Siedmy horcrux – Kapitola 6 – Godricova úžľabina – Časť 2

Druhá časť šiestej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux. Predchádzajúce (a ďalšie) časti si môžete prečítať v archíve prekladu.

 

„Ukáž sa, Červochvost. Nemám čas na tvoje prekliate hry. Už ma prenasleduješ dosť dlho, musíš mať niečo, čo mi chceš povedať. Vypľuj to skôr, ako spravím niečo, čo som mal spraviť už dávno,“ povedal Harry a ruky sa mu pri tom triasli. Harry dal konečne voľný priechod všetkému hnevu, strachu a potláčaným emóciám z diela skazy, ktoré videl v dome svojich rodičov. Takmer vyžaroval zúrivosť. Tu pred ním bol ten malý smradľavý potkan, ktorý zradil jeho rodičov a bol priamo zodpovedný za to, čo sa stalo. Myšlienka na to, že Červochvost sem dokáže nájsť cestu, lebo mal byť ochrancom tohto domu, priviedla Harryho takmer do varu.

Harry bol pripravený dohliadnuť, aby konečne zaplatil.

„Kde si?“ vyprskol. Slabý hluk spôsobil, že sa otočil na päte a odpálil kus zeme, no Červochvost sa stále neukázal.

„Zbabelec. Vždy si ním bol. Nikdy si si ich priateľstvo nezaslúžil,“ povedal, lapajúc po dychu.

Odpoveďou mu bolo ticho. Pochodoval domom ťažko dýchajúc a so škrípaním zubov v snahe dostať svoj hnev pod kontrolu.

Po chvíli ho vystrašil chrapľavý hlas vychádzajúci s druhej strany jedinej stojacej steny. „Mohol by si na chvíľu odložiť prútik a počúvať ma? Ak nie, môžem jednoducho znova zmiznúť.“

„Čo mi môžeš povedať také, aby som to chcel počúvať?“ opýtal sa Harry a pomaly sa presúval pozdĺž steny, pripravený udrieť, keď príde na koniec.

„Chcem hovoriť o spoločnom nepriateľovi,“ odpovedal Červochvost váhavým hlasom.

„Tak spoločného nepriateľa, hej?“ odvetil Harry. Už bol skoro tam, ešte pár krokov. „Upadol si do Voldemortovej nepriazne, Červochvost? Teraz je tvojím nepriateľom, čo?“

„Nie! Nemyslel som Temného pána,“ zapišťal Červochvost panicky. „Hovorím o Snapovi.“

„O Snapovi?“ Harry zostal šokovane stáť. „Čo je s ním?“ Pri mene človeka, ktorého nenávidel najviac zo všetkých, okrem Voldemorta, ho zrazu opustil hnev na Červochvosta. Snape chladnokrvne zavraždil Dumbledora a napomohol zabitiu Siriusa. Harry v tomto nemal pochybnosti a mal v pláne mu to oplatiť.

„Áno, myslel som si, že by ťa to mohlo zaujímať,“ pokračoval Červochvost, pomaly vyšiel spoza steny a zastal tvárou v tvár Harrymu. Obaja mierili prútikmi na toho druhého, no ani jeden nenaznačil, že by šiel čarovať. Červochvost sa divoko rozhliadal a vyzeral pripravený utiecť pri prvom náznaku problémov.

Harry bol v pokušení prekliať ho aj tak, ale jeho zvedavosť túto myšlienku prekonala. Namiesto toho sa mu v mysli vynorili dávne Ronove slová.

Odhoď prútik a tresni ho päsťou do nosa.

Harry sa napriahol a presne to spravil. Červochvostovi myklo hlavou dozadu a spadol na zem, kde si zvieral krvácajúci nos a plazil sa preč od Harryho.

„Buď rád, že som skončil pri tom,“ vyštekol Harry, potriasajúc odretou rukou.

„Myslel som si, že chceš prediskutovať Snapa,“ povedal Červochvost nevrlo.

„Čo je s ním?“ zopakoval Harry.

„Zabitím Albusa Dumbledora získal veľkú priazeň Temného pána. Neexistuje plán, v ktorom by nebol zapojený, alebo o ktorom by aspoň nevedel. Kde Temný pán predtým dôveroval mnohým, teraz dôveruje len jedinému,“ vyprskol Červochvost, zatiaľ čo vstával. Trpkosť v jeho hlase bola nezameniteľná.

Harry ho pozorne sledoval. Taká ľahostajná zmienka o Dumbledorovej smrti ho rozpálila do červena. „Voldemort neverí nikomu. Si hlupák, ak veríš opaku a Snape je blázon, ak si myslí, že sa Voldemort neobráti proti nemu, keď už viac nebude užitočný. Nie ste jeho priatelia, ste jeho sluhovia, nič viac.“

„Podceňuješ výhody priazne Temného pána,“ povedal Červochvost zasnene.

„Nič nepodceňujem. Viem presne, aký je,“ odbil ho Harry chladne.

„To miesto na výslní bolo moje,“ pokračoval Červochvost, pričom vypäl hruď a bojovne vystrčil bradu.

„Hej, spomínam si, stratil si pri tom ruku. No a? Vyhodili ťa z miestečka, Červochvost? Nepáči sa ti, keď ťa nahradili, čo? A čo chceš, aby som s tým ja spravil?“ opýtal sa Harry nedôverčivo.

Viem, že neznášaš Snapa tak veľmi, ako ja. Viem, že by si ho rád videl pykať. Môžem ti s tým pomôcť,“ povedal Červochvost sprisahanecky.

„A pri tom ti ho odstrániť z cesty? Spýtal sa Harry, keď konečne pochopil Červochvostove zámery.

Červochvost pokrčil plecami. „Presne. Zajatie Snapa by bolo výhodné pre nás oboch.“

„A po Voldemortovom páde by fakt, že si napomohol dolapeniu Snapa, nemohol uškodiť procesu s tebou. Je to tak?“ opýtal sa Harry.

„Neverím, že by sa niečo také mohlo stať, Harry, no neuškodí mať poistku pre všetky prípady,“ odvetil Červochvost.

„Aké dokonale slizolinské,“ odpovedal Harry uštipačne.

„Niektorí by to vzali ako kompliment.“

„Takže pre toto si so mnou chcel hovoriť? Pre toto si ma sa ma sledoval už od stanice? Počkaj, prečo si vlastne bol na stanici? Ako si vedel, že idem sem?“ spýtal sa Harry a zdvihol prútik.

„Vlastne som ťa očakával včera,“ zapišťal Červochvost a jeho prasacie očká behali zo strany na stranu. „V Brlohu si povedal, že sem pôjdeš deň po svadbe. Predpokladám, že tvoj príchod zdržala tá nečakaná návšteva. Môj pán bol zúrivý, keď zistil, že sa ti podarilo vyviaznuť. Snape mu povedal, ako presne boli ochranné čary okolo Brlohu navrhnuté. Nečakal, že ich bude možné  posilniť aj proti dementorom.“

Harry myseľ pracovala na plné obrátky. Červochvost ho počul v Brlohu? Ako? Ale samozrejme! Ešte ako Prašivec musel poznať všetky cesty z aj do Brlohu. A ako potkan zrejme dokázal prekročiť ochranné zaklínadlá podobne, ako to urobil Sirius v treťom ročníku. Červochvost vedel o Brlohu všetko, čo sa vôbec dalo, vrátane toho, že mali v záhrade trpaslíkov.

Dopekla! Ginny tam nikdy nebola v bezpečí, a on ju tam takmer nechal samú a bez ochrany.

„Po celý ten čas si bol v Brlohu?“ opýtal sa Harry a v krku mu vyschlo.

„Bol som tam priradený. Temný pán vie o všetkom a neváha použiť čokoľvek vo svoj prospech. To by si si mal pamätať, chlapče. Vie o mojom spojení s Weasleyovcami a vie aj o tom, akí sú pre teba dôležití,“ odpovedal a po tvárou mu prebehol slabý náznak pýchy. „Tvoja náklonnosť k tomu Weasleyovie dievčaťu Temnému pánovi neušla. Severus vyslovene prízvukoval, aký unesený si tým dievčaťom. Naozaj nosíš svoje srdce na dlani.“

„Takže si špehoval po celý ten čas,“ ozval sa Harry pohrebným hlasom.

„Bol by si prekvapený, čo všetko sa dozviem vo svojej zvieracej forme. Ešte aj tí, čo o mojej schopnosti premeny vedia, na to zabúdajú, a rozprávajú otvorene bez toho, aby si uvedomili moju prítomnosť. Viem o Temnom pánovi a jeho plánoch viac, ako všetci ostatní. Viem dokonca viac, ako si on sám myslí, že viem,“ pokračoval Červochvost a na čele sa mu leskli kvapôčky potu.

„Čo vieš? Neviem si predstaviť, že by ti dôveroval s niečím dôležitým,“ odbil ho Harry, pričom opreteky rozmýšľal. Naschvál ho podpichoval, lebo v Červochvostovi videl istú podobnosť s Dudleym. Ten tiež povedal viac, ako chcel, keď videl u Harryho čo i len náznak nedôvery v jeho imaginárnu dokonalosť. Harry dúfal, že to isté bude platiť aj na Červochvosta.

„Viem toho množstvo. Bol som tam. Bol som ten, ktorý opatroval tú trosku, ktorou bol. To ja som mu pomohol pripraviť ten odvar. To ja som mu pomohol vrátiť sa. Bol som jeho najoddanejším sluhom,“ žalostne škriekal Červochvost.

„A keď bolo po tom, odhodil ťa,“ predstieral Harry znudenie.

„Viem o horcruxoch,“ zašepkal víťazne Červochvost.

Harryho zamrazilo. „Čo?“ opýtal sa ochromene.

„Viem o horcruxoch. Bolo ich sedem. Dva z nich sú už zničené,“ pokračoval Červochvost. „Ty si zničil prvý.“

„Neviem, o čom to tu rozprávaš,“ bránil sa Harry nepresvedčivo.

„Myslím, že vieš. Myslím, že to jediné, čo nevieš, je to, čo vedie len Temný pán, Severus a ja. A myslím, že Dumbledore to pred svojou smrťou minimálne zvažoval,“ povedal Červochvost záhadne a vychutnával si pocit, že má niečo, čím môže Harryho držať v šachu.

„O čo ti ide?“ vyzvedal Harry.

„Hovorím o dôvode, pre ktorý Temný pán nakoniec zvíťazí. O siedmom horcruxe. O tom, ktorý nebudeš schopný zničiť,“ odvetil Červochvost samoľúbo.

Harry bol zmätený. Nechcel odhaliť nič o horcruxoch, pre prípad, že by Červochvost len blufoval, no hneď tú myšlienku zavrhol. Červochvost bol sebaistejší, ako ho kedy v živote videl. Niečo vedel a Harry musel zistiť čo, aj keď naňho každý jeho kúsok vykrikoval, že to vlastne nechce vedieť.

„Keď budú všetky horcruxy zničené, bude smrteľný. Bude smrteľný ako každý iný človek,“ odporoval Harry pevne.

„Nehovorím o tom kúsku, čo je ešte stále v ňom. Hovorím o horcruxe, o ktorom sa aj on dozvedel až pred dvomi rokmi. O horcruxe, ktorý ani nechcel vytvoriť,“ odbil ho Červochvost a zamyslene si Harryho prezeral.

„Tak o čo ti ide?“ zopakoval Harry skľúčene.

„Ty nevieš, Harry? Nemáš ani podozrenie?“

Jama v Harryho žalúdku sa začala zväčšovať. „Čo to hovoríš?“

„Nečudoval si sa, prečo ťa nechal celý minulý rok na pokoji? Prečo sa po tom fiasku na Oddelení záhad znovu nepokúsil zabiť ťa? Ešte aj cez bitku o Rokfort dostali všetci smrťožrúti rozkaz nezraniť ťa. Mali ťa nechať preňho, povedal. No ja viem ten pravý dôvod. Počul som, ako sa rozpráva so Severusom,“ povedal Červochvost s úškľabkom.

Harry bol neschopný slova. Mal pravdu, po celý rok bol Voldemort mimoriadne tichý. Mal sa chcieť Harrymu pomstiť za všetky problémy, ktoré spôsobil na Ministerstve.

Prečo to nespravil?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s