Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 1

Prvá časť ôsmej kapitoly preklady knihy The Seventh Horcrux. Ďalšie časti sú k dispozícii v archíve prekladu.

 

Kvôli množstvu nepredvídaných prerušení sa schôdza Rádu, naplánovaná na večer, vlastne vôbec neuskutočnila. Harry sa vrtel na svojej stoličke, vidličkou sa prehŕňal vo zvyškoch svojej večere a hrozil sa všetkých tých otázok, ktoré sa členovia Rádu určite opýtajú. Vedel, že niektorí z nich, napríklad Remus alebo Moody, ho pochopia. No pani Weasleyová alebo Kingsley Shacklebolt budú určite žiadať viac informácií, ako im môže poskytnúť.

Z úvah ho vytrhol príchod pána Weasleyho a profesorky McGonagallovej, ktorí vošli do miestnosti z pochmúrnymi výrazmi na tvárach. Kuchyňa na Grimauldovom námestí, ešte pred chvíľou plná veselého rozhovoru a hlučného smiechu dvojičiek, bola zrazu čudne tichá. Táto chaotická skupina tých, čo prežili, si toho vytrpela príliš veľa na to, aby sa pri vyhliadke na ďalšie zlé správy necítili napäto.

„Čo je, Artur?“ so strachom sa opýtala pani Weasleyová, vyskočila zo svojej stoličky a vtisla na ňu pána Weasleyho.

Harry si zrazu uvedomil, ako staro a unavene pán Weasley vyzerá. Mal oči podliate krvou a pod nimi tmavé kruhy. Na spánkoch mu presvitali šedivé vlasy. Harryho pohľad sa presunul k profesorke McGonagallovej, ktorej uvoľnil stoličku Hagrid. Aj ona vyzerala, akoby za ten mesiac od smrti profesora Dumbledora veľmi zostarla.

Harrymu zovrelo hrdlo. Táto vojna ich zabíjala všetkých. Voldemort ich zabíjal a on to musel zastaviť.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa a jeho hlas mu znel silnejšie, ako sa cítil. Rýchlo prebehol pohľadom miestnosť, aby zistil, či niekto nechýba. Kvôli výrazom tváre pána Weasleyho a profesorky McGonagallovej sa bál, či nezomrel niekto ďalší.

Cítil, ako mu do dlane vkĺzla menšia dlaň a keď sa obrátil, uvidel Ginny, ako vystrašene pozerá na svojho otca. Preplietol svoje prsty s jej a upokojujúco ich stisol.

„Práve idem zo stretnutia so správnou radou,“ začala profesorka McGonagallová. „Rozhodli sa.“

„Scrimgeour zavolal na vyhlásenie výsledku všetkých vedúcich oddelení,“ pokračoval unavene pán Weasley.

„Neotvoria Rokfort, že?“ opýtal sa Harry ochromene. Nebol si istý, či má cítiť šok alebo hnev.

„Nie, neotvoria. Uzniesli sa, že nedokážu zaručiť bezpečnosť študentov. Aurori sú už tak preťažení,“ odpovedala mu profesorka McGonagallová, pričom hlas sa jej nezvykle triasol.

„Ako to môžu urobiť?“ vykríkla Hermiona pohoršene. „Kde sa budú študenti vzdelávať?“

„Správna rada si myslí, že by aj tak neprišlo dosť študentov. Nie je nijakým tajomstvom, že Veď-Viete-Kto sa veľmi zaujíma o Rokfort. Väčšina verí, že sa odtiaľ držal bokom len kvôli Dumbledorovi. A teraz mu už nebráni nič. Rodičia svoje deti nepošlú priamo jemu do cesty,“ povedal pán Weasley a vrhol na zhrozene vyzerajúcu pani Weasleyovú významný pohľad.

„Dumbledore by chcel, aby Rokfort otvorili,“ ozval sa Hagrid a z vrecka si vybral vreckovku veľkosti obrusu.

„Ja to viem, Hagrid, ale správna rada na tom trvá,“ rýchlo mu odpovedala profesorka McGonagallová.

„Tlačil na zatvorenie Rufus Scrimgeour?“ chcel vedieť Harry. Nemal problém predstaviť si, že ten človek nechal zavrieť Rokfort, aby sa pomstil Harrymu za to, že nechcel pomôcť ministerstvu. Možno si myslel, že Harry bude mimo rokfortských stien zraniteľnejší a bude potrebovať pomoc.

„Nie. Rozhodnutie prišlo zo správnej rady,“ odvetila profesorka McGonagallová s povzdychom.

„On nie je zlý človek, Harry. Len veci nerieši spôsobom, akým by sme si priali my,“ povedala Tonksová. „Chce túto vojnu ukončiť, no chce za to aj dostať uznanie. Nebude nám prekážať, ale pokúsi sa zistiť, čo robíme. Je zvyknutý na to, že je vodca. Nepáči sa mu, keď je mimo diania.“

„Scrimgeour je rovnako posadnutý politikou a udržaním si kresla, ako bol Fudge. Nerobí dosť, lebo sa bojí reakcie verejnosti,“ povedal nahnevane Bill. Od Greybackovho útoku na ministerstvo zanevrel.

Keď okolo stola vypukla diskusia o výhodách a nevýhodách Scrimgeoura ako ministra, Remus sa naklonil k Harrymu, aby sa s ním potichu porozprával.

„Si v poriadku, Harry?“

„Som v pohode, Remus. Vďaka, že si tam pre mňa prišiel,“ odpovedal mu Harry a uprene pozoroval čierne miesto na stolovej doske.

„Pokojne by som to urobil znovu, Harry, ale bol by som radšej, keby som nemusel,“ povedal Remus. „Úprimne dúfam, že už viac neutečieš bez toho, aby si niekomu povedal, kam ideš.“

Harry neodpovedal. Namiesto toho ďalej zazeral na stôl a škvrnu prechádzal prstami.

„Harry,“ dožadoval sa odpovede Remus.

„To ti nemôžem sľúbiť, Remus,“ zašepkal Harry.

Vedľa neho Ginny chabo predstierala nezáujem a on si bol istý, že striehne na každé ich slovo. Aj Ron s Hermionou ho pozorne sledovali. Zaujímalo ho, prečo ich pani Weasleyová neposlala preč, keď prišli ostatní. Určite by to spravila, keby sa rozhovor zvrtol k niečomu, čo nepokladala vhodné pre ich uši.

„Harry, musíš dať Rádu vedieť, čo sa chystáš spraviť. Poznám ťa dosť dobre na to, aby som vedel povedať, že máš nejaký plán. Môžeme ti pomôcť,“ povedal Remus a v jeho hlase znela prosba.

„Nemôžem. Remus, ty sám si mi raz povedal, že to všetko stojí na tom, či dôverujeme Dumbledorovmu úsudku. Vtedy si dôveroval. Stále to platí?“ opýtal sa Harry a prvý raz sa otočil, aby Remusovi videl do tváre.

„Ja- Samozrejme, ale, Harry, Dumbledore je preč,“ povedal bolestne Remus.

„A nechal mi úlohu. Chcel, aby som ju splnil a nechal si to pre seba. A to chcem dodržať,“ povedal Harry prudko.

Remus zvesil hlavu a spustil plecia. „Dobre teda, Harry. Nebudem ti stáť v ceste. Ale ak je niečo, s čím ti budem môcť pomôcť, neváhaj a požiadaj ma.“

Harry prikývol. „Je niečo, čo môžeš spraviť. Weasleyovci tu musia zostať, nesmú sa vrátiť domov. Musíš zaistiť, aby tu zostali. Červochvost povedal, že bol v Brlohu, že ho tam poslali, aby ich špehoval. Voldemort vie o ich vzťahu so mnou. Návrat pre nich nie je bezpečný.“

Remusov výraz stvrdol. „Samozrejme. Molly z toho nebude šťastná, ale Artur to pochopí. Peter už ďalšiu rodinu nezničí,“

Chcel Remusovi povedať, čo hovoril Červochvost o Ginny, ale nie, keď načúvala. To bol ďalší dôvod, prečo si ju chcel držať pri sebe. Jedine tak ju mohol ochrániť.

„Ešte niečo?“ opýtal sa Remus.

„Hej, ešte jedna vec,“ povedal Harry zamyslene. „Keď sme boli na Svetovom pohári v metlobale, bývali sme v kúzelnom stane. Niektoré z nich boli dosť malé, aby vyzerali ako muklovské a dali sa ľahko prenášať. Mohol by si mi nejaký zohnať? Moôžeš vybrať peniaze z môjho účtu v Gringottbanke.“

„Považuj to za vybavené,“ odvetil Remus.

„Je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcela prebrať,“ ozvala sa profesorka McGonagallová zvýšeným hlasom a vstala. Miestnosť znovu stíchla a všetci sa otočili k nej.

„Prosím, pokračuj, Minerva,“ povedala pani Weasleyová.

„Dnes som navštívila Kančiu hlavu a rozprávala som sa s Abeforthom Dumbledorom,“ povedala trasľavým hlasom.

Harry prudko zdvihol hlavu, v mysli sa mu vynoril obraz vysokého barmana z Kančej hlavy. To bol výstredný brat profesora Dumbledora? Harrymu poklesla sánka. Ako to mohol prehliadnuť? Veď ich podobnosť priam bila do očí. Harryho zaplavila vlna náhleho smútku. Bolo toho toľko, čo o profesorovi Dumbledorovi nevedel a už sa nedozvie.

„Stalo sa niečo nezvyčajné?“ zavrčal Moody.

Harryho obočie vyletelo až do vlasov. Samozrejme! Preto Dumbledore vždy vedel, čo sa deje v Rokville. Jeho brat ho informoval o všetkom nezvyčajnom. Harry sa smutne usmial. Zasiahol ho príval citov k jeho vynaliezavému bývalému riaditeľovi.

„Podarilo sa mu usporiadať Albusove záležitosti. Povedal, že Albus nechal presné inštrukcie, komu majú ísť niektoré jeho veci. Niektoré z nich som priniesla so sebou, aby som ich odovzdala,“ povedala profesorka McGonagallová strnulo a mávla prútikom. Okolo nej sa objavilo niekoľko obyčajných hnedých škatúľ.

Harryho zaplavil chlad. To boli Dumbledorove veci, jeho majetok…

„Harry,“ oslovila ho profesorka McGonagallová o poznanie jemnejším tónom, „toto je pre teba. Aberforth bol veľmi neoblomný v tom, že to máš dostať čo najrýchlejšie.“

Harry ochromene prikývol a vzal si balík bez slova. Položil si ho na kolená. Vyhýbal sa pohľadom ostatných. Hagrid začal smrkať do svojej obrovskej vreckovky a pani Weasleyová si utierala oči. Harryho srdce divo bilo a vzduch v miestnosti sa mu zdal dusný.

„Hagrid,“ pokračovala profesorka McGonagallová, ale ďalej sa nedostala, lebo Hagrid sa rozvzlykal a mrmlal niečo o tom, aký bol Dumbledore veľký človek. Hermiona vyskočila z miesta a upokojujúco ho tľapkala po chrbte. V tom zmätku Harry vzal svoj balík a vykĺzol nepozorovane z izby.

Reklamy

2 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 8 – Krehké spojenectvo – Časť 1

  1. Kaňour

    Takhle po ránu mi zvednout náladu, paráda. Sice jsem to ještě nečetl, nechávám si to na večer, ale už se večera nemůžu dočkat, snad to vydržím 😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s