Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 3

Záverečná časť ôsmej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Ostatné časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Harryho srdce divo bilo, keď sa prechádzal po malej izbe vedľa vstupnej haly na Grimauldovom námestí. Moody súhlasil s Harryho žiadosťou na vypočutie Malfoya až nečakane rýchlo. Harryho výraz ho musel prezradiť, lebo starý auror sa zachechtal.

„Domyslel som si, že s Dumbledorom ste na niečom pracovali a predpokladám, že v tom chceš pokračovať. Ak si Dumbledore myslel, že o tom nepotrebujem vedieť, stačí mi to. Vždy v strehu, Potter. Čím menej ľudí vie, čo robíš, tým menšia je šanca na odhalenie,“ povedal. Dal som Dumbledorovi slovo, že dohliadnem na to, aby to skončilo. Ak to znamená, že ti pomôžem s tým, čo robíš, tak presne to aj urobím.“

Obrátil sa a oddupotal zohnať Malfoya. Jeho drevená noha vydávala pri každom jeho kroku hlasné klepnutie.

Harry sa presunul do zadnej časti miestnosti a posadil sa do najtmavšieho kúta. Dúfal, že bude môcť sledovať, ako bude Malfoy reagovať na Moodyho, kým zistí, že je tam aj on.

Pochyboval, že bude Malfoy spolupracovať, no ak mal akúkoľvek informáciu, ktorá by im pomohla, Harry bol odhodlaný ju získať.

Keď v hale začul hlasy, stiahol sa do tieňa a čakal.

„To, že musím žiť v týchto neutešených podmienkach vám nedáva právo vtrhnúť do mojej izby bez pozvania, pán Moody. Zásady slušného správania vyžadujú, aby ste mi poslali sovu a dohodli si stretnutie. Napriek vášmu nedostatku slušnosti by som očakával, že budete tieto základné úkony dodržiavať,“ škľabil sa Malfoy, keď vchádzal do izby. Posadil sa do kresla s tvrdým operadlom a nohy si vyložil na podobnú podnožku.

Moody šiel tesne za ním a tváril sa dosť pobavene. Sadol si na stoličku oproti Malfoyovi a nahol sa dopredu, takže sa takmer dotkli nosmi. „Počúvaj, Drake, a počúvaj dobre –“

„Je to Draco,“ vyštekol urazene Malfoy.

Moody pokračoval, akoby sa nič nedialo. „Nie si tu ako hosť, si tu, lebo keby si bol kdekoľvek inde, bol by si mŕtvy.“

„A bez informácií, ktoré vám môžem poskytnúť, by ste šli hneď za mnou,“ odsekol Malfoy, aj keď pri tých slovách trochu zbledol.

Harry sa Malfoyovi pozornejšie prizrel. Už nemal tmavé kruhy pod očami a jeho pokožka už nebola tak sinavá, no stále vyzeral bledý a vyčerpaný. Stále rozprával s nadradenosťou a sebaistotou, akú Harry očakával, no pod tým všetkým bolo cítiť napätie, ktoré tam v minulosti nebolo.

„Už sme to prebrali a uzavreli sme dohodu, ktorá pre nás bude obojstranne výhodná,“ prerušil ho Moody, no znel unavene, akoby takýto rozhovor viedol už mnohokrát.

„To neznamená, že si môžete vtrhnúť –“

„Zaklopal som, Dávid,“ povedal Moodu sucho. „Mám zopár otázok, na ktoré potrebujem odpovede.“

„Je to Draco,“ zavrčal Malfoy cez stisnuté zuby, „a keď sa o tom dozvie moja matka, nebude sa jej to páčiť.“

Moody mykol hlavou smerom k dverám. „Nech sa páči, ak tu potrebuješ svoju mamičku, choď a zožeň si ju.“

Malfoy sa rozhorčene nadul. „Nebude sa so mnou zaobchádzať ako s nejakým obyčajným domácim škriatkom. A som dokonale schopný starať sa o svoje záležitosti.“

„A so mnou sa nebude zaobchádzať ako s tvojou pestúnkou. Dospej, Dudley,“ zavrčal Moody a jeho magické sa pozerala priamo na Harryho úkryt. Žmurklo.

Harry sa takmer zadusil, čo sa tak snažil potlačiť smiech.

„Je to Draco,“ vyštekol Malfoy škrípajúc zubami. „Čo chcete vedieť? Nemám na to celý deň.“

„Je mi ľúto, že narúšam tvoj nabitý spoločenský program,“ ozval sa Harry, vystúpil z tieňa a sadol si vedľa Moodyho. Nohy si vyložil na podnožku a ruky skrížil na hrudi, takže dokonale napodobnil Malfoya. „Nikdy som si neuvedomil, aké zaujímavé sú portréty vo vašom krídle. Predpokladám, že to oni ťa zamestnávajú, keďže v celom dome nie je ani jeden živý obyvateľ, ktorý by sa s tebou rozprával. Musím sa tam pozrieť, keď si budem chcieť intelektuálne podebatovať.“

Molfoyov výraz sa okamžite zmenil z prekvapenia na hnev. „Potter,“ zaškľabil sa na Harryho povýšenecky. „Čo tu chceš? Nezostanem s ním v jednej miestnosti.“

„To on ti chce položiť zopár otázok a keďže je to jeho dom, môže si ísť, kam chce,“ odpovedal mu Moody nezúčastnene.

„Nemám ti čo povedať,“ povedal Malfoy tvrdohlavo a nepozeral sa na Harryho.

„V poriadku,“ odvetil Harry a pokrčil plecami. „Predpokladám, že vieš, kde je východ. A uisti sa, že si si vzal všetky svoje veci, keďže na tú izby čakajú ďalší. Moody, bol by si taký láskavý a priviedol mi Narcissu? Uvidím, či bude spolupracovať viac ako jej syn. Urobíme jej rovnakú ponuku.“

„Nepribližuj sa k mojej matke, Potter,“ vyprskol Malfoy. Na lícach sa mu urobili dva jasné ružové fľaky.

Harry naňho hľadel bez záujmu. „Ak nebudeš spolupracovať, Malfoy, nájdem niekoho, kto bude.“

Malfoy zaťal päste a po tvári sa mu mihlo niekoľko výrazov. „Čo chceš vedieť? Myslel by som si, že pán Vyvolený má na práci lepšie veci. Ak ma tak veľmi chceš dostať z tohto domu, prečo nenasleduješ svoj osud, aby sme my ostatní mohli žiť ďalej?“ uškrnul sa.

„To stačí,“ zavrčal Moody, vytiahol prútik a namieril ho na Malfoya.

„To je v poriadku, Moody,“ zadržal ho pokojne Harry. Vedel, že Malfoy mal sklon chvastať sa, keď bol naštvaný, a on sa na to spoliehal. „To presne urobím, Malfoy, s tvojou pomocou či bez nej. Nezaujíma ma tvoj osud rovnako, ako teba nezaujíma môj.  Ale myslím si, že obaja máme v tomto dome osoby, na ktorých nám záleží. Dokážeš na chvíľu prerušiť svoje detinské výlevy, alebo sa mám ísť pýtať tvojej matky?“

Malfoy pri zmienke o svojej matke znovu pobledol. No jeho hnev ustúpil a zavrčal: „Naseká ťa na drobné kúsky a nakŕmi tebou svojho hada.“

Harry sa prinútil pokračovať vyrovnaným hlasom. „Možno, ale ak sa mi ho nepodarí vziať so sebou, tvoj život je bezcenný ako kopa dračieho trusu.“

Malfoy sa od zlosti nadul a Harry si bol na moment istý, že vytiahne prútik a vrhne naňho kliatbu, no po chvíli akoby spľasol a unavene sa oprel v kresle. „Čo potrebuješ vedieť?“ opýtal sa nevýrazne.

„Chcem vedieť, či Voldemort,“ Harry ignoroval Malfoyove zasyčanie, „nedávno nevydal rozkazy na stráženie istých miest. Myslím tým za posledný rok. Prikázal by, aby boli tie miesta pod dohľadom, no nepovedal by, prečo. Znie ti to povedome?“

V Malfoyovom pohľade sa mihla iskra pochopenia, aj keď sa to snažil zakryť. „Prečo je to dôležité?“ spýtal sa.

Harry nezúčastnene pokrčil plecami. „Možno nie je, ale som zvedavý.“

Malfoyovi sa vrátila časť nadradenosti, keď ledabolo povedal: „Nemyslím si, že by to mohlo byť dôležité.“

„Čo nie je dôležité?“ opýtal sa Harry s prižmúrenými očami. Chlpy na ruke sa mu zrazu zježili.

„Čokoľvek je pod ochranou nemôže byť dôležité, inak by to strážili iní, dôležitejší ľudia. Ľudia, na ktorých záleží,“ odvetil Malfoy.

„Niekto ako ty?“ prevrátil očami Harry.

Malfoy za začervenal. „Dal mi tú najväčšiu úlohu zo všetkých a ja som ju splnil,“ povedal nadnesene.

Keď si Harry spomenul, akú úlohu zohral Malfoy v Dumbledorovej vražde, rozhorelo sa v ňom rozhorčenie. „Nesplnil si ju ty, ale Snape. Nakoniec si to nedokázal. Nie si vrah, Malfoy. Jedného dňa na to možno budeš hrdý.“

„Čo ty o tom vieš?“ spýtal sa Malfoy s očami rozšírenými od úžasu.

„Viem veľa. Viem, že keď Snape a ostatní vpadli cez tie dvere, sklopil si prútik. Profesor Dumbledore ti spravil ponuku a ty si ju chcel prijať,“ spomínal Harry a striaslo ho.

„Ako to môžeš –“

„Vráťme sa na začiatok, chlapci. Čo vieš o tom strážení, Draco?“ zastavil ich Moody a prvý raz použil správne meno.

„Neviem, čo to je, ani kde to je, ale poslal niekam Pettigrewa, Crabba, Goyla a Simmonsa, aby niečo spravili a správu podali jemu osobne. Ani jeden nepatrí k jeho najchytrejším alebo najoddanejším, takže to nemôže byť príliš dôležité,“ odpovedal Malfoy a pokrčil plecami.

Harry opreteky premýšľal. Červochvost sledoval Brloh, teda jeho. Takže zostáva šálka a neznámy horcrux. Ale čo potom strážil ten štvrtý? Nasadiť strážcov, ktorí neboli príliš inteligentní, to bol presne Voldemortov štýl. Nepýtali by sa, prečo, a nezamýšľali by sa nad tým. A ak sa k tomu ostatní smrťožrúti postavili rovnako, ako Malfoy, neverili by, že to bude niečo dôležité.

Červochvost bol Červochvost a ak sa Crabbe s Goylom aspoň trochu podobali svojim potomkom, tiež nebudú veľkí myslitelia. O Simmonsovi nevedel nič, ale predpokladal, že spadá do rovnakej kategórie. Ale prečo štyria?

Ale samozrejme! Medailón. Ak sa Voldemort nedozvedel, že RAB prenikol do jaskyne a ukradol ho, tak sa ani nedozvedel, že sa tam dostali Harry s Dumbledorom. Lucius Malfoy Voldemortovi povedal o zápisníku a Snape o prsteni, no o medailóne nevedel nikto. Niekto strážil jaskyňu. Rozkazy zneli, že všetko nezvyčajné, alebo akýchkoľvek návštevníkov ohlásia priamo Voldemortovi, aby to mohol vybaviť osobne.

Takže tak. Ak by dokázali nájsť tých strážcov, vedeli by, že sú na správnom mieste.

„Znamená to pre teba niečo, Potter?“ opýtal sa Malfoy a pozorne Harryho sledoval.

„Možno,“ odpovedal Harry neprítomne. „Kto vie, čo si Voldemort skutočne myslí?“

Malfoy sklonil hlavu a unavene si pošúchal čelo.  „Pozri sa, Potter, neviem, či je tá záležitosť s Vyvoleným pravda, alebo nie, ale ani ma to netrápi. Meno Malfoy je staršie a váženejšie, ako akákoľvek iná čistokrvná rodina a aj tak nás prenasledujú ako zvieratá. Ani moja matka, ani ja si nezaslúžime žiť takto. Ak sa pokúsiš zastaviť toto šialenstvo, urobím čokoľvek, aby som ti pomohol. Neznamená to, že sme priatelia a neznamená to, že s tebou chcem niečo mať, keď to skončí. Teda ak to prežiješ.“

„To mi stačí,“ prikývol Harry. „Viem, že keď to skončí, ja nebudem chcieť mať nič spoločné s tebou.“

Otočil sa k Malfoyovi chrbtom, krátko pokynul Moodymu a vyšiel z izby s hlavou vysoko zdvihnutou. Mal miesto, kde začne.

* * *

Ďaleko od Londýna, v temnom kamennom sídle ďaleko od ostatných, zvolal Temný pán svojich stúpencov. Sedel za ťažkým dubovým stolom na stoličke s vysokým operadlom pripomínajúcej trón. Jeho hadie črty prechádzali po zamaskovaných, zahalených postavách stojacich pred ním s úctivo sklonenými hlavami. Jeho dlhé prsty prechádzali pomaly, takmer zamilovane, po prútiku a jeho bezcitný pohľad sa zavŕtaval do skupiny.

„Ktorý z vás mi vie povedať, kam zmizol Potter a tá zradcovská rodina?“ zasyčal Voldemort potichu. Jeho hlas bol pokojný, no aj tak spôsobil triašku, ktorá prešla celou skupinou.

„Podľa mňa,“ ozval sa úlisný, kĺzavý hlas zo zadnej časti miestnosti, „sa skrývajú v hlavnom stane Fénixovho rádu. Ako som vás informoval, je tam celá rodina Weasleyovcov a Potter má sklony ochraňovať ich.“

„Áno, Severus,“ povedal Voldemort a v očiach sa mu mihol kratučký záblesk neprirodzenej červene. „Bol si veľmi nápomocný, keď si mi poskytol mená ľudí zapojených v tomto Ráde, ale nedokázal si mi povedať, kde sa nachádza ich hlavný stan.“

Snape sa uklonil ešte hlbšie. „Ospravedlňujem sa, pane, ale viete, ako funguje kúzlo spoľahlivosti. Jeho poloha nemôže byť odhalená bez strážcu tajomstva.“

Voldemort podráždene zovrel vychudnuté prsty okolo prútika. „A kto že je tým strážcom tajomstva?“ opýtal sa.

„Ako viete, od vraždy Albusa Dumbledora už nie som informovaný o dianí v Ráde,“ odpovedal Snape jemne.

„Áno, všetci vieme, že si zabil Dumbledora, Snape,“ zavrčala Bellatrix Lestrangeová, ktorá už nedokázala dlhšie mlčať. „V jednom kuse nám to pripomínaš. Pýtal sa, kto je novým strážcom tajomstva.“

„Ďakujem, Bella,“ zasyčal výhražne Voldemort. „Aj keď si cením tvoju oddanosť, nepáči sa mi, že si hovorila bez vyzvania.“

Bellatrixine oči sa pod maskou rozšírili, keď si konečne uvedomila, že prekročila hranice. „Samozrejme, pán môj,“ povedal so sklonenou hlavou. „Ospravedlňujem sa.“

„Nech sa to nestane znovu, Bella,“ odvetil chladne. Keď spravila krok späť, aby sa znovu zaradila do radu smrťožrútov, pozdvihol prútik a zasyčal: „Crucio.“

Bellatrix vrieskajúc dopadla na podlahu a zvíjala sa od bolesti. Ostatní smrťožrúti hľadeli pred seba, ani sa nepohli. Po riadnej chvíli Voldemort zrušil kliatbu a opäť sa obrátil na Snapa. Bellatrix fňukala na zemi, nikto sa nepohol, aby jej pomohol.

„Poznáš tých ľudí lepšie ako my ostatní, Severus. Koho by si zvolili za nového strážcu tajomstva?“ opýtal sa.

Snape si zamyslene prechádzal prstom po brade. „Môj inštinkt mi vraví, že buď Minervu McGonagallovú, alebo Alastora Moodyho ale ešte je tu otázka Pottera,“ povedal a ohrnul hornú peru.

„Čo s tým má Potter?“ opýtal sa Voldemort.

„Ak mal ten fagan nejaké slovo vo výbere, bude strážcom on. Je neobyčajne arogantný a sebavedomý. Jeho hlúpa chrabromilskosť mu nedovolí, aby bol ohrozený niekto iný, takže by to vzal na seba,“ odpovedal Snape a zatváril sa, akoby mal tie slová zanechali v ústach pachuť.

Voldemort odmietavo povrtel hlavou. „Rád by nedovolil, aby bol strážcom ich tajomstva šestnásťročný chlapec.“

„Normálne by som s vami súhlasil, no pri Potterovi platia iné pravidlá. Sám Dumbledore mu zveril príliš veľa vedomostí,“ povedal Snape so zaťatými päsťami.

„Dumbledore bol blázon a jeho náklonnosť k tomu chlapcovi bola jeho najväčšia slabosť. Nechcem, aby ste sa zaoberali Potterom. Nechajte ho mne. Mám s ním veľmi presné plány. Musí sa naučiť, čo znamená odporovať mi, no pre naše plány nie je nijakou prekážkou,“ povedal Voldemort.

Sanpe vyzeral, že chce protestovať, no sklonil hlavu a ustúpil. „Áno, pane.“

„Podarilo sa niektorému z vás, neschopných idiotov, zistiť, ako sa podarilo tým zradcom krvi zahnať na svadbe dementorov?“ opýtal sa Voldemort slabým hlasom.

„Potterovi a najstaršiemu Weasleymu, tomu, ktorého som poznačil, sa podarilo posilniť ochrany, pane,“ ozval sa Fenrir Greyback.

„Chápem,“ zasyčal Voldemort. „Očakávam, Fenrir, že toho Weasleyho potrestáš.“

„Áno, pane. Poznačil som ho a som si istý, že je sklamaný z postoja ministerstve k našej rase. Keď ho premením na skutočného vlkolaka, bude pripravený pridať sa k nám,“ zaškeril sa Greyback šialene.

„Výborne. A čo je s Malfoyovcami? Chytili ste ich?“ opýtal sa Voldemort.

Smrťožrúti sa neisto zahniezdili, no niekto neprehovoril.

„Položil som otázku a očakávam odpoveď,“ povedal Voldemort bez toho, aby zvýšil hlas. Hrozba v ňom však znela aj tak.

„Nie, môj pane. Akoby sa prepadli pod zem,“ ozval sa ženský hlas.

„Ako je to možné?“ opýtal sa Voldemort.

Opäť ticho.

„Odpovedzte,“ zvrieskol. Z konca prútika mu vyskočili zelené iskry.

„Bez pomoci by to nedokázali,“ odvetila Bellatrix, ešte stále zo zeme. Od bolesti zalapala po dychu, no kľakla si. „Moja sestra nemá kontakty, ktoré by jej pomohli proti vám, môj pane. Musí im pomáhať niekto z Dracových priateľov.“

Snapova tvár zostala bez výrazu.

„Chcem, aby ste ich našli a priviedli predo mňa, spolu s tým, kto zosnoval ich útek. Ten, ktorý ich nájde, si samozrejme vyslúži pochvalu a kúsok mojej vďačnosti,“ povedal Voldemort.

„A čo Červochvost?“ opýtala sa Bellatrix. „Nie je tu. Možno im pomohol on.“

„Červochvostovi chýba na niečo tak odvážne guráž. Viem, kde je, rovnako, ako viem o vašich úlohách. Na to nikdy nezabúdaj, Bella,“ povedal hrozivo.

„Áno, pane,“ strhla sa Bellatrix.

„Všetci máte svoje rozkazy. Viac ma nesklamte. Ak sa stretneme nabudúce, a vy budete môcť nahlásiť len samé zlyhania, budem oveľa nepríjemnejší,“ oznámil a jeho chladný, hadovi podobný pohľad kĺzal po skupine. „Severus, ostaň ešte chvíľu tu. Niečo s tebou potrebujem prebrať.“

„Áno, pane,“ povedal Snape s úklonom.

Ostatní smrťožrúti sa rýchlo premiestnili, aby mohli pokračovať v zadaných úlohách, ale aj aby boli čo najďalej od jeho hnevu.

„Už je to vyše mesiaca od Dumbledorovej smrti a nezaznamenal som ani náznak, že by niekto šiel po mojich horcruxoch. Mám dojem, že si sa mýlil, keď si tvrdil, že Dumbledore o tom niekomu povedal,“ začal Voldemort hlbokým syčaním.

Snape sa uklonil a pomaly podišiel k stolu. „Samozrejme, môžete mať pravdu. Pane. Ale za tie roky, odkedy som sľúbil vernosť Dumbledorovi, som ho spoznal celkom dobre. Vždy mával záložné plány.“

„No napriek tomu si ku koncu niečo z jeho dôvery stratil. Povedal si, že pred tebou niečo tajil,“ odvetil Voldemort a jeho červené oči sa zúžili na tenké štrbiny.

„Áno,“ priznal Snape a nervózne sa zahniezdil. „Mal dojem, že nerobím dosť, aby som zistil, čo mal v pláne Malfoyov chlapec. Nemohol som odhaliť, čo som vedel a bez Dracovej spolupráce sa moje historky ukázali ako nepravdivé. Ako viete, Dumbledore veril, že každý sa dá zachrániť. Dúfal, že chlapcovi ponúknem možnosť na zmenu.“

„Áno, súcit bola jedna z jeho najväčších slabín. Nikdy nedokázal pochopiť, že sú takí, ktorí sa nechcú dať zachrániť.“ Povedal Voldemort s ohyzdným úsmevom na tvári.

Snape sa zatváril, akoby prehltol niečo slizké a nechutné. „Tiež mi odmietol prezradiť, čo preberali všetky tie večery s Potterom.“

Voldemort nedbalo mávol rukou. „Povedal si, že si zaistil, aby sa Potter minulý rok nenaučil oklumenciu. Možno sa Dumbledore rozhodol učiť ho sám a odhalil tvoje klamstvo.“

Snape sa naježil a jeho sinavé črty nadobudli strašný výraz. „Ten chlapec nie je schopný zvládnuť základné techniky. Keď som povedal, že sa nedokáže učiť, nebolo to ďaleko od pravdy.“

„No Dumbledore mal toho chlapca rád,“ povedal Voldemort, očividne pobavený Snapovou otvoreniu nenávisťou k Harrymu.

„Áno,“ odvetil Snape cez stisnuté zuby. „Mal ho tak rád, že mu často dovolil strkať nos do vecí, ktoré mal nechať schopnejším. Obávam sa, že Dumbledore mohol do záležitostí horcruxov zasvätiť Pottera. Jeho ego je dostatočne veľké na to, aby si myslel, že to zvládne.“

„Hlúposť. Dumbledore mal vždy slabosť pre svojich obľúbencov, no nikdy by nezveril informáciu, ktorá by ma mohla zničiť, šestnásťročnému chlapcovi. Opatrne, Severus, prejavuje sa tvoja žiarlivosť,“ zavrhol to Voldemort pobavene.

Snape mierne pozdvihol hlavu. „Pri všetkej úcte, pane, vy ste zverili podobnú úlohu šestnásťročnému.“

Voldemortov úsmev sa vytratil a jeho oči sa opäť zúžili. „Malfoyovmu chlapcovi som tú úlohu zveril ako trest pre jeho otca. Vedel som, že ju nezvládne a mal som pravdu. To ty si zničil môjho nepriateľa. Malfoy to nemal prežiť.  Dumbledore bol príliš vznešený na to, aby dobrovoľne vystavil niekoho, koho pokladal za dieťa, takému riziku. Jeho náklonnosť k Potterovi by mu to nikdy nedovolila.“

Snape sa zamračil. „Môj pane –“

„Dosť! Už o tom viac nechcem počuť, Severus. Mám s Harrym Potterom plány. Verím, že proroctvo o ňom hovorilo ako o hrozbe, lebo bol horcruxom, a nie kvôli nejakým jeho schopnostiam. Keď som uvedomil, čo sa stalo, bolo mi to jasné. Zvládnem Harryho Pottera. Už pre mňa viac nepredstavuje hrozbu. Môžu sa začať uskutočňovať plány na rozloženie ministerstva. Nikto ma nemôže zastaviť,“ povedal Voldemort s planúcimi očami.

„Áno, pane,“ odvetil Snape a pochybovačne sa zamračil. Nebolo tajomstvom, že Snape veril, že Harryho povesť bola prehnaná, ale tiež vedel, že je nemúdre podceňovať ho. Mal nepekný zvyk byť v pravý čas na správnom mieste.

Reklamy

One thought on “Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s