Siedmy horcrux – Kapitola 7 – Krok vpred – Časť 3

Posledná časť siedmej kapitoly knihy The Seventh Horcrux. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

 

Harry ju vzal do náručia a pevne ju objal. Tu a teraz sa rozhodol, že si bude užívať život s Ginny, kým to pôjde. Presne tak to spravili jeho rodičia. Vec, ktorej u bolo najviac ľúto na Siriusovej smrti bolo, že nikdy nemali čas na to, aby boli jednoducho spolu. Svoj čas daruje Ginny. To bolo to jediné, čo jej mohol dať.

Keď ju objal, jeho pohľad padol na gobelín visiaci na stene a to v ňom vyvolalo spomienku.

„Och, dnes rán som narazil na Malfoya,“ povedal, keď si sadal vedľa Ginny a objal ju okolo pliec. Ron aj Hermiona bleskovo zdvihli hlavy a prerušili svoju diskusiu.

„Vážne?“ opýtala sa Hermiona nevýrazne.

„Čo chcel ten blbec?“ spýtal sa Ron pochmúrne.

„Drmolil o tom, že mu tento dom patrí. Mal si vidieť, ako sa zatváril, keď som mu povedal, že je môj. Povedal, že ho mal zdediť Regulus a nie Sirius,“ odvetil Harry, keď si predstavil Malfoyov zdesený výraz.

„Regulus?“ spýtala sa zamračená Hermiona.

„Siriusov brat,“ pripomínal jej Harry, no zabudol, že nikto iný Siriusov príbeh nepočul.

„Regulus Black?“ pokračovala Hermiona a zamračila sa ešte viac.

„Hej, jeho meno je ešte stále na tom gobelíne tamto na stene,“ ukázal Harry. Hermiona vyskočila a takmer bežala ku gobelínu. „Sirius mi ho ukázal to leto, keď sme tu boli. Jeho matka odtiaľ jeho meno vypálila, no Regulusa tam nechala ,lebo sa držal rodinnej cti a stal sa smrťožrútom.“

„To sa pani Blackovej podobá,“ vyhlásil Ron. „Bola vyšinutá.“

„Regulus Alphard Black,“ zapišťala Hermiona a mávala rukou vo vzduchu. „Harry! R. A. B. Jeho iniciálky sú R. A. B.“

Harry na ňu pozeral a hlúpo žmurkal. Nemohlo to byť tak ľahké. Nič v jeho živote takto nefungovalo.

„To nemyslíš vážne,“ povedal Ron, čím vyjadril aj Harryho myšlienky.

Všetci sa presunuli ku gobelínu, kde Hermiona ďobala prstom do Regulusovho mena.

Harry sa zo všetkých síl snažil spomenúť si na akýkoľvek kúsok informácie o Regulusovi Blackovi. „Stal sa smrťožrútom, no keď zistil, čo to v skutočnosti znamená, spanikáril a pokúsil sa ujsť. Remus povedal, že trvalo len zopár dní, kým ho našli.“

„Možno spanikáril, lebo zistil, že Voldemort vyrába horcruxy. Dumbledore silne zdôraznil, že sú tabu. Možno sa dokonca pokúsil spraviť správnu a vec a zničiť jeden,“ povedala zamyslene Hermiona.

„No tak kde je potom medailón?“ opýtal sa Ron.

Ginnine obočie sa spojilo, keď sa zamyslela. „Myslíš si, že by mohol byť priamo tu, na Grimauldovom námestí? Čo sa stalo s tým všetkým haraburdím, čo sme odtiaľto vyhodili, keď som bola štvrtáčka?“

„Nevyhodili sme to?“ opýtala sa zhrozená Hermiona.

„Vlastne mám pocit, že niečo z toho je uložené v podkroví,“ odvetila Ginny. Jej oči sa náhle rozšírili, akoby si spomenula na kúsok skladačky, ktorý hľadala.

Harry sa obrátil na päte a vyrazil z izby, Ron s dievčatami ho tesne nasledoval. V hale ich zastavil ostrý hlas pani Weasleyovej.

„Čo robíte? Kam sa tak ponáhľate?“ vyzvedala podozrievavo.

„Harry urobil pohŕdavú poznámku o Kudleyovských kanónoch a Ron sa urazil,“ zaklamala hladko Ginny.

„Jasne, Ron, ty a ten tvoj absurdný oranžový tím. Nechaj Harryho na pokoji a prestaň behať po dome,“ okríkla ho pani Weasleyová a vrátila sa späť do kuchyne.

Harry nadvihol obočie a pozrel na Ginny. Urobila naňho dojem. Pokrčila ramenami a rýchlo sa pobrala smerom k podkroviu. Ostatní ich rýchlo nasledovali, no dávali si pozor, aby nebežali.

Podkrovie bolo prepchaté škatuľami rozostavenými v radoch siahajúcich od podlahy až po strop.

Keď to Harry uvidel, zalapal po dychu.

„Do pekla,“ zamrmlal Ron a beznádejne sa rozhliadal okolo. „Hermiona, to vyzerá, akoby si to usporiadala ty.“

Hermiona si povzdychla.

Viem, že to vyzerá skľučujúco, ale fakt, že je to usporiadané, nám môže pomôcť. Predpokladám, že sú tu veci usporiadané podľa izby, z ktorej pochádzajú. Keď nájdeme tú správnu izbu, malo by to podstatne zmenšiť okruh nášho pátrania.“

Harry mal dojem, že Hermiona bola pri tej predstave nadšená. Zachytil Ronov pohľad a obaja sa uškrnuli.

Harry vytiahol z vrecka falošný medailón a ukázal ho ostatným. „Hľadáme medailón veľmi podobný tomuto.“

„Myslím, že som pri čistení niektorej izby také čosi videla,“ zamyslela sa Ginny a vzala si od Harryho medailón. „Pamätám si, že sme ho nevedeli otvoriť, ale neviem, v ktorej to bolo izbe.“

„Aj to nám pomôže,“ zahlásila dychtivo Hermiona. „Na druhom poschodí sme vyčistili skupinu vzájomne prepojených izieb, takže začneme hľadať tam.“

Niekoľko ďalších hodín strávili tým, že prechádzali krabicu po krabici, no to, čo hľadali, nenašli. V Harrym narastal pocit sklamania a únavy, keď ho vyrušil Ginnin výkrik.

„Našla si ho?“ spýtal sa nedočkavo Ron.

„Ten amulet nie,“ odpovedala mu Ginny, „ale pozrite na toto.“

Hermiona jej z ruky vzala starý obraz. Rám bol poškrabaný a odretý. Vyzeral nepredstaviteľne staro.

„Pre Merlina,“ vyhŕkla Hermiona sťažka dýchajúc.

„Čo je to?“ zvedavo sa opýtal Harry.

„Je to to, čo si myslím, že to je?“ chcela vedieť Ginny.

Harry nazrel Ginny ponad plece, aby videl obraz, ktorý Hermiona držala v ruke. Zobrazoval dve dvojice stojace v niečom, čo Harry považoval za Rokfortskú Veľkú sieň. Postavy boli oblečené v nádherných slávnostných habitoch. Jeden muž stál trochu obďaleč od ostatných troch.

„To sú zakladatelia Rokfortu,“ povedala ohromená Hermiona. „Pozri, Harry, Richard Chrabromil má meč, ktorý si ty použil proti baziliskovi.“

Harry sa nahol bližšie a uvedomil si, že má pravdu. Pozorne sa pozrel na zvyšných zakladateľov a podľa obrazu, ktorý videl v škole, rozoznal Helgu Bifľomorovú. Druhá žena, prísne vyzerajúca čarodejnica s ligotavým diadémom na hlave, mu pripomínala profesorku McGonagallovú. Usúdil, že to musí byť Rowena Bystrohlavová. Štvrtá postava, stojaca oddelená od ostatných a zamračená, bol Salazar Slizolin.

„Ako toto skončila odložené tu hore?“ spýtala sa Hermiona a sťažka dýchala. „Toto je neoceniteľný kus histórie. Harry, toto musíš ukázať profesorke McGonagallovej.“

„Stavím sa, že by to stálo celý majetok, kamoš,“ ozval sa Ron.

„Dám jej to, keď príde na večerné stretnutie Rádu. Chcú sa so mnou porozprávať o včerajšku a o tom, čo som robil s profesorom Dumbledorom. Budem ich musieť sklamať a to sa im nebude páčiť. Možno by to mohlo byť niečo ako ponuka na zmier,“ povedal Harry so slabým úsmevom.

„Harry! Zavolaj Kreachera. Mohol by nám pomôcť,“ zvolala zrazu Hermiona.

Harryho oči sa rozšírili. „Kreacher!“ zvolal.

Okamžite sa ozvalo puknutie a objavil sa špinavý, strapatý domáci škriatok. Postupne na každé z nich zazrel. Na sebe mal zašpinenú utierku na riad s vyšitým erbom Rokfortu.

„Ten polomukel zavolá a chudák starý Kreacher musí poslúchnuť. Och, keby pani vedela, kam až Kreacher klesol,“ mrmlal si škriatok popod nos a žalostne kýval hlavou zo strany na stranu.

Hermiona si pred neho kľakla. „Veľmi nás mrzí, že sme ťa vyrušili, Kreacher. Potrebujeme tvoju pomoc,“ povedala milo.

„Humusáčka sa odvažuje rozprávať na Kreachera. Kreacher jej neodpovie,“ zahundral si domáci škriatok.

„To stačí, Kreacher,“ zahriakol ho Harry nahnevane. „Zakazujem ti, aby si používal to sprosté slovo. Rozumieš mi?“

„To je v poriadku, Harry. Nevie, čo hovorí,“ bránila Kreachera Hermiona.

„Nenechaj sa ním oklamať, Hermiona,“ ozval sa Ron a hrozivo zazeral na Kreachera. „Vie presne, čo hovorí. Chceme vedieť o Regulusovi Blackovi.“

„Pán Regulus bol veľký a čestný čarodejník. Ani raz nezlomil svojej matke srdce. Zomrel v službách Temného pána,“ povedal Kreacher s úctou.

„Zomrel, lebo ho zavraždili jeho priatelia,“ povedal na rovinu Harry. „Pozri, nechceme počúvať tvoje výlevy o tom, aké je úžasné slúžiť Temnému pánovi. Chcem vedieť, či mal niekedy Regulus niečo takéto,“ pokračoval a ukázal Kreacherovi falošný horcrux. „Chcem, aby si mi povedal, čo sa s tým stalo.“

Kreacher zovrel pery a niečo zamrmlal, očividne v snahe neodpovedať, no nakoniec nedokázal vzdorovať. „Bol tu, na poličke v salóne. Vzal ho ten odporný polomukelský zlodej, ktorý mojej panej ukradol množstvo pokladov.“

„Mundungus!“ vykríkol Ron.

„Samozrejme. Pamätáš, Harry? Videli sme ho v Rokville s kufrom plným vecí z tohto domu,“ rozpamätala sa Hermiona.

„Ale kde Mundungus býva?“ opýtal sa Ron.

„Stavím sa, že Fred s Georgom to budú vedieť,“ vyhlásila Ginny.

„Tak to je náš ďalší krok. Musíme zistiť, kde Mundungus žil pred tým, ako ho zavreli a prehľadať to tam,“ zakončil diskusiu Harry. „Predpokladám, že ho ministerstvo stále zadržiava?“

„Hej, tatko to nedávno spomínal. Pohovorím si s Fredom a Georgom, oni budú určite vedieť, kde žil,“ povedala Ginny.

„Prečo by to povedali tebe a nie mne?“ zamračil sa Ron.

„Majú ma radšej,“ odvetila Ginny jednoducho.

Harry sa pri pohľade na Ronov rozladený výraz uškrnul. Teraz, keď sa konečne hýbali z miesta, sa konečne cítil lepšie. Jednoznačný cieľ ho vždy upokojil a umožnil mu sústrediť sa. Dva horcruxy boli zničené a horúca stopa ich viedla k ďalšiemu. Vedeli, čo sú posledné dva, takže zostávali už len dva. Bolo to lepšie, ako včera.

Ron, Hermiona a Ginny boli odhodlaní nájsť spôsob, ako ho zachrániť. Neveril, že uspejú, no fakt, že sa na to tak sústredili, ho hrial pri srdci. Mohol sa zbaviť Voldemorta, aby jeho priatelia a tí, ktorých ľúbil, mali šancu na lepší život.

Reklamy

2 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 7 – Krok vpred – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s