Siedmy horcrux – Kapitola 6 – Godricova úžľabina – Časť 1

Prvá časť šiestej kapitoly prekladu fanfiction The Seventh Horcrux od Melindy. Predchádzajúce časti (a tiež tie ďalšie) si môžete prečítať v archíve prekladu.

 

Monotónny hukot vlaku uspával tých zopár pasažierov, ktorí sa chladnou letnou nocou vybrali z Anglicka do Walesu. Po svojom neohlásenom odchode z Grimauldovho námestia sa Harry vybral rovno na vlakovú stanicu. Kým bol v Brlohu, nechal si trochu zlata premeniť na libry, aby si mohol kúpiť lístok na vlak.

Stále bol neplnoletý a nemohol sa premiestňovať a okrem toho sa bál, že keby použil mágiu, Rád by bol schopný vystopovať ho. Bol si istý, že Ron s Hermionou prídu na to, kam išiel, ale dúfal, že aj napriek hnevu z toho, že ich tam nechal, ho neprezradia.

Neukázal im ten kúsok papiera, ktorý mu nechala teta Petunia v to posledné ráno na Privátnej ceste, no predpokladal, že keby sa zmienili o Godricovej úžľabine, Lupin by adresu vedel. Nemohol urobiť nič iné, ako dúfať, že budú držať jazyk za zubami.

Nemal v pláne byť dlho preč a horlivo sa modlil, aby to pochopili, kým sa vráti. Stále nevedel, čo ho k miestu, kde to všetko začalo, tak priťahuje. Nebol si istý svojou reakciou na to, že uvidí miesto, kde boli zabití jeho rodičia a jeho život sa navždy zmenil. Keď tak nesústredene pozeral von oknom, všetko mu to prišlo akési neskutočné.

Myšlienkou na návštevu miesta posledného odpočinku jeho rodičov bol posadnutý už od Dumbledorovho pohrebu. Súhlasil s tým, že Ron a Hermiona pôjdu s ním, no čím viac nad tým uvažoval, tým viac sa chcel na túto cestu vydať sám. Vedel, že jeho priateľom na ňom záleží a majú na srdci len jeho dobro, no nemal chuť odpovedať na Hermionine večné otázky a na Ronove rozpaky pri akomkoľvek prejave emócií. Toto musel urobiť osamote.

Keď prišiel na stanicu, šťastie mu prialo. Podarilo sa mu chytiť posledný večerný vlak do Swansea s desaťminútovým predstihom. Aj keby si jeho odchod okamžite všimli, nikto by včas neprišiel na to, kam šiel. Bude musieť prestupovať, no len na krátku trasu. Potom si plánoval vziať taxík na Hillside Lane.

Pri tej myšlienke mu stiahlo žalúdok. Nemal ani poňatia, čo čakať. Akokoľvek sa snažil, nedokázal si spomenúť na nič zo života v Godricovej úžľabine. Jeho najstaršia spomienka bola na silné zelené svetlo. Hagrid mu povedal, že dom bol zničený, no nepočul nič, čo by nasvedčovalo, že ho opravili, predali, alebo čo sa stalo s pozemkom. Ani nevedel, či to bola čarodejnícka, alebo muklovská oblasť. Ako sa vlak blížil k Walesu, stále netrpezlivejšie poklepával nohou.

Prútik mal v pohotovosti a ostražito pozoroval vozeň, no odkedy nastúpil do vlaku a usadil sa na miesto, nikto ho neobťažoval. Akoby pri cestovaní medzi muklami konečne dosiahol anonymitu, po ktorej toľko túžil. No aj tak nemal v úmysle poľaviť z ostražitosti. Vďaka štekleniu vzadu na krku mal pocit, akoby ho niekto pozoroval.

Nesvietil mesiac, ktorý by osvetlil krajinu, a tak Harry mohol iba pozerať do tmy a predstavovať si, ako ubieha. Z mapy, ktorú si pozrel na stanici, vedel, že Godre’r-graig leží pri mori. Dovolil svojej mysli, aby mu ukázala obrazy jeho rodičov kráčajúcich po pláži.

Keď jeho myšlienky opäť raz zablúdili k Ginny, oprel sa čelom o sklo. Vo svojich šatách zo svadby vyzerala očarujúco a on si vychutnával spomienky na jej bozky. Pri záplave spomienok na ich jeden spoločný deň sa usmial. Bola svetlým bodom v inak chladnom, skľučujúcom šere, ktorý bol práve teraz jeho životom. Ako mohol dúfať, že sa mu to podarí bez nej?

Zatiaľ čo sa svetlo úsvitu pomaly plazilo cez horizont, Harry si pretrel svrbiace oči. Keď vlak vchádzal do stanice, vzal svoj ruksak a vystúpil. Chvíľu mu trvalo, kým našiel spoj, ktorý hľadal, no zvládol to  bez problémov, a kým sa slnko rozžiarilo a život sa začal vracať do ospalej prázdninovej dedinky, stál na Hillside Lane.

Požiadal taxikára, aby ho vysadil na konci ulice. K domu radšej išiel pešo a dal si tak čas na prípravu. Nervózne chvenie v žalúdku neprestávalo a ako sa blížil k svojmu cieľu, rástlo. Bolo žiarivé, jasné ráno a Harryho potešilo, keď si všimol, že ulica so svojimi zopár chalupami vyzerala jedinečne a veľmi sa líšila od Privátnej cesty. Už to ho trochu vzpružilo.

Godre’r-graig bola tichá muklovská dedinka so zvláštnymi, brezami lemovanými ulicami, ktoré tvorili staré kamenné domy. Neležala priamo pri mori, ako si Harry myslel, ale trochu ďalej od mora a bola viac lesnatá, ako očakával. Vo vzduchu však cítil soľ a vedel, že nie je ďaleko od pobrežia. Ako sa vliekol hore ulicou, srdce mu divo bilo a vo vrecku zvieral falošný horcrux. Zistil, že sa mu aj napriek chladnému ránu potia dlane.

Keď Harry minul zákrutu cesty, dych sa mu zasekol v hrudi. Pozemky na oboch stranách domu číslo šestnásť boli prázdne, takže to vyzeralo, akoby bol postavený sám uprostred lesa. Príroda si vzala spať väčšinu pôdy, ktorá bola zarastená popínavou burinou. Uprostred toho všetkého rozoznával Harry zvyšky kamennej stavby. Len jedna stena zostala stáť uprostred trosiek v malom kráteri.

Harrymu sa niečo zaseklo v hrdle a bolestivo prehltol. Harry musel prinútiť svoje nohy, aby ho priniesli bližšie, zatiaľ čo sa jeho myseľ zmietala medzi túžbou vidieť to dielo skazy a túžbou utiecť odtiaľ. Mal veľmi zvláštny déjà vu , aj keď vedel, že je to nemožné. Mal len niečo vyše roka, keď to tu opustil. Nemal šancu pamätať si toto miesto. No ten pocit zostal, keď podišiel bližšie.

Opäť pocítil to svrbenie na krku a v obave sa otočil. Vietor rozvlnil jemne rozvlnil stromy, ale okrem bzučania hmyzu a vtáčieho spevu nič nerušilo pokoj jeho okolia. Keď sa približoval, prútik mal v ruke.

Sú to len nervy.

Veľký zhluk ľalií rástol pozdĺž základov domu a Harryho zaujímalo, či ich tam nevysadil jeho otec pre jeho mamu. Znovu preglgol, keď si už po stý krát uvedomil, ako málo toho vedel o spoločnom živote jeho rodičov.

Keď sa blížil stále bližšie a bližšie k ruinám, prial si vedieť, keby sa veci stali inak, či by jeho otec dal na konár niektorého z mnohých stromov v záhrade hojdačku. V Brlohu taká hojdačka bola, a vyzerala, že bola často používaná a pre Harryho symbolizovala šťastný rodinný domov. Vo svojej záhrade by chcel vidieť hojdačku.

Zaujímalo ho, či by bol mal mladších súrodencov, ktorí by sa hojdali s ním, alebo by ho prosili, aby ich rozhojdával. Mal pocit, že by rád bol starším bratom.

Hrča v jeho hrdle narástla, keď i predstavil svojich rodičov, ako ho odprevádzajú na King’s Cross v jeho prvý deň v Rokforte. Vlastne by šli až na nástupište. Všetko by bolo tak odlišné…

Zúrivosť a pocit straty naplnil Harryho srdce, keď jeho pohľad spočinul na dielo skazy okolo neho. Spôsobil to Voldemort. Ukradol Harrymu akúkoľvek nádej na šťastné a normálne detstvo. Nebolo to fér!

Nemá zmysel zaoberať sa snami…

V Harryho mysli sa ozval Dumbledorov hlas, keď prekročil prah a vstúpil do toho, čo bolo kedysi domovom jeho rodiny. Harry sa striasol. Už bolo príliš veľa úmrtí. Opäť ucítil to šteklivý pocit, ktorý ho tak znepokojoval a znovu sa ostražito zadíval na ulicu.

Nič nerušilo ranný pokoj a Harry si vynadal za to, že stráca rozvahu. To, že bol tu, ho znervózňovalo. Vo svojej mysli si vedel približne predstaviť, ako by to vyzeralo, keby steny zostali neporušené a vďaka spomienkam, ktoré v ňom vyvolali dementori, počul ozveny hlasov svojich rodičov.

Pohol sa vpred a nohou presúval náhodné kúsky sutín, až kým neprišiel ku kúsku očernetej, spálenej zeme. Vyzeralo to, akoby na tomto malom kúsku vzplanul oheň. Harry si kľakol a prehrabol rukami zem. Bola ako odumretá, bez života. Akoby tu už nikdy nemalo nič rásť.

Harrymu prebehol mráz po chrbte. Tu bolo miesto, kde stál jeho otec, keď bol zavraždený. Vedel to s istotou, s akou vedel svoje meno. Zavrel oči a zhlboka, roztrasene sa nadýchol. Ďalej kráčal tým, čo bolo jeho domovom. Pozeral sa bez toho, aby niečo skutočne videl. Dúfal, že sa vynorí nejaká zblúdilá spomienka, no márne.

Keď uprostred sutín sklesol na kolená a sadol si, zaplavil ho drvivý príval zúfalstva a beznádeje. Nebol si istý, kam ísť, alebo čo urobiť.

Čo tu robím?

Zrazu si spomenul na včerajší rozhovor s Moodym, vytiahol z ruksaku detektor kúziel a založil si ho na oči. Prudko sa nadýchol, keď uvidel bledé stopy modrej, ružovej a zelenej, vychádzajúce z každého miesta pozemku domu číslo šestnásť.  Harry sa v zmätku zamračil.

Prešiel späť k spálenému miestu a pozeral sa cez detektor. Stopa, ktorú videl, bola výrazne červená a vyzerala, akoby pulzovala. Harry si strhol detektor kúziel a zaspätkoval, akoby videl niečo neslušné. Toto miesto, dom jeho rodiny, bol vlastne preplnený mágiou.

Harrymu zrazu napadlo, že celá oblasť musí byť magicky ukrytá, inak by ju mohli muklovia prestavať, alebo horšie, čarodejnícka verejnosť by ju zmenila na turistickú atrakciu. On to tu našiel celkom ľahko, ale tiež vedel, kam ísť. Alebo dom pred ním nebol skrytý, lebo tu žila jeho rodina.

Znovu si nasadil detektor kúziel a pokračoval v prehliadke. O niekoľko minút našiel ďalšie stopy červenej. Prichádzali z miesta blízko zadnej časti obydlia, kde bolo navŕšené veľké množstvo sutín. Z toľkého množstva trosiek mal dojem, že tam bolo postavené druhé poschodie. Presúval kamene a špiny, až kým nenašiel rovnaké vyprahnuté čierne miesto. Tu zomrela jeho mama, tu získal jazvu na čele. Harry neprítomne prešiel prstami po okraji spálenej zeme, zatiaľ čo sa mu v hlave ozývali matkine výkriky.

Odložil detektor a sústredil svoje myšlienky, aby sa pokúsil nájsť mágiu aj bez jeho pomoci. Pocítil to isté mrazenie, ktoré cítil aj v jaskyni v tú osudnú noc, keď bol  s Dumbledorom, no aj nevedel, či to nebolo spôsobené len vírom citov, ktoré v ňom vyvolalo toto miesto.

„Reducto,“ zasyčal, aby rozbil skaly okolo.

Potkan zapišťal a vyrazil k inej kope trosiek, pričom odhalil striebornú labku, ktorá ho okamžite prezradila. „Reducto,“ zavrčal Harry znovu, čím spôsobil nový gejzír prachu a úlomkov. „Zase sa raz skrývaš v dierach a puklinách, Červochvost? Krysa ostane vždy len krysou, čo? Vyjdi von a postav sa mi ako chlap chlapovi.“

Keď sa prach z druhého výbuchu začal usádzať, Harry sa pozorne rozhliadal okolo seba. Po potkanovi nebolo nikde ani stopy.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s