tak vysoko preto, aby sa nemusela pozerať na nich.“

Ginny odfrkla a nahnevane si z tváre odfúkla prameň vlasov. „Kašli na ňu, Harry. Nenechaj ju, aby ti pokazila oslavu.“

Rozhovor okolo stola sa znovu rozprúdil a Narcissina prítomnosť bola zabudnutá. No napriek Harryho snahe bola jeho nálada pokazená. Či to povedala v hneve alebo nie, Narcissine slová boli pravdivé a to obnovilo Harryho starosti o jeho najbližších. Keď otváral darčeky, prinútil sa usmievať sa, no túžil odísť a vyčistiť si hlavu.

Keď bolo po večeri, pani Weasleyová všetkých vyhnala z kuchyne a trvala na tom, že umyje riad. Harry sa pokúsil utiecť a vybehol do izby, ktorú zdieľal s Ronom, no jeho priatelia očividne vedel, ako sa cíti, a nasledovali ho.

Ginny sa posadila na posteľ vedľa Harryho, zatiaľ čo Ron s Hermionou sedeli na Ronovej posteli. Fred s Georgom sa zvalili na zem a začali sa prehŕňať kopou Harryho darčekov.

„Tu je to,“ vykríkol nakoniec Fred a vytiahol jednu z fliaš ohnivej whiskey, ktoré v ten deň mu dal on s Georgom.

„Harry, kamoško, myslím, že potrebuješ toto,“ povedal George a podával Harrymu otvorenú fľašu.

Harry sa na ňu chvíľu mlčky pozeral, no potom fľašu pozdvihol a dal si riadny hlt.

„Harry!“ vykríkla pohoršená Hermiona.

„Čo je? Je plnoletý,“ bránil ho Ron, vzal si od Harryho fľašu a tiež si odpil. Ron fľašu podal Fredovi. Obe dvojičky si dali hlt a potom fľašu podali Ginny.

„Ginny nie je plnoletá,“ namietla Hermiona a pozorne sledovala fľašu. Harry mal podozrenie, že bola nervóznejšia z toho, že po Ginny je rad na nej, ako z Ginninho veku.

Ginny prevrátila očami a dala si dlhú dúšok. Na chvíľu sa na nich víťazoslávne zadívala, no potom jej začali slziť oči a začala kašľať a prskať.

Harry ju s úškrnom pobúchal po chrbte. „Už si predtým pila ohnivú whiskey, Ginny?“ opýtal sa.

Neschopná rozprávať, Ginny pokrútila hlavou. Oči mala stále plné sĺz.

„Ja som ju mal prvý raz na Billovej rozlúčke so slobodou. A keď sme pri tom… Ráno som sa cítil katastrofálne,“ povedal Harry a stále Ginny hladil po chrbte.

„Ach, správne. Postarali sme sa o všetko,“ ozval sa George a prehraboval sa v krabici, ktorá ukrývala ďalšiu fľašu ohnivej whiskey. Vytiahol odtiaľ ampulku plnú tmavosivej tekutiny a dal si hlt.

„Zaručene zabráni opici,“ vysvetľoval Fred, tiež si logol a podal fľaštičku Harrymu.

Ginny podala fľašu Hermione, ktorá sa na všetkých ostražito zadívala. „Naozaj si nemyslím, že toto je dobrý nápad. Tvoja mama by tu mohla byť každú chvíľu,“ povedala.

Fred lenivo mávol prútikom na dvere. „Ak pôjde tadeto, začujeme ju na schodoch. Ale nepôjde. Je tu Tonksová a mamka urobila čaj. Keď tie dve začnú trkotať, bude im trvať hodiny, kým skončia. Hore dnom, Hermiona,“ vyzval ju s úškrnom.

Hermiona sa narovnala, zhlboka sa nadýchla a dala si veľmi krátky dúšok.

„Zvládneš viac ako toto,“ povedal Ron, keď Hermiona prestala kašľať. „Mysli na to ako na experiment. Nemôžeš mne a Harrymu rozprávať o pití, keď nemáš o dôsledkoch skúsenosť z prvej ruky.“

Hermionine oči sa zúžili, keď zazrela na Rona. Bez toho, aby prerušila očný kontakt znovu pozdvihla fľašu a tento raz si dala riadny hlt. Dvojičky nadšene zvýskli.

„Ukázala si mu, Hermiona,“ ocenil natešene Fred.

„Vždy som vedel, že je v tebe viac ako ten pedantský a slušný zovňajšok,“ povedal George a vzal si od nej fľašu.

Hermiona sa zamračila a Ron jej položil ruku okolo ramien. „Daj pokoj,“ povedal Georgovi stíšeným hlasom.

„Nevytáčaj sa, braček,“ odvetil Fred a vzal si od Harryho fľašu. „Nikto si na tvoju Hermionu nevyskakuje.“

Ronove uši očerveneli, rovnako ako Hermionine líca.

Ako fľaša kolovala a oni počúvali zábavným historkám z ich obchodu, Harry sa pokúsil striasť zo seba nepokoj. Ohnivá whiskey ho v žalúdku hriala, no necítil sa tak bezstarostne a uvoľnene, ako keď ju pil naposledy. Narcissine slová mu stále zneli v hlave.

Tí, ktorí sú ti blízko, zvyknú skončiť mŕtvi…

Harry si zúrivo vzal od Ginny fľašu a dal si ďalší hlt. Zúfalo sa snažil nemyslieť na dôsledky tých slova.

Ron, Hermiona a Ginny sú mi teraz najbližší…

Ron už začal komoliť slová, zatiaľ čo Ginny sa nekontrolovateľne chichotala. Napriek pochmúrnym myšlienkam si Harry nevedel pomôcť. Vidieť ju takto bolo zábavné. Najprv sa smiala na každej nezmyselnej poznámke dvojičiek, no postupne sa začala chichotať už keď sa na ňu niekto čo i len pozrel.

Prekvapujúco, Hermiona vyzerala, že sa drží lepšie ako všetci Weasleyovci. Držala krok s ostatnými, no nezačala sa správať pripito. Na druhej strane, bola oveľa tichšia ako inokedy.

Ginny sa obrátila k Harrymu a mierne sa zamračila, keď si ho pozorne prezerala.

„Čo je?“ opýtal sa nakoniec, rozrušený jej upreným pohľadom.

„Neviem, ako som prišla na čerstvo naložené ropuchy, máš ich skôr smaragdovo zelené. Asi bolo ťažšie zrýmovať ‘smaragdový‘,“ ozvala sa a tak sa chichotala, že nevedela chytiť dych.

Ostatní prepukli v smiech a Harry sa cítil, ako sa červená, keď si spomenul na tú mimoriadne zahanbujúcu Valentínku z druhé ho ročníka.

„Ehm.. Správne,“ povedal a posunul sa, aby sa mohol oprieť o stenu. „Možno ti už stačilo, Ginny.“ Začal sa obávať o to, čo by ešte mohla v tomto stave vyzradiť. Sedel v malej izbe s tromi jej bratmi.

„Do šľaka, Harry, uvoľni sa,“ ozvala sa Hermiona, čím všetkých šokovala. Ronovi spadla sánka.

„Hermiona,“ povedal neveriacky. „Práve si zanadávala.“

„Posledných šesť rokov som s tebou prakticky žila, Ron. Myslíš si, že som nepochytila niečo z tvojich prekliatych spôsobov?“ opýtala sa Hermiona a dala si ďalší dúšok.

Fred s Georgom okamžite zabudli na Harryho Valentínku a obrátili sa na Hermionu s vypočítavými pohľadmi.

„A ktoré z jeho zvykov si ešte pochytila, Hermiona?“ opýtal sa dychtivo Fred.

„Nenaučila som sa, ako si dokáže natlačiť do úst celý zemiak naraz, no nemyslím si, že by som to chcela vedieť,“ povedala vážne a ostatní sa smiali. „Ale naučila som sa kopec nadávok a dokážem sa tváriť, že pozorne počúvam, zatiaľ čo rozmýšľam o domácich úlohách. Samozrejme, Ron asi nemyslí na domáce úlohy. Skôr na metlobalovú taktiku. Nikdy som nevidela nikoho tak posadnutého tým prekliatym metlobalom. V minulosti, pred tým, ako sa dostal do tímu, zvykol, zatiaľ čo sledoval, ako Harry hrá, citovať fakty o každom jednom zápase v histórii.

„Nikdy som neveril, že počúvaš,“ povedal ohromene Ron.

„Och, nedávala som pozor, ale rada som počúvala tvoj hlas. Keď nenadávaš alebo kvôli niečomu nekričíš, máš naozaj príjemný hlas. Ale naozaj dosť často kričíš,“ pokračovala vážnym tónom.

Natešené výrazy na tvárach Freda a Georga Harrymu naznačoval, že toto Ronovi nikdy neprejde len tak.

Tí, ktorí sú ti blízko, zvyknú skončiť mŕtvi…Ak budú trvať na tom, že pôjdu so mnou,bolo viac ako pravdepodobné, že jeden alebo všetci…

Harryho striaslo, lebo vedel, že by nikdy neprežil, keby ich stratil. Voldemort sa nikdy nesmie dozvedieť, že najistejší spôsob, ako zničiť Harryho, by bola ublížiť jeho priateľom. To nemôže dovoliť. Nedovolí.

„Harry,“ povedala Ginny nežne a chytila ho za ruku. Oči sa jej leskli a vyzerali trochu prázdne, no stále dokázala vycítiť jeho vnútorný nepokoj.

Točila sa mu hlava a zrazu sa cítil veľmi starý a unavený. Možno mal len sedemnásť, no cítil sa, akoby už prežil niekoľko životov.

„Všetko bude v poriadky,“ zašepkala Ginny a posunula sa, aby si mohla hlavu položiť na jeho hruď. „Skús sa menej znepokojovať.“

„Och, to je ale pohľad,“ ozval sa hlas od dverí.

Harry pozrel hore a Draca Malfoya, ako sa opiera o rám dverí s nerozlúštiteľným výrazom na bledej tvári. Blond vlasy mal neupravené a viseli mu do očí veľmi nemalfoyovským spôsobom.

„Čo chceš?“ opýtal sa Ron, vyskočil na nohy a mierne za zavrávoral.

„Prišiel som vypátrať zdroj toho hluku. Nevedel som, že preruším vašu úbohú malú párty,“ uškrnul sa Malfoy.

Ginny sa začala smiať a chytila sa za brucho, v snahe kontrolovať svoj chichot.

Harry sa na ňu pobavene usmial a čakal, kým chytí dych.

„Naozaj vyzerá ako fretka,“ povedala sťažka dýchajúc.

„Sklapni, Weasleynka,“ okríkol ju Malfoy a v jeho šedých očiach sa zablyslo. „Ty úbohá malá zradkyňa krvi. Stýkaš sa s Potterom a humusáčkou. Si hanba svojej krvi. Vždy si mala pre Pottyho slabosť, že?“

„Pozor na hubu,“ zavrčal Ron s päsťami zovretými.

„Daj jej pokoj, Malfoy,“ vyštekol Harry, zoskočil z postele a vytiahol prútik. Celý večer hľadal ventil na svoju zlú náladu a blondiak predstavoval dokonalú príležitosť. „Nech ťa už znovu nepočujem tak sa s ňou rozprávať.“

Ginny sa prestala chichotať a snažila sa sústrediť na dianie okolo.

„Nechať ju na pokoji? Aj tak je v samom centre, Potter. Bože, ty si fakt naivný, čo? Snape už Temnému pánovi povedal o tvojej malej priateľke. Má rovnakú šancu, že prežije túto vojnu, ako ty,“ povedal Malfoy.

Tí, ktorí sú ti blízko, zvyknú skončiť mŕtvi…

„Čo chceš, Malfoy?“ opýtal sa Harry cez stisnuté zuby. Nechcel mu spraviť tú radosť, aby videl, že jeho slová mali na Harryho nejaký dopad. „Stavím sa, že si to pred tým, ako sa Voldemort obrátil proti vám, s radosťou potvrdil.“

„Len som sa zaujímal, prečo sa Vyvolený zašíva v spálni a chľastá so svojimi kumpánmi, kým všetci čakajú, kým spasí svet. Nemyslím si, že by bola ich viera taká silná, keby ťa videli teraz, Potter.“

„Prečo nie?“ vyštekol Ron agresívne a postavil sa pred Harryho. „Ja mám dojem, že by všetkým prospelo, keby videli, že Harry nenechá V-Voldemorta zasahovať mu do života.“

Malfoy sa pri tom mene zachvel a oči sa mu mierne rozšírili. Harry si pomyslel, že to bolo prvý raz, čo počul Rona to povedať, a chcel vedieť, koľko z toho mala na svedomí ohnivá whiskey.

„V týchto temných časoch potrebuje každý trochu smiechu,“ ozval sa Fred a postavil sa vedľa Harryho.

„Harry nám to povedal pred pár rokmi a mal pravdu. Vyhrá a prežije. A my všetci tam budeme s ním a uistíme sa, že to tak bude,“ doplnil George a postavil sa Harrymu z druhej strany.

Harryho srdce sa hrdosťou zväčšilo. Keď sa pozrel na Malfoya, videl na jeho tvári neistotu. Uvedomil si, aké boli ich situácie podobné. Obom bola pridelená nemožná úloha zničiť mocného vodcu nepriateľskej strany. No ich rozhodnutia sa líšili. Harry bol obklopený skupinou silne oddaných priateľov pripravených zomrieť s ním, keby museli, zatiaľ čo Malfoy bol sám a skrýval sa pred tými, ktorým prisahal vernosť. Ich voľby a dôsledky boli veľmi rozdielne.

„Potom všetci zomriete,“ vyprskol Malfoy. „Vy hlupáci netušíte, do čoho sa púšťate. Temný pán nezaháľa a nebude tolerovať vaše malé vtipy.“

„Tak to je asi jeho problém,“ odvetil Fred.

„Každý potrebuje dobrý vtip,“ doplnil George.

Harry kútikom oka pozoroval Ginny. Zmračene sa na posteli postavila, neisto sa zakolísala a namierila na Malfoya prútik.

„Ginny, nerob,“ povedal a natiahol sa k nej. Bál sa, že vo svojom pripitom stave zasiahne seba. Padla dozadu a jemu sa ju podarilo zachytiť, než dopadla. V tom okamihu začul Harry jasné ‘hušš‘ zoslaného kúzla, aj keď vedel, že nevyšlo z Ginninho prútika.

Keď sa otočil, uvidel Rona, Freda a Georga šokovane civieť na dvere, kde pišťala malá biela fretka, ktorá potom utiekla chodbou.

Pozreli sa jeden na druhého, šokom neschopní hovoriť, a potom sa narazobrátili na Hermionu. Sedela na Ronovej posteli a pokojne si leštila prútik. „Ginny mala pravdu,“ odvetila jednoducho. „Ten mizerný hajzeľ naozaj vyzerá ako fretka.“

Dvojičky zrevali od smiechu a Ron klesol pred Hermionou na kolená. „Milujem ťa, Hermiona,“ povedal.

„Bolo by fajn, keby si to povedal aj pri inej príležitosti, a nie len keď som za teba spravila domácu úlohu alebo predviedla dokonalú ukážku transfigurácie,“ odvetila Hermiona upäto.

Ronovi očerveneli uši. „Popracujem na tom,“ povedal potichu.

„Čo sa toho týka, brat môj, myslím, že je čas, aby sme im popriali zbohom,“ navrhol George.

„Hej. Mamka tu bude každú chvíľu a ja nechcem, aby si myslela, že máme niečo spoločné so stavom, v ktorom sa táto banda nachádza,“ súhlasil Fred.

Zapriali Harrymu všetko najlepšie a všetkým dobrú noc.

Harry sa otočil a našiel na Ginny spať na jeho posteli, schúlenú do klbka ako mačka. Prikryl ju plachtou a nežne ju pobozkal na čelo.

„Poďme, Ron. Nechajme dievčatá spať tu a my poďme do ich izby. Musíme zajtra skoro vstávať,“ navrhol Harry.

„Správne,“ odvetil Ron a stále zvedavo pozeral na Hermionu.

Harry sa v tú noc schúlil na Ginninej posteli a keď sa zhlboka nadýchol, cítil tú opojnú kvetinovú vôňu. To bola Ginny. Ich poslanie začne zajtra, no keď tu teraz ležal, cítil sa zvláštne pokojne.

Reklamy

2 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 9 – Hádaj, kto príde na večeru? – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s