Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 2

Druhá časť ôsmej kapitoly prekladu knihy The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

 

Harry s prekríženými nohami sedel na posteli, bradu si podopieral rukou a hľadel na škatuľu, ktorú mu dala profesorka McGonagallová. Balík zostal zapečatený a dokonale nezaujímavý, zabalený do hnedého papiera, no Harry vedel, že jeho otvorenie bude znamenať posledné zbohom. Profesor Dumbledore bol naozaj preč a nevráti sa. Vedel, že to, že balík neotvorí, nič na tom nezmení. No keď ho otvorí, bude to neodvolateľné.

Sedel na jednom mieste už vyše hodiny a nebol si istý, či dole ešte prebieha stretnutie. Chcel to, čo mu Dumbledore zanechal, otvoriť v súkromí, pre prípad, že by to malo niečo dočinenia s Voldemortom alebo horcruxmi. A tiež neveril svojím emóciám a nechcel, aby bola spoločnosť svedkom ďalšieho zrútenia. Vedel, že by to mal otvoriť skôr, ako ho príde niekto skontrolovať, no nevedel sa k tomu prinútiť.

Dvere slabo zaškrípali a do miestnosti nakukol Ron. „Všetko v pohode, kamoš?“ spýtal sa opatrne.

„Hej,“ odvetil Harry. „Som v pohode, poď dnu.“

Ron otvoril dvere a vstúpil dnu, tesne nasledovaný Hermionou a Ginny.

„Harry!“ začala Hermiona. „Prečo si odišiel bez slova? Ani som si nevšimla, že si preč.“

Harry jednoducho pokrčil plecami.

„Čo ti odkázal?“ opýtal sa Ron a ukázal hlavou na balík.

„Netuším,“ priznal sa Harry s ďalším pokrčením pliec.

„Ani si to neotvoril?“ zhíkla užasnuto Hermiona. „Môže to byť niečo dôležité, niečo, čo by sa nám hodilo.“

„Ja viem,“ povedal potichu.

Hermiona si očividne uvedomila, prečo Harry otáľal, lebo jej pohľad zmäkol a hľadela na Harryho, akoby jej ho bolo ľúto. Odvrátil pohľad a ona sa vrátila a sadla sa na posteľ vedľa Rona.

„Všetci odišli. Vlastne to ani nebolo pravé stretnutie. Nemôžem uveriť, že Rokfort vôbec neotvoria,“ povedala nervózne.

Harry sa strhol, keď roh jeho postele poklesol. Pozrel hore a uvidel na ňom sedieť Ginny, ktorá ho pozorovala. Jej výraz bol neutrálny a on jej bol za to vďačný.

„Takže profesorka McGonagallová doručila všetko?“ opýtal sa Harry hlasom, o ktorom dúfal, že je dostatočne ľahostajný.

„Všetko nie,“ odpovedal Ron zachmúrene.

Harry zaujato pozrel na Rona a nadvihol obočie.

„Dumbledore zanechal niečo aj Snapovi.“ Ron to meno doslova vypľul.

Harry pevne zovrel päste. „To sa dalo čakať, vždy tomu hajzlovi dôveroval.“

„Je to dosť zvláštne,“ povedala Hermiona ustarane.

„A to prečo?“ vytisol Harry cez stisnuté zuby.

Ginny ho vzala za ruku a jemne mu roztvorila päsť. Odhalila tak niekoľko mesiačikovitých kvapiek krvi na miestach, kde sa mu nechty zaryli do kože. Utrela ich a zovrela jeho ruku vo svojej jemnej dlani. Jeho žalúdok sa trochu upokojil.

„No… Viem, že to nechceš počuť, ale dávaj pozor,“ začala Hermiona nervózne. „Profesor Dumbledore Snapovi skalopevne veril. Trval na tom, že je na našej –“

„Až kým ho nezabil,“ vykríkol Harry, ktorý už nedokázal udržať svoj hnev.

„Ja to viem, Harry,“ odvetila Hermiona. „No aj tak, dúfala som, že sa to dá vysvetliť aj inak, že to tak z nejakého dôvodu naplánovali.“

„Ty si myslíš, že Dumbledore mal v pláne, aby ho Snape zabil?“ neveriaco sa pýtal Ron.

„Neviem,“ zvolala Hermiona sklamane. „No chcela by som vedieť, či tu nie je niečo, čo sme prehliadli. Ale ak Dumbledore Snapovi niečo zanechal… Možno to nevedel. Chcela by som vedieť, čo mu zanechal. Mohlo by to zodpovedať niektoré otázky.“

„Žiadne otázky nie sú,“ odsekol Harry príkro. „Snape ho zabil. Dumbledore mu niečo nechal, lebo mu veril, myslel si, že je priateľ. Snape sa ničím nelíši od Červochvosta.“

„Nemôžeš si predsa stále myslieť, že Snape ja na našej strane, Hermiona,“ povedal Ron.

„Nie, myslím, že nemôžem,“ pripustila Hermiona, „ale priala by som si to vedieť na isto.“

„Nie je čo vedieť,“ odvrkol Harry naštvane. Bol viac a viac nahnevaný. „Je to vrah, Hermiona. Zabil Dumbledora a to sa nedá prepáčiť.“

„Hovorila som s Fredom a Georgom,“ ozvala sa zrazu Ginny. „Spýtala som sa ich, či nevedia, kde býval Mundungus.“

„A vedeli?“ vyzvedal Ron.

„Nie, ale keď som im povedala, že to Harry potrebuje vedieť, povedali, že to skúsia zistiť. Povedali, že Dung nikdy nezostával príliš dlho na jednom mieste,“ odpovedala Ginny.

„Super,“ vzdychol Harry. Opäť hrozilo, že ho zaplaví beznádej.

„Neboj sa, Harry, nechaj to na Freda s Georgom. Ak niekto dokáže vypátrať jeho poslednú adresu, sú to oni,“ povedala Ginny povzbudzujúco.

„Aspoň niečo,“ priznal Harry. „Poprosil som Remusa, aby sa pozrel po nejakom kúzelnom stane, s ktorým by sme mohli cestovať. Môžeme ako základňu použiť hlavný stan, ale mám pocit, že budeme často preč. Dumbledore bol minulý rok tiež často preč a vieme, že robil to isté ako my.“

„To je skvelý nápad, Harry. Kedy teda vyrazíme?“ opýtala sa Hermiona.

„Nie pred mojimi narodeninami,“ odvetil jej Harry. „Nechcem žiadne komplikácie s ministerstvom kvôli neplnoletému čarovaniu a dá nám to možnosť usporiadať niektoré veci. Musíme sa rozhodnúť, tam pôjdeme najprv. Ron a ja si tiež musíme spraviť premiestňovací test.“

Ron sa znepokojene zamrvil a Hermiona sa naňho povzbudzujúcu usmiala.

„Prečo neotvoríš tu škatuľu?“ navrhla jemne Ginny. „Možno nám to pomôže v rozhodovaní.“

Harry pozrel na obyčajne vyzerajúcu krabicu. Nič sa nedá robiť. „Áno… Dobre,“ povedal a potiahol za špagát. Keď prekonal svoju počiatočnú váhavosť, okamžite ho premohla zvedavosť a chcel rýchlo zistiť, čo je vnútri.

Keď odstránil aj poslednú časť obalu, vybral z krabice neuveriteľne starú kamennú misu a dôstojne ju postavil na stôl. V mise bolo niekoľko zabalených predmetov.

„Čo je to?“ opýtal sa Ron a zahľadel sa na predmet zblízka.

„To je Dumbledorova mysľomisa,“ odpovedal mu potichu Harry a vybral zvnútra malé predmety.

„Sú veľmi vzácne, Harry,“ poznamenala Hermiona a pozorne skúmala runy vyryté po obvode mysľomisy.

„A drahé,“ nadviazal Ron.

„Takto ti ukázal spomienky na Toma?“ chcela vedieť Ginny a prstami prechádzala po okraji misy. „To sú tie spomienky?“

Harry prikývol a odbalil poslednú zazátkovanú ampulku. „Hej, toto sú tie spomienky, ktoré mi ukázal v priebehu našich lekcií. Myslel si, že pochopenie Riddlovej minulosti je kľúčom k nájdeniu jeho horcruxov.“

„Ale nemali by Dumbledorove myšlienky zomrieť s ním?“ opýtal sa Ron.

„Nie. Mnohé z týchto spomienok patria ľudom, ktorí sú už dávno mŕtvi. Jedna z nich patrila dokonca domácemu škriatkovi,“ vysvetlil mu Harry a rozbalil posledné dve veci.

Pri Ginninom vzdychu sa prudko otočil.

„To je…?“ začala trasľavým hlasom.

Harry držal zápisník, ktorý kedysi spôsobil v Ginninom živote katastrofu. Zahľadel sa hlboko do jej ustaraných očí a pokúsil sa jej odovzdať kúsok svojej sily. Vedel presne, čo cíti, veď sám sa musel pred chvíľou vysporiadať s hrôzami svojej minulosti.

„Áno, je. Neviem, ako ho Dumbledore získal späť. Vrátil som ho Malfoyovi spolu s ponožkou, ktorá oslobodila Dobbyho. Možno ho Malfoy odhodil, alebo ho mal Dobby. Neviem, možno ho Dumbledore nejako získal v sídle Malfoyovcov,“ odvetil Harry a uprene sledoval Ginny.

Ginny natiahla trasúcu sa ruku k potrhanému, tesákom prederavenému zápisníku. Harry jej ho s vážnym výrazom podal. Vedel, že si musí so svojimi démonmi poradiť sama.

„Nie, Ginny, nerob,“ ozval sa Ron a vrhol sa za zápisníkom.

Harry zachytil Ronovu ruku a zadržal ju. „Nechaj ju to spraviť, Ron. Potrebuje to,“ povedal mu s očami stále upretými na Ginny.

Jej oči boli smutné a vystrašené, no ostali suché. V tichosti prevrátila niekoľko stránok a pozrel na Harryho. „Len kniha,“ vyhlásila trasľavo.

Harry prikývol. „To je všetko, čo z neho zostalo. Len kniha. Porazila si ho, Ginny.“

„Nie, to ty si ho porazil,“ namietla Ginny s krátkym, neveselým úsmevom. „Ja som bola v bezvedomí.“

„To ty si ho porazila. Prežila si. To sa nikdy nemalo stať. Celý rok si s ním bojovala celkom sama a prežila si. Nepodceňuj sa, Ginny,“  odvetil Harry prudko.

Ginnine oči sa naplnili slzami, ktoré tak dlho zadržiavala, ale opäť ich potlačila. Harry sa naklonil dopredu a nežne ju pobozkal na čelo. Oprela  sa oňho a položila si hlavu na jeho rameno.

„Čo je v tom poslednom balíčku?“ potichu sa opýtala Hermiona.

Stále po očku sledujúc Ginny ho Harry otvoril. Obsahoval prsteň Marvola Gaunta s čiernym kameňom. „Je to ten druhý horcrux. Ten, ktorý zničil Dumbledore,“ oznámil im Harry.

„Ó, môžem sa naň pozrieť?“ požiadala ho Hermiona.

Harry jej ho podal. „V krabici je ešte niečo,“ povedal a vytiahol odtiaľ jeden z Dumbledorových krehkých strieborných prístrojov.

„Na čo to je?“ chcel vedieť Ron.

„Nemám ani tušenia,“ odvetil Harry a zblízka si prístroj prezeral. Bol zložený z niekoľkých krehkých strieborných valčekov a na vrchu mal trubičku.

„Nie je tam nejaký návod?“ opýtala sa Hermiona.

„Nie,“ odpovedal Harry úsečne a bojoval so spomienkou na okraji jeho vedomia. „Ale už som ho videl predtým,“ povedal nesústredene.

„Jasne, že hej,“ Dumbledorova kancelária nimi bola prepchatá a ty si tam bol dosť často,“ pripomenul mu Ron.

„Kedy si ty bol v Dumbledorovej pracovni?“ zaujímala sa Hermiona.

„Minulé Vianoce. V tú noc, keď mal Harry tú vidinu, v ktorej videl, ako tatka napadol had,“ odpovedal Ron.

„To je ono!“ vykríkol Harry a luskol prstami.

„Čo?“ chcela vedieť Ginny.

„Vtedy som videl túto vec. Bolo to v tú noc, keď som mal tú vidinu, či čo to bolo. Dumbledore s tým prístrojom niečo robil. Vychádzal z neho zelený dym,“ pokračoval Harry vzrušene. „A potom sa zmenil na hada.“

„To si nepamätám,“ zamračil sa Ron.

„Vtedy si mal iné starosti, nie?“ opýtal sa Harry.

„Ale nie je tam nejaká poznámka alebo niečo, čo by vysvetľovalo, ako to funguje?“ opýtala sa Hermiona a odfúkla si z čela prameň vlasov.

Harry sa znovu pozrel do krabice, no tá bola prázdna. „Nie, nič tam nie je.“

„Môžem sa spýtať profesorky McGonagallovej,“ navrhla Hermiona. „Mohla by vedieť, ako to funguje.“

„To je dobrý nápad,“ ocenil Harry a neprítomne prikývol. „Aj tak jej potrebujeme ukázať portrét zakladateľov.“

„Myslím, že ti povie, že v tejto chvíli je vo väčšom bezpečí tu, keďže Rokfort neotvoria. Nezdá sa mi, že by mala veľkú dôveru v ministerstvo,“ povedala Hermiona.

„Nedá sa povedať, že by som s ňou nesúhlasil,“ odvetil Harry.

„Keď Rokfort neotvoria, aspoň nemusím mamke hovoriť, že sa tam nevrátim,“ potešil sa Ron.

„Ale musíš jej povedať, že odchádzaš, Ron. Ani z toho nebude príliš nadšená,“ namietla Hermiona.

„Nemyslím si, že by sme jej to mali povedať,“ ozvala sa Ginny. „Nikdy s tým nebude súhlasiť a určite sa nás pokúsi zastaviť. Mali by sme pri prvej príležitosti vykĺznuť. Povedal si, že hlavný stan použijeme ako základňu, Harry?“

„Hej, povedal som to Lupinovi,“ odvetil Harry s úškrnom. „Ako si to zistila, Ginny?“

Ginny sa usmiala. „Som najmladšia zo siedmich, Harry. Keby som sa nenaučila načúvať, nikdy by som sa nič nedozvedela.“

Harry sa znovu uškrnul. „Presne tak som ja fungoval u Dursleyovcov. Myslím, že kým odídeme, mali by sme si tie spomienky prejsť v mysľomise.“

„Kam pôjdeme najprv?“ opýtal sa Ron.

„Mám dojem, že najlepšie miesto, kde začať, je to, kde začal aj on. Sirotinec,“ odvetil Harry.

„Bol to muklovský sirotinec, že?“ uisťovala sa Hermiona.

„Hej,“ potvrdil Harry a prikývol.

„Môžem si požičať Hedvigu?“ požiadala Hermiona. „Poprosím mamu, aby nám zistila mená všetkých londýnskych sirotincov, ktoré fungovali pred päťdesiatimi rokmi.“

„Ako by to mohla vedieť?“ opýtal sa šokovaný Ron.

„Jednoducho použije internet,“ odvetila Hermiona s pokrčila plecami.

Ronov ohromený výraz sa nezmenil. „Použije čo?“

„Och, to je počítač, že?“ opýtala sa Ginny so širokým úškrnom. Jej záujem Harrymu pripomenul pána Weasleyho.

Hermione šklbalo kútikmi, ako sa pokúšala nesmiať. „Áno, má to niečo spoločné s počítačmi. Ale to je jedno, ona vie, čo má robiť. Bude rada, že som ju poprosila o pomoc.“

Harry zdvihol pohľad a spýtavo sa jej pozrel do očí.

Hermiona pokrčila ramenami. „Jednoducho sa cíti trochu mimo môjho života. Akoby aj nie? Nedá sa s tým nič robiť, Harry, ale žiadosť o pomoc ju poteší.“

Harry si povzdychol. Cítil sa kvôli Hermioninej rodine zle. „Dobre teda. Začíname. A vy traja si potrebujete, zatiaľ čo sme tu, precvičiť cloniace zaklínadlo.

„Harry, clonenie sme prebrali v DA v piatom ročníku,“ namietol ostro Ron.

„Ak narazíme na odpor, alebo ak Voldemort príde na to, čo robíme, pôjdu po vás. Mňa chce Voldemort živého,“ oznámil im Harry.

„Hej, aby ťa mohol doraziť sám,“ povedal Ron pochmúrne.

„Červochvost povedal, keď zistil, že som… Keď… Prikázal smrťožrútom, aby ma nezabíjali,“ zakoktal sa Harry. „To preto po mne celý minulý rok nešiel. Chce ma zajať a niekde ma držať.“

Ostatní od hrôzy zalapali po dychu.

„Nedovolíme, aby sa to stalo, Harry,“ povedala Ginny a striaslo ju. Prisadla si bližšie k Harrymu a chytila ho okolo pása, akoby si ho chcela pripútať.

„Voldemort stále nepozná celá proroctvo. Teda, ak ho nevedel Snape. Dumbledore mi povedal, že jediní dvaja ľudia, ktorí poznajú celé znenie, bol on a ja. A ak to Snape nevedel, tak Voldemort stále nevie, že ak chce získať plnú moc, musí ma zabiť osobne,“ pokračoval Harry.

„Ale Snape vedel, že Dumbledore hľadá horcruxy, nie?“ opýtala sa zrazu Hermiona.

„Hej. Dumbledore mi povedal, že to Snape ho zachránil v tú noc, keď si poranil ruku,“ odpovedal jej Harry a čudoval sa, kam tým smeruje.

„Takže ak sa Snape naozaj obrátil proti –“

„Obrátil.“

„Ak sa naozaj obrátil proti nám,“ nenechala sa Hermiona prerušiť, „povedal Voldemortovi, čo Dumbledore robil. Voldemort nie je hlúpy. Bude predpokladať, že profesor Dumbledore tú informáciu posunul niekomu inému a tá osoba sa pokúsi to dokončiť. Bude ostatné Horcruxy strážiť.“

„Možno,“ prikývol Harry. „No možno nie. Voldemort by nikdy nikomu nepovedal o tom, že tajne pracuje na zvrhnutí nepriateľa. Smrťožrúti sú jeho prisluhovači, nie jeho priatelia. Dumbledore to celý minulý rok zdôrazňoval. Nikdy by sa o takú informáciu nepodelil, takže by ho nenapadlo, že niekto iný by to urobiť mohol.“

„Myslíš, že by to Malfoy mohol vedieť?“ opýtala sa Ginny.

„Možno, ale asi ťažko mi to povie,“ povedal Harry a predstavil si úškľabok na Malfoyovej tvári, keby sa ho šiel spýtať.

„Mohol by si poprosiť Moodyho, aby sa ho spýtal,“ navrhla Hermiona.

„Hermiona, nikomu inému to nepovieme,“ zamietol to Harry so stisnutými zubami. Od sklamania si zašiel rukou do svojich neposlušných vlasov.

„Stále si myslím že by niekto z Rádu mal vedieť, čo robíme, ale chápem tvoj postoj,“ povedala mierne zamračená Hermiona. „Ale Moody by nám mohol pomôcť. Pochybujem, že by Malfoy vedel o horcruxoch, takže by sme sa mohli spýtať, či neprikázal niečo strážiť bezdôvodne.“

Harry sa zamračil a premýšľal o tom. Hermiona mala sklony opierať sa o autoritu a nedokázala pripustiť, že autority sa môžu mýliť. No jej myšlienka by mohla fungovať, až na…

„Moody je príliš podozrievavý, nenechá to len tak.“

„Veril Dumbledorovi a myslím si, že verí aj tebe,“ zapojila sa Ginny.

„Dobre, opýtam sa Moodyho, či si môžem pohovoriť s Malfoyom. Presne na to som chcel myslieť tesne pred spaním,“ povedal uštipačne.

Ginny ho nežne postrapatila. „Ach moje, je ťažké byť hrdinom.“

Harry sa zaškaredil, na čo sa Ginny zachichotala.

Dievčatá im zaželali dobrú noc a pobrali sa do svojej izby. Harrymu trvalo dlho, kým zaspal. Keď sa mu to podarilo, jeho sny trápili vidiny vlkolakov, zamknutých krabíc a zeleného dymu.

Reklamy

4 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s