Siedmy horcrux – Kapitola 7 – Krok vpred – Časť 2

Druhá časť siedmej kapitoly The Seventh Horcrux. Ďalšie časti si mlžete prečívať v archíve prekladu.

 

„Čo sa stalo, kým si tam bol?“ opýtala sa Hermiona ostro. Harry si nebol istý, či bola viac nahnevaná nato, že ich nevzal so sebou, alebo z toho, že narušil jej dôsledne pripravené plány.

„Hermiona,“ povedala upokojujúco Ginny, prvý raz odkedy Harry vstúpil do miestnosti. S očami upretými na Harryho tvár pokračovala: „“Myslím, že to bolo pre Harryho niečo veľmi osobné.“

Harry jej obrana povzbudila a slabo sa usmial. „Vďaka, Ginny. Bolo to ťažké, a o ničom z toho sa vami potrebujem porozprávať. Mohli by sme ísť hore do salóna, tam je viac súkromia.“ Pozorne sledoval dvere a dúfal, že ich niekto nepreruší. V hlavnom stane bola kuchyňa už tradične stredom diania.

Keď išli po schodoch, Harryho srdce divo bilo. Teraz to pokašľal. Najprv chcel hovoriť len s Ronom a Hermionou, aby si usporiadal myšlienky pred tým, ako pôjde za Ginny. Ale ako ju mal požiadať, aby ich nechala osamote tak, aby ju neranil, alebo horšie, aby sa vyhol kliatbe. Ron to vyriešil zaňho.

„Zmizni, Ginny,“ povedal a postavil sa do dverí.

„Čo?“ odsekla Ginny rozhorčene a na tvári jej bolo vidieť podráždenosť a prekvapenie. Založila si ruky v bok a zazerala na brata.

Ron si prekrížil ruky na prsiach. „Musíme prebrať veci, ktoré ty nemusíš počúvať. Môžeš sa s ním bozkávať neskôr.“

„Tak ľahko sa ma nezbavíš, Ron. Aj ja chcem vedieť, čo sa stalo v Godricovej úžľabine. Harrymu to nevadí, že, Harry?“ obrátila sa naňho. Do tváre jej stúpala červeň.

Harry v jej očiach videl stopu neistoty a v duchu Ronovi vynadal za nedostatok taktu. „Uhni, Ron. Dajte mi chvíľku,“ povedal, vtlačil Rona do izby a otočil sa k Ginny. Jej oči sa mierne leskli a jemu zovrelo žalúdok.

„Ginny, ja ti chcem povedať, čo sa stalo v Gadricovej úžľabine. Sú veci, o ktorých chcem hovoriť s tebou a nie s Ronom a Hermionou, ale sú aj veci, ktoré chcem prebrať s nimi a nemôžem s tebou. Dal som sľub, pochop to prosím,“ povedal opatrne Harry, no pri pohľade na jej odhodlaný výraz mu nálada poklesla.

„Och, spamätajte sa,“ vyprskla, zatiahla Harryho do izby a pri tom naštvane zoslala Muffliato.

Ron a Harry na ňu omráčene pozerali, no Hermiona sa slabou uškŕňala.

„Ginny, ty si čarovala,“ povedal Harry hlúpo.

„Hej, no a? My dvaja sme jediní neplnoletí v dome plnom kvalifikovaných čarodejníkov, nikdy sa im nepodarí vysledovať to až ku mne. A tento dom je aj tak nezmapovateľný,“ odbila ho Ginny a neštvane si odhrnula vlasy z očí.

„Čo si myslíš, že robíš?“ skríkol Ron. „Poviem to mamke.“

„Dobre, prečo to nespravíš hneď, Ron? Medzitým nám môže Harry porozprávať, čo bolo v Godricovej úžľabine a čo má plánuje spraviť s horcruxmi,“ odvetila chladne Ginny, posadila sa na gauč a prekrížila si nohy. V očakávaní pozrela na Harryho.

Aj Ron aj Harry na ňu pozerali s otvorenými ústami. Harry si všimol, že Hermiona sa hlbšie vtisla do svojho kúta sedačky.

„Čo si to práve povedala?“ opýtal sa Ron napäto.

Ginny ho ignorovala a obrátila sa k Harrymu. „No?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím. Len vďaka tomu, ako dobre ju poznal, si všimol, že keď si obkrúcala vlasy okolo prsta, ruka sa jej trochu triasla. Ginny sa hrala s vlasmi vždy, keď bola napätá.

Skákal pohľadom z Ginny na Hermionu a späť. Hermiona sa vyhýbala jeho pohľadu.

„Povedala si jej to,“ zavrčal a zazeral na Hermionu. „Dumbledore nás poprosil, aby sme si to nechali pre seba. Dal som mu svoje slovo.“

Ginny vyskočila zo sedačky, postavila sa pred Hermionu a zazerala na Harryho. „Nebuď hlúpy, samozrejme, že by si mi to nepovedal, to ty si dal slovo, nie Hermiona. Nemohol si nič povedať, lebo ti to nedovolí tá tvoja mizerná vznešenosť. Aj keď je to neznesiteľné, nebránime ti v tom. Byť čestný je pre teba dôležité.

„Z vás troch je Hermiona tá rozumná, ktorá hľadá pomoc. Chce fakty a informácie a použije akékoľvek prostriedky, aby ich získala. Samozrejme, že mi to povedala, lebo vie, že môžem pomôcť. A tiež je dobrou priateľkou, videla, že sa trápim. Vedela som dosť, aby som sa o teba hrozne bála, no nie dosť, aby som mala presnú predstavu. A moja predstavivosť to len zhoršovala.“

„Hermiona?“ opýtal sa Ron v šoku. Harry by sa na výraze jeho tváre dobre zabával, keby nebol tak nahnevaný.

„Je mi to ľúto!“ zapišťala Hermiona. „S výskumom som sa nikam nedostala a potrebovala som niekoho, kto by mi prepašoval nejaké knihy z tunajšej knižnice. Ginny sa tam mala stretnúť s rodičmi a tak kým čakala, vzala pre mňa zopár kníh. Viem, že si to sľúbil, Harry, ale ja si myslím, že profesor Dumbledore by ti dovolil zapojiť aj Ginny, keby vedel podrobnosti. Potrebuješ ju.“

Harry nahlas zanadával a odvrátil sa. Ani nevedel, prečo je tak nahnevaný. Tu bolo riešenie, ktoré hľadal, spôsob, ako o tom povedať Ginny a neporušiť pri tom sľub, ale, dopekla, chcel z toho Ginny vynechať. A ona pri tom bola priamo v centre diania. Bolo to na porazenie.

„Ako si mohla, Hermiona?“ vykríkol Ron, ktorého sebakontrola konečne povolila. „Nezapojí sa do toho. Je to príliš nebezpečné.“

„Vážne, Ron. Uvedomujem si, že chceš svoju sestru chrániť, ale –“

„Moju malú sestru, Hermiona. Je príliš malá na to, aby sa do toho zapojila,“ odvrkol Ron.

„Išiel by si s Harrym, ak by sa to všetko stalo minulý rok?“ opýtala sa ho Hermiona. „Samozrejme, že áno. Oná má toľko rokov, ako by si mal vtedy ty. Vekový rozdiel medzi ňou a Harrym je približne taký istý, ako medzi Harrym a mnou. Zdá sa ti, že je príliš mladý?“

„Čo? Jasne, že nie, to nie je to isté,“ vyhŕkol Ron a rukou zamával vo vzduchu. „Je to jeho boj. Ginny do toho nebude zasahovať, lebo je to pre ňu príliš nebezpečné.“

Ginny sa otočila tak rýchlo a zúrivo, že Ron o krok ustúpil. „Ron Weasley, neopovažuj sa mi hovoriť, že ma z toho chceš vynechať, alebo že to so mnou nemá nič spoločné. Má to viac spoločné so mnou ako s tebou. Tieto horcruxy sú časťami prekliatej Voldemortovej duše. Jeden z nich som mala v sebe a ja dôkladne dozriem na to, aby sa to už nikdy nikomu nestalo. A k tomu, že som na to mladá. Som staršia, ako si bol ty, keď sme išli na ministerstvo. A ak sa dobre pamätám, z toho boja som vyšla oveľa lepšie ako ty.“

Otočila sa k Harrymu a v očiach sa jej lesklo odhodlanie . „Toto, toto je môj boj a ty ma od neho neodradíš. Je to pre mňa rovnako osobné, ako pre teba.“

Harry si pomyslel, že ešte nikdy nevyzerala krajšie, ako teraz, keď jej na chrbát padali zvlnené vlasy, na konci zježené ako u rozzúrenej mačky. Jej pohľad bol divoký a vášnivý a Harrymu napadlo, že takto, z jej pohľadu, nad tým nikdy neuvažoval. Samozrejme, že je to pre ňu osobné, veď jeden z tých horcruxov ju posadol. Ak niekto vedel, aké to je, mať v sebe kúsok Voldemorta, bola to Ginny.

Čo sa stalo, stalo sa. Nemohli to vrátiť a ona mala pravdu. Pre oboch to bolo osobné.

„Dobre, stačí,“ zvolal, aby prekričal hádku zvyšných troch a zastavil tak ich prekrikovanie sa a vrčanie. Napätá atmosféra v miestnosti sa zmenila na dokonalý chaos. „Takto sa nikam nedostaneme. Ginny vie, proti čomu stojíme, ale od tejto chvíle to zostane len medzi nami. Jasné?“ opýtal sa a zazeral na Hermionu.

Všetci prikývli a pozerali naňho v očakávaní. Harry si všimol, že Ron bol stále rozladený, zatiaľ čo Ginny sa tvárila víťazoslávne a Hermiona vyzerala, akoby bola spokojná, že jej plán sa nakoniec podaril. Harry musel potlačiť úsmev. Naozaj boli tí najlepší priatelia, akých kedy mohol chcieť.

Po hlbokom nádychu pokračoval: „Takže, pred tým, ako sa postavím Voldemortovi, musíme ísť po horcruxoch. Problém je, že vážne neviem, kde začať. Profesor Dumbledore mi ukázal všetky tie spomienky na Riddlovu minulosť, lebo veril, že sú v nich ukryté stopy.“

„Prečo to musíš byť ty, kto sa postaví Voldemortovi?“ prerušila ho Ginny s rozšírenými očami. Vyzeralo to, akoby ju tá skutočnosť teraz, keď jej prejavili dôveru, vystrašila.

Harry zazrel na Hermionu.

„Povedala som jej o horcruxoch, lebo som potrebovala pomoc s výskumom a myslela som si, že morálna podpora ti príde vhod. O proroctve som jej nepovedala, myslela som si, že by si to mal urobiť ty,“ odpovedala na nevyslovenú otázku so slabým úsmevom.

„Vyvolený,“ zašepkala Ginny. V jej hlase bolo jasne cítiť, že pochopila. „Tak je to pravda?“

Harry prikývol a sledoval slabý záchvev jej dolnej pery. Skrúcalo mu vnútornosťami, keď čakal, kým sa s tým vyrovná. „Si v poriadku?“

Ginny sa naňho neveselo usmiala. „Nemala by som sa to pýtať ja teba?“

Vzal ju za ruku a upokojujúco ju pohladkal. „Mal som dosť času na to, aby som to vstrebal. Ver mi, keď som sa to prvý raz dozvedel, bral som to oveľa horšie.“

„Veľmi sa o teba bojím, no viem, že to zvládneš. Si mocný čarodejník, Harry. Dokážeš ho poraziť, prežiješ,“ povedala vážne.

Harry bolestivo preglgol. A je to tu. „Presne o tom chcem hovoriť. Včera som nebol v Godricovej úžľabine sám. Niekto ma tam našiel.“

Ron prudko zdvihol hlavu a Hermiona zalapala po dychu. „Kto?“

„Červochvost,“ odvetil Harry zachmúrene. To meno mu v ústach zanechalo trpkú pachuť.

„Červochvost? Čo chcel ten malý potkan?“ zavrčal Ron. „Prekvapuje ma, že si ho nechal žiť.“

„Ron,“ zasyčala vyčítavo Hermiona.

Harry ju ignoroval. „Žiarli na Snapa. Myslí si, že ho vyhodil zo sedla, alebo čo. Chcel, aby som sa zaňho zbavil Snapa.“

„To si robíš srandu!“ zvolal Ron. Oči mu takmer vyskočili z jamôk.

„Myslím to smrteľne vážne,“ povedal Harry, ledva dýchajúc. Začínala ho bolieť čeľusť, čo ju mal tak silno zovretú. „Povedal, že vie oveľa viac o tom, čo sa deje v kruhu Voldemortových stúpencov, než sám Voldemort tuší.“

„Tak to dosť pochybujem,“ ozvala sa zamračená Hermiona. „Nepoužíva náhodou Voldemort na smrťožrútov legilimenciu?“

„Hej, ale nikto nikdy nepokladal Prašivca za hrozbu, že?“ opýtal sa Ron.

Harry sa zhlboka nadýchol. „Vie o horcruxoch,“ povedal potichu.

„Do pekla,“ neudržal sa Ron.

„Čo?“ vykríkla zároveň Hermiona. „Povedal to? Povedal naozaj horcrux?“

Ginny si prekrížila ruky a našpúlila pery. „Okruh ľudí, ktorí o tom tajomstve vedia, sa začína rozrastať. To možno povedie k jeho pádu.“

Harrymu sa začali triasť ruky. Aby si to ostatní nevšimli, zovrel ich do pästí. „On… Povedal mi o siedmom horcruxe. O tom, o ktorom si myslí, že ho nedokážem zničiť.“

„Siedmy horcrux. Veď to je ten, čo je v ňom, nie?“ opýtal sa Ron zmätene.

„V skutočnosti ten kus, čo je v ňom, síce musí byť zničený nakoniec, ale je to kus, z ktorého boli vytvorené všetky ostatné. Vlastne je prvý. Siedmy je ten, ktorý vytvoril naposledy,“ odpovedal mu Harry a jeho hlas pripadal napäto ešte aj jemu samému.

„Hm, takže Nagini, hej?“ spýtala sa Hermiona a pozorne si Harryho premeriavala.

„Nie,“ odvetil Harry a v hrdle mal sucho. „Dumbledore sa mýlil… Alebo úmyselne zavádzal. Nagini nikdy nebola horcruxom. Všetky horcruxy vytvoril ešte pred tým, ako prišiel o moc.“

„Ale akoby to bolo možné?“ zamyslela sa Hermiona. „Povedal si, že siedmy horcrux chcel vytvoriť, keď zavraždí teba.“

„Chcel,“ prikývol Harry pokojne.

„Tak potom ako… Och!“ vyhŕkla Hermiona s rukou pritisnutou na ústa.

„Čo?“ opýtal sa Ron nechápavo.

„Och nie, Harry, to nemôže byť pravda,“ vzlykla Hermiona s očami plnými sĺz.

„O čo tu ide?“ pýtal sa netrpezlivo Ron.

„Ako sa to mohlo stať? Musel sa mýliť. Len ťa chcel vystrašiť,“ vyhlásila Hermiona ostro a chytila Harryho za ruku. Bola stále viac a viac hysterická.

Ginny jej položila ruku okolo pliec a vystrašene povedala: „Myslím, že by si to mal vysvetliť, Harry.“

A to spravil. Povedal im všetko o včerajšom stretnutí, o tom, ako Voldemortova prehnaná sebaistota a vzrušenie vytvorili horcrux zo smrti Lily a o tom, ako ten kúsok duše skončil v Harrym.

Ostatní v hrôze počúvali, ich tváre odzrkadľovali jeho strach. Harry si odkašľal. „Ako sa na to pozerám, treba vymyslieť spôsob, ako zničiť Voldemorta aj siedmy horcrux naraz.“

„Nie!“ všetci traja vyhŕkli naraz, ich šok ustúpil pevnému odhodlaniu.

„Nebuďte hlúpi,“ zavrčal neľútostne Harry. „Myslíte si, že som o tom nerozmýšľal? Žiadna iná cesta nie je. Voldemorta treba zastaviť a ak sa mám preto obetovať, tak… Presne to aj urobím.“

Hermiona si utrela slzy a zahryzla si do hornej pery. „Nie, Harry. Musí existovať aj iný spôsob. Takto to nemôže skončiť. Profesor Dumbledore by ti nepovedal, že máš nádej na prežitie, ak by to bolo nemožné,“ povedala pevne. „Riddlov zápisník zostal zápisníkom, aj keď si doňho vrazil tesák. A prsteň! Profesor Dumbledore ho nosil, keď z neho odstránil kus Voldemortovej duše.“

„Hej, ale s puklinou krížom. Nechcem prežiť zvyšok života ako Longbottomovci, Hermiona. Radšej sa obetujem,“ odpovedal jej Harry prudko.

Ginny vo svojom rohu sedačky ticho vzlykla. Harry sa natiahol a vzal ju za ruku. Cítil, že sa trasie, aj keď sa to snaží skryť.

„Ale zápisník sa nepoškodil,“ trvala na svojom Hermiona. „Profesor Dumbledore si príšerne poranil ruku, keď zničil prsteň, ale tebe sa nič nestalo, keď si zničil zápisník. A zápisník zostal neporušený. Zmizla z neho len časť duše. Musí byť nejaký spôsob.“

Ron pozeral nádejne na Hermionu a kýval hlavou. Ohryzok mu divoko poskakoval.

„Možno,“ odvetil Harry, ktorý si nechcel pestovať príliš veľkú nádej. „Ale nemôžeme sa na to spoliehať. Musíme preskúmať obe možnosti. Aj spôsob, ako zničiť obe časti duše naraz, aj ako sa zachrániť.“ Stále sa nedokázal prinútiť, aby nahlas vyslovil, že je horcrux.

„Teraz ta nestratím,“ ozvala sa potichu, no pevne, Ginny.

Harry si kľakol pred ňu, dotkol sa rukami jej tváre a stíšil hlas tak, aby ho mohla počuť iba ona. „Nemôžem ti nič sľúbiť, Ginny. Len Merlin vie, že by som chcel, ale ak existuje niečo, za čo sa oplatí bojovať, tak je to to, čo si mi ukázala. To, ako môj život mohol vyzerať. To chcem, Ginny. Chcem teba,“ povedal Harry, nahol sa a jemne ju pobozkal. Cítil soľ z jej sĺz a nenávidel sa za to, že ju rozplakal.

„Spolu to dokážeme,“ zašepkala. „Nájdeme spôsob.“

Reklamy

2 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 7 – Krok vpred – Časť 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s