Siedmy horcrux – Kapitola 6 – Godricova úžľabina – Časť 3

Záverečná časť šiestej kapitoly The Seventh Horcrux od Melindy. Ostatné časti si môžete prečítať (ako vždy) v archíve prekladu.

 

Trasúc sa, vysúkal zo seba otázku: „Prečo?“

„Na ministerstve ťa posadol. Počul som, ako o tom rozpráva Severusovi. Vtedy si uvedomil pravdu a to ním otriaslo. Si to ty, Harry. Ty si jeho siedmy horcrux,“ usmial sa Červochvost so šialeným odleskom v očiach.

Harrymu vyschlo v hrdle a zrazu mu bolo zima. „To nemôže byť pravda,“ zašepkal chrapľavo.

Nie. Nie, nie, nie, nie, nie.

„Ale to je pravda. A podľa toho, ako sa tváriš, som si istý, že ti to je jasné. V tú noc, keď sem prišiel po teba, plánoval vytvoriť horcrux,“ pokračoval Červochvost a gestikuloval. „Bol to jeho plán. Povedal Severusovi, že zaklínadlo na vytvorenie horcruxu je bez slov. Stačí len spáchanie vraždy a obrovské sústredenie, ale žiadne slová. Kúzlo je poháňané silou vôle.“

Červochvostove ľahostajné rozprávanie o vražde spôsobilo, že Harrymu stiahlo žalúdok.

„Myslí si, že v tú noc, keď ťa prišiel zabiť, bol príliš rozrušený. Myslel si, že prichádza odstrániť jedinú prekážku na svojej ceste. Myslel už na svoj konečný cieľ, na tvoju smrť, keď sa mu do cesty postavila tvoja matka,“ pokračoval Červochvost, ale hlas sa mu trochu zachvel.

Harryho srdce bila tak hlasno, že ledva počul, čo mu Červochvost hovorí. Toto sa nemôže diať.

„To jej smrť stvorila horcrux a keď zoslal smrtiace zaklínadlo na teba, odrazilo sa síce spať, no ten kúsok duše prenieslo do teba. Si siedmym horcruxom, Harry,“ dokončil Červochvost nemilosrdne.

Harry ustúpil, akoby ho niekto udrel. Samozrejme! Dávalo to dokonalý zmysel, prečo si to neuvedomil skôr? Harrymu bolo zle. Prečo ho na to Dumbledore nepripravil? Opäť ho skúšal ochrániť pred pravdou? Vo svojom srdci totiž tušil, že to je pravda. Akoby posledný kúsok skladačky zapadol na svoje miesto.

„A preto nakoniec vyhrá, Harry. Pretože jediný spôsob, ako ho zničiť je zničiť seba,“ povedal Červochvost a potriasal hlavou v predstieranom smútku.

„A prečo si myslíš, že to neurobím?“ odsekol Harry, prekvapený silou svojho hlasu.

Červochvost sa zamračil. „Nebuď hlúpy. Hovorím o smrti. Prečo by si sa obetoval? Nedávalo by to zmysel.“

„Samozrejme, že tebe by to zmysel nedávalo. Veď ty si zradil svojich priateľov, len aby si si zachránil svoj vlastný krk. Nevieš si predstaviť, že by si zomrel, aby oni mohli žiť. Pozri sa tam!“ vykríkol Harry a ukázal na spálenú zem. „Tam kvôli tebe zomrel môj otec. Presne tam zomrel. Na tom mieste už nikdy nič nevyrastie. To si spravil ty.“

Červochvost sa prikrčil a odtiahol, no nepozrel sa tam.

Harrymu sa začal točiť hlava. Nie, nie, nie.

„Chce sa k tebe dostať teraz, Harry. Chce ťa zajať a držať pod zámkom niekde, kde budeš v bezpečí. Nezabije ťa, no nebude to ani prechádzka ružovou záhradou. Snape sa o to postará. Nenávidí ťa a túži po tom, aby si trpel,“ odfrkol Červochvost. Potil sa a vyzeral rozrušený. Stále sa obzeral.

„Aj keď nedokážeš zničiť Temného pána, môžeš sa aspoň zbaviť Severusa,“ povedal Červochvost a postúpil o krok k Harrymu.

Harry sa teraz triasol tak veľmi, že mal problém udržať prútik. Nechápal, ako sa mohlo tak zrazu ochladiť. Videl trochu rozmazane a zamrkal, aby zostal sústredený.

Červochvost postúpil o kúsok bližšie, no Harryho to v jeho zmätku veľmi netrápilo.

„Odstúp od neho, Peter,“ ozval sa zo záhrady drsný Remusov hlas.

Harry omámene zamrkal. Nechápal, ako sa tam zrazu Remus dostal. Červochvost reagoval oveľa rýchlejšie. Zakňučal a skrčil sa za Harryho, aby ho použil ako štít medzi Remusom a ním.

Harry bol príliš šokovaný a len stál a nechápavo pozeral na oboch mužov.

Remus ustarane pozrel na Harryho. „Čo si spravil, Peter? Čo si mu povedal? Harry, odstúp.“

Harryho pohľad padol na Červochvosta a zamrkal. V tom momente sa Červochvost premenil do svojej zvieracej formy a vbehol do kopy muriva, pištiac strachom.

Remus okamžite vyštartoval k miestu, kde zmizol a prútikom ho rozbil.

Harry tam len ochromene stál, neschopný obsiahnuť mysľou udalosti, zatiaľ čo tí dvaja sa naháňali okolo trosiek. Cítil sa čudne odpojený, akoby tam vlastne ani nebol, akoby sledoval niečo v televízore Dursleyovcov a nie skutočnú udalosť. Z hmly ho vytrhol až Remusov prenikavý výkrik.

Ponáhľal sa k svojmu bývalému profesorovi, ktorý sa krčil na zemi držiac si ruku. Harry medzi Remusovými prstami zahliadol tenký pramienok krvi.

„Dopekla, utiekol. Dostal ma tou prekliatou striebornou rukou,“ povedal Remus trasúc rukou. „Je to len povrchové, nič, čo by Poppy nedala do poriadku. Čo sa tu stalo, Harry? Si v poriadku?“

Harry preglgol, no nebol schopný hovoriť. Len naprázdno otvoril a zatvoril ústa.

Aj tak zomriem.

Remus ho chytil za rameno a jemne ním zatriasol. „Zostaň so mnou, Harry. Povedz mi, čo sa stalo.“

Ani jeden nemôže žiť…

Harry sa pokúsil prehltnúť, no hrdlo mal príliš vyschnuté. „Ako si ma našiel?“ opýtal sa chrapľavým hlasom.

Remus naňho niekoľko sekúnd zamyslene hľadel, no Harry nedokázal rozlúštiť, čo si myslí. Nakoniec chytil Harryho okolo pliec a viedol ho ku kope rozbitého kameňa, ktorá bola dosť veľká na to, aby sa na nej dalo sedieť. Zložil Harryho a sadol si vedľa neho.

„Hermiona si prvá všimla, že chýbaš. Dnes ráno. Bola dosť hysterická. Myslím, že budeš mať čo vysvetľovať, keď sa vrátiš,“ povedal Remus s náznakom pobavenia. „Všetci prepadli panike v snahe zistiť, kde si. Ronovi slúži ku cti, že zostal dokonale ticho aj pri prednáške jeho mamy.“

Harry zamrkal. Počul Remusove slová, no mal pocit, že rozpráva o niečom vzdialenom, čo s ním nesúvisí. Nevedel striasť hmlu, ktorá zahaľovala jeho myslenie.

Zomriem.

„Hermiona pod náporom Molly nakoniec povolila. Všetkým povedala o tvojom úmysle navštíviť Godricovu úžľabinu. Okamžite chcela ísť za tebou, no Ron namietol, že je to vec, ktorú si chcel radšej spraviť sám,“ povedal Remus.

Harry sa odvrátil. Vedel, že Ron to pochopí, aj keby len preto, aby sa vyhol trápnym prejavom emócií. Uvedomil si, že si praje, aby boli išli s ním. Aby mu pomohli pochopiť celú tú záležitosť s horcruxmi. Hermiona by vedela, čo treba urobiť.

„Dovtedy bola na teba nahnevaná aj Ginny. Očividne sa cítila, akoby si jej sľúbil, že ju z toho nevynecháš, a potom vycúval. Upokojila sa až po tom, čo jej Ron vysvetlil, že si toto miesto chcel navštíviť sám. Zdalo sa mi, že tvoja Ginny je pozoruhodnou kombináciu oboch tvojich priateľov,“ povedal miernym tónom Remus.

Harry sa pousmial. Nikdy sa na to nepozeral takýmto spôsobom, ale zrejme to bola pravda. Ginny mala mnohé vlastnosti, ktoré sa mu páčili na Ronovi a Hermione. Opäť ho striaslo. Pre Merlina, dal by čokoľvek, aby teraz mohol byť s Ginny a preč z odtiaľto.

Prečo je tak nezvykle chladno?

Uvedomil si, že Remus čaká na jeho odpoveď.

„Ron mal pravdu,“ ozval sa. Pálilo ho v krku. „Potreboval som to urobiť sám. Chcel by som vidieť ich hroby, no nenašiel som po nich ani stopu… Len toto,“ pokračoval a ukázal na rozbitý dom.

„Rozumiem. Chápem tvoju túžbu vidieť to, Harry, no mal si so sebou vziať aspoň niekoho. Nemal si ísť sám,“ odvetil Remus pokojne.

Harry pokrčil plecami. „Už sa stalo.“

„Ešte vždy chceš vidieť miesto, kde sú pochovaní?“ opýtal sa Remus napätým hlasom. Pri tej otázke, jeho tvárou preletel kratučký záblesk smútku.

Harry vážne prikývol.

Remus vstal a Harry ho nasledoval, pričom ho mierne pobavilo, že Remus vyšiel teraz už neexistujúcimi dverami. Kráčali hore kopcom za troskami domu, takmer až ku stromom. Harry mal dojem, že rozoznáva slabý náznak modrej, ktorý naznačoval, ako blízko sú pri mori. Bolo to pokojné, mierumilovné miesto na posledný odpočinok. Harry by pre nich vybral práve také.

Remus položil ruku Harrymu na rameno a slabo ho stisol. „Nechám ťa na chvíľu o samote, no budem tamto, ak by si ma potreboval,“ povedal a kráčal dolu kopcom.

Harry pozrel dolu, na malú kamennú dosku, na ktorej boli vyryté mená oboch jeho rodičov. Zdalo sa mu akosi správne, že majú spoločný kameň. Prehltol bolestivú hrču v hrdle a klesol na kolená vedľa kameňa.

„Mami? Ocko?“ zašepkal. „Som tu. Vrátil som sa.“

Harry opäť preglgol. Nevedel, čo má povedať. „Prial by som si… Je mi to ľúto. Je mi to tak ľúto.“

Neprítomne načúval spevy vtákov na stromoch. Nechápal, ako môžu znieť tak veselo, keď sa jeho vlastný svet rozpadal na kúsky. Dokázal nájsť jeden horcrux, ale mal silu na to, aby sám seba zničil? Ako to vysvetlí Ronovi, Hermione a obzvlášť Ginny? Beznádejne pozeral na náhrobok svojich rodičov.

„Neviem, čo mám robiť,“ zašepkal zlomeným hlasom. „Naozaj by som potreboval pomoc.“

Chvíľu čakal bez pohnutia, okrem narastajúcej triašky. Nevedel, čo očakával, no nič sa nezmenilo. Nebo sa neotvorilo, aby odhalilo odpovede, a neozval sa žiaden mocný hlas, ktorý by mu ukázal, kde začať. Nič tam nebolo. Telá jeho rodičov tu boli pochované už pred rokmi a jediné, čo po nich zostalo, bol Harry. Vždy ich mal pri sebe.

Pokusne natiahol ruku, dotkol sa náhrobného kameňa a prešiel prstami po rytinách mien jeho rodičov. Dotyk jeho prstov sa nestretol s ničím iným, ako chladným, nepoddajným kameňom. Harry zavrel oči a pokúsil sa potlačiť slzy.

Zrazu toho bolo už príliš. Harry si objal plecia a zvesil hlavu, keď realita zdanlivo zmizla.

Remus sa objavil vedľa neho, no Harry nevedel, ako sa tam dostal. Aj tak nebol skutočný. Nič nebolo skutočné.

Remus, ktorý vyzeral veľmi znepokojene, naňho rozprával, no v skutočnosti tam nebol. Slová aj tak nič neznamenali, bola to len ilúzia. Prečo neprestane volať jeho meno?

Nemal záujem odpovedať na volanie niekoho, kto tam nebol.

Teraz kráčal. Remus ho odvádzal preč a on nedokázal sformovať slová, aby mu povedal, že tu nenašiel to, čo hľadal. Jeho nohy boli ťažké a ledva s nimi hýbal. Zrazu ho zasiahol pocit silného tlaku, no nevykríkol, lebo sa to v skutočnosti nedialo.

Harry zamrkal a zistil, že je niekde inde. Vyzeralo to ako hlavný stan, ale v skutočnosti tam nebol. Bolo mu tak chladno, že sa nedokázal nijako zahriať. Zakopol, no Remus ho zachytil skôr, ako spadol.

„Harry!“ Remusov hlas bol drsný a mierne vystrašený. Harry bol ticho.

Remus ho viedol dovnútra a odtiaľ do kuchyne. Bolo tam množstvo ľudí, ktorých tváre poznal, no nevedel zaradiť. Nevedel, prečo to vlastne skúša. Izba sa začala otáčať, z čoho mu bolo zle. Zazneli hlasy, volali naňho, no nedokázal pochopiť slová, tak ich ignoroval.

Videl, ako k nemu prišla Hermiona. Kým rozprávala, po tvári stekali slzy. Odtiahol sa od nej a Ron ju zadržal a niečo jej pošepkal do ucha. Zamračila sa naňho, no prestala kričať a namiesto toho pozerala na Harryho ustarane. Harry sa odvrátil, nechcel odpovedať na jej otázky. Jeho pohľad prechádzal po ľuďoch v miestnosti, hľadajúc…

Keď ju uvidel, sedela sama v kresle v roku miestnosti, no jemu pripadala ako stredobod všetkej aktivity. Jej hnedé oči boli plné znepokojenia. Pomaly vstala a jednoducho k nemu napriahla ruky. Bol k nej priťahovaný, akoby bola majákom na rozbúrenom, búrkou bičovanom mori. Vkĺzol do jej objatia a aj keď bola od neho aspoň o hlavu nižšia, zohol sa a položil si hlavu na jej rameno. Aj ona ho objala a pevne ho držala, kým on sa na ňu tisol a vôbec sa nestaral, že tam boli aj ostatní.

Počul za sebou kradmé zvuky a myslel si, že to Remus odvádza ostatných z izby, no bolo mu to jedno. Každý kúsok energie, čo mal sústredil na to, aby zachoval pokoj a nerozpadol na kúsky. Ginny mu s tým pomáhala.

Obrazy dneška, Červochvostových slov a ich významu mu preleteli mysľou a začal sa triasť. Ginny zosilnila objatie a do ucha mu šepkala jemné, upokojujúce slová. Opovrhoval samým sebou, keď si uvedomil, že jej zlomí srdce.

Pevne zavrel oči a prial si, aby tie slová neboli. „Ginny,“ vysúkal zo seba, „ja musím zomrieť.“

„Nehovor také veci, Harry. Samozrejme, že nezomrieš. Sme v tom spolu, a nedovolím, aby sa ti niečo stalo,“ odpovedala pevne.

Harry nedokázal sformovať slová. Bude jej musieť všetko povedať, no nie teraz. Teraz chcel len objať a byť ňou objatý. Prvý raz ten deň sa cítil bezpečne.

Ako tam stál v jej vrúcnom objatí a cítil kvetinovú vôňu jej vlasov, na jeden krátky moment takmer uveril, že má pravdu.

Reklamy

One thought on “Siedmy horcrux – Kapitola 6 – Godricova úžľabina – Časť 3

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s