Siedmy horcrux – Kapitola 5 – A život ide ďalej… – Časť 3

Záverečná časť piatej kapitoly prekladu knihy The Seventh Horcrux. Ostatné časti si môžete prečítať v archíve.

 

Nasledujúce ráno sedel Harry na starom Siriusovom mieste pri kuchynskom stole na Grimmauldovom námestí. Sŕkal horúcu kávu a snažil sa prísť na to, aký bude jeho ďalší krok. Pritom sa hral s diadémom, ktorý mala včera Fleur na sebe, a ktorý našiel ráno na stole. S Ronom a Hermionou plánoval odísť do Godricovej úžľabiny, ale to bolo ešte predtým, než bola Hermiona zranená a Ron musel opustiť svoj domov. Teraz nevedel, čo bude robiť.

A ešte tu bola komplikácia s Ginny.

Harry vedel, že ich podozrievala z plánovania odchodu, ale stále sa snažila dať dokopy, čo vlastne budú urobiť. Teraz vedel, že ju nemohol úplne odsunúť – potreboval ju. Zistil, že teraz bol omnoho viac sústredený, keď sa nemusel báť, kde je a čo robí.

Stále tu bol sľub Dumbledorovi, že o Horcruxoch povie iba Ronovi a Hermione. Dokonca ani profesorke McGonagallovej neodpovedal, keď sa ho spýtala, čo robia. Nemohol porušiť ten sľub a dúfal, že Ginny to bude chápať. Ale mal by jej povedať aspoň o proroctve. Veľmi jej to dĺžil. Ale horcruxy…

Samozrejme, že jej bezvýhradne veril, ale sľub je sľub. Predpokladal, že to je nejaký jeho vlastný spôsob udržiavania spojenia s Dumbledorom, ale stále cítil, že jej to potrebuje povedať. Rukou si prešiel po strapatých vlasoch a vzdychol.

„Je to až tak zlé, chlapče?“ zahundral Moodyho hlas.

Harry sa pozrel hore a uvidel sivovlasého ex-aurora stáť medzi dverami škúliť zdravým okom ako skúmal Harryho.

„Mohlo by byť aj lepšie,“ odpovedal Harry krivo.

„Ej, to by mohli,“ povedal Moody a sadol si za stôl k Harrymu.

„Môžem sa niečo spýtať?“ opýtal sa Harry.

„Mám pocit, že si to práve spravil,“ odpovedal Moody.

„Keď má auror prípad, existuje kúzlo, ktoré môže použiť na zistenie, či bola použitá čierna mágia?“ spýtal sa Harry a v myšlienkach sa vrátil do studenej, vlhkej jaskyne v studenej jarnej noci.

„Jasné, že existuje,“ povedal krátko Moody.

„Môžete ma ho naučiť?“ spýtal sa Harry.

Moodyho sklenené oko sa zúžilo, keď ho skúmal. Chvíľu bol ticho, ale potom mávol svojím prútikom smerom k otvoreným dverám. O chvíľku na to do kuchyne vletela malá čierna krabička. Moody ju otvoril a vytiahol z nej niečo, čo vyzeralo ako divadelné okuliare.

„Toto sa používa pri tréningu budúcich aurorov. Je to detektor kúziel. Keď ho nosíš, vidíš stopy mágie na okolitých predmetoch. Čierna mágia je červená,“ povedal Moody a postrčil okuliare smerom k Harrymu. „Keď sa auror s okuliarmi dostatočne zdokonalí, potom dokonca dokáže použiť svoj prútik a kúzlo Revealo na zistenie stôp, ale ty sa budeš musieť veľmi sústrediť aj na rozoznanie farieb.“

„Profesor Dumbledore to dokázal len z rukami,“ zamrmlal Harry so spomienkou na nedávnu minulosť.

„Dobre, ale to bol Profesor Dumbledore, nie?“ odpovedal Moody drsne.

„Dá sa to tiež cítiť, nie? Možno iba ako zimomriavky?“ spýtal sa Harry, hľadajúc správne slová.

Moody sa ostro a hodnotiaco pozrel na Harryho. Harry mal nejasný pocit, že Moody bol nejako ohromený. „Hocikto schopný cítiť magické stopy by bol, samozrejme, veľmi mocný. To by bola veľmi výhodná vlastnosť pre niekoho, kto chce byť auror. Jeden by to mal chcieť utajiť. Tú informáciu treba držať mimo nepriateľských uší.

„Rozhodne,“ odpovedal Harry s rozšírenými očami. Naozaj niečo cítil v tú noc v jaskyni, keď Dumbledore hľadal stopy po Voldemortovom úkryte? Harry si nemohol byť istý, ale teraz mal aspoň možnosť, ako to zistiť.

„Môžem si to požičať?“ spýtal sa s Detektorom kúziel v ruke.

„Nemyslím, že mi bude chýbať,“ odpovedal Moody s myknutím pleca.

Harry prikývol a vložil si čiernu krabičku do vrecka na tričku.

„Kde sú všetci dnes ráno?“ opýtal sa.

Moody pomaly dopil šálku kávy. „Vyhýbajú sa mi, pravdepodobne,“ povedal nakoniec. „Nikto z Weasleyovcov teraz nie je so mnou spokojný.“

„Pre Percyho?“ spýtal sa Harry. Vedel, že Percymu sa minulú noc nakoniec podarilo odísť z hlavného stanu a bolo mu jasné, že pani Weasleyová nebola nadšená opatreniami, ktoré sa urobili, nech boli akékoľvek.

„Rozumiem, že je Mollyin a Arthurov chlapec, ale je slabinou. Je mojím zamestnaním zaoberať sa slabinami,“ povedal Moody drsne.

„Použil si Zabúdacie zaklínadlo? spýtal sa Harry.

„Nie, ale stále si myslím, že sme ho mali použiť. Molly bola tvrdo za to, aby si pamätal uzmierenie s rodinou. Vieš, aké je zabúdacie zaklínadlo je zložité, takže som jej to nemohol sľúbiť. Nakoniec sme sa dohodli na Neporušiteľnej prísahe. Arthur s tým súhlasil, ale Molly zúrila. Dnes ráno Arthurovi nezávidím,“ povedal s grimasou Moody.

Harry sa uškrnul pri myšlienke ako je v súbojoch zjazvený Divooký Moody zastrašený Molly Weasleyovou. Niežeby Harry tiež nebol, ale predsa…

„Pravdepodobne sa so mnou nebude rozprávať celé dni, kým znovu zmäkne,“ povedal Moody. „Bude mi chýbať jej kuchyňa. Takto dobre som nejedol už roky.“

„Neviem, nemyslím, že by pani Waselyová nechala niekoho hladovať bez ohľadu na to, ako by bola naštvaná,“ povedal Harry.

Moody sa zaškľabil. „Dúfajme, že máš pravdu. Pre mňa nemá slabinu ako pre teba.“

Harry sa uškrnul a drzo povedal: „Potom mám šťastie.“

Kuchynské dvere sa znovu otvorili a vpustili Ginny s Hermionou. Obe dievčatá vyzerali dosť rozladene a iba polovične zobudené. Harry im obom nalial kávu, čo s vďakou prijali.

„Ránko, dámy,“ povedal Moody.

Obe ledva zabručali.

„Prečo ste vstali, keď ste ešte stále tak unavené?“ spýtal sa Harry.

Ginny prevrátila oči. „Poznáš moju mamu? Je toto ráno celá nažhavená do upratania tohto miesta, predtým, než sa vrátime do Brlohu.“

„Je dosť presvedčená o odchode,“ povedala Hermiona ospalo.

Ginny zobrala diadém z Harryho rúk. „Toto patrilo mojej tete Muriel. Je za tým veľký príbeh. Ten –,“

„Chce nás zamestnať, aby sme sa tu príliš nerozhliadali,“ povedala už skoro prebudená Hermiona.

„Pardón?“ spýtala sa Ginny, zamračená položila diadém späť na stôl.

„Tvoja mama. Nechce, aby sme sa tu príliš potulovali,“ povedala Hermiona a výrazne dvihla obočie.

Harry si hneď spomenul na rozhovor o hosťovi, ktorý ostane na Grimauldovom námestí.

„Dobré ráno,“ povedal Remus a vošiel do kuchyne s Tonksovou tesne za ním. „Všetci ste dnes hore nejako skoro. Myslel by som si, že po včerajšom tancovaní si budete chcieť poležať dlhšie.“

„Kto ďalší tu je?“ opýtal sa ostro Harry s pohľadom upretým na Remusa. Remus sklopil zrak a nalial si kávu.

„Weasleyovci a Delacourovci sú tu dovtedy, kým sa ochranné kúzla Brlohu neskontrolujú,“ odpovedal Remus pokojne.

„Toto je m-môj dom,“ začal Harry s jemným trasom v hlase, ktorý dúfal, že nikto iný nepočul. „Mohol som súhlasiť s tým, aby Rád využíval tento dom, ale chcem vedieť, kto tento záhadný hosť je. Chcem vedieť prečo tu je a chcem to vedieť hneď.“

Remus sa pozrel na Moodyho, ktorý mykol plecami. „Je to jeho dom a vyzerá, že vedel viac o tom, čo robí Dumbledore, než ktorýkoľvek z nás.“

Remusove ramená poklesli. „Viem,“ povedal. „A Harry, potrebujeme vedieť, čo plánuješ, aby sme ti mohli pomôcť. Chceme ťa chrániť.“

„Nemôžete. Nikto nemôže. Nemôžem ti povedať, čo som robil s profesorom Dumbledorom, Remus. Sľúbil som mu, že nepoviem. Ak by chcel, aby to Rád vedel, povedal by vám to osobne,“ povedal pevne Harry, cítiac sa trochu nepríjemne, keď odmietol Remusa.

Pod stolom ho Ginny zobrala za ruku a jemne mu ju stisla. Venoval jej slabý úsmev, oceňujúc jej podporu.

„Jasne,“ odpovedal Remus, a Harry mohol veľmi ľahko prečítať jeho protichodné emócie. Bezvýhradne dôveroval Dumbledorovi, ale tiež chcel chrániť Harryho. Pochopia niekedy, že teraz to je nad ich sily? Vždy bolo.

„Koho Rád chráni?“ spýtal sa znovu Harry.

„Draco a Narcissa Malfoyovci,“ prehovorila Tonksová po prvý krát. Jej tvár sa skrútila do škaredej grimasy. „Moja rodina.“

Harrymu padla sánka. Nebol si istý, čo očakával, ale toto to nebolo. Draco Malfoy? Tu? Malfoy, ten, čo sa pokúšal o Dumbledorov život celý minulý rok? Ten, čo hľadajúc trochu slávy pustil do školy Smrťožrútov? A Narcissa! Tá, čo spolu s Kreacherom naplánovala Siriusovu smrť? Tu? V Siriusovom dome?

„Čo?“ vybuchol Harry, vstanúc zo stoličky tak rýchlo, až padla na zem. Bol pri dverách na dva skoky, pripravený vybehnúť po schodoch a zaškrtiť Malfoya holými rukami.

Remus ho chytil okolo pliec a stiahol ho späť. „Počúvaj ma, Harry.“

„Čo, pri Merlinovi, tu robí?“ dožadovala sa Ginny s očami plnými hnevu.

Hermione zbledla tvár, keď sa pozerala z Harryho na Remusa a späť.

„Dodal nám veľmi užitočné informácie,“ povedal Remus, bojujúc s Harrym, aby neušiel.

„Čokoľvek to je, klame,“ zavrčal Harry.

„Neklame. Jeho informácia sa potvrdila,“ povedal Remus. „Vďaka nej sme dokázali zabrániť niekoľkým vraždám.“

„Harry prestal zápasiť a ťažko dýchajúc povedal: „Prečo by vám Malfoy dával hocakú informáciu? Musí v tom byť niečo pre neho.“

„Samozrejme, že je. Má silný pud sebazáchovy. Voldemort nariadil jeho smrť, lebo nesplnil príkazy. Ako povedal, Snape pomohol jemu a Narcisse utiecť. Pokúšali sa dostať do úkrytu, keď sme ich chytili,“ povedala Tonksová.

„Snape?“ zavrčal Harry, vidiac znovu načerveno. “Prečo by im pomáhal?“

„Vždy mal slabosť pre Narcissu. Keďže požiadala Snapa o pomoc pre Draca, Voldemort nariadil aj jej smrť,“ povedal Remus jemne.

„Zabil Dumbledora a Malfoy mu pri tom pomáhal,“ povedal Harry. Telo sa mu triaslo od zlosti.

„Je v tom až po uši, Harry,“ povedal Remus s unaveným vzdychom. „Pozri, neverím, že nám pomáha z nejakej veľkej túžby napraviť zlú minulosť, ale chce žiť. Jeho jediná nádej teraz je, že vyhráme. Inak vie, že bude lovený po celý svoj život. Nechce umrieť a tiež chce chrániť svoju matku.“

„Pomáhala zabiť Siriusa, nechcem ju tu. Nemá právo sa skrývať v Siriusovom dome,“ povedal Harry s tvrdou hrčou tvoriacou sa v hrdle.

Remus zvesil hlavu a povedal vyčerpaným hlasom: „Ja viem, Harry. Ver mi, chápem, čo cítiš, ale nemáme inú nádej. Už nemáme špióna medzi Smrťožrútmi. Aj Draco, aj Narcissa, obaja, boli hlboko zasvätení do niektorých Voldemortových plánov. Chápali lepšie ako my, ako myslia Smrťožrúti. Ich pomoc môžeme využiť.“

„A za odmenu ostanú nažive,“ povedal horko Harry.

Remus prikývol, stále držiac ruku na Harryho ramene. Mohol cítiť Hermionin pohľad, ktorým s obavami pozorovala, čo urobí. Ginnin výraz bol divoký. Nepáčilo sa jej to rovnako, ako jemu, ale bola pripravená nasledovať jeho vedenie.

„Nenávidím to,“ zašepkal a zhlboka sa nadýchol.

„Viem,“ povedal smutne Remus.

„Tá malá fretka by sa mala radšej držať mimo. Ak ho čo i len zazriem, alebo začujem nejakú sarkastickú poznámku, ani sa nedozvie, aká kliatba ho zasiahla. A nech ma tentokrát nikto neskúša zastaviť,“ povedal zúrivo Harry.

Pozrel sa ešte raz okolo na bledé tváre ostatných a vypochodoval z miestnosti.

* * *

Harry strávil zvyšok dňa trávením faktu, že Malfoy bol tu, v Siriusovom dome. Jeho reakcia by mohla byť nazvaná krotkou v porovnaní s hnevlivým krikom, ktorý spustil Ron, keď sa dozvedel o situácii. Pani Weasleyová bola informovaná, že všetci ostávajú na Grimmauldovom námestí na pár dní, kým niekto bude môcť prešetriť Brloh. Vôbec nebola nadšená.

Ako sa prechádzal po svojej izbe, Harry prišiel na to, že sa potrebuje odísť. Potreboval uviesť svoj plán do pohybu a niečo mu hovorilo, že musí začať v Godricovej úžľabine. Niečo ho tam ťahalo.

Sľúbil Ronovi a Hermione, že na hľadaní Horcruxov budú pracovať spolu a stále potreboval zistiť ako do toho všetkého zapadá Ginny, ale Godricova úžľabina bola len jeho. Toto je jeho súkromná úloha. Nebol si istý, prečo tam tak veľmi potreboval ísť, ale vedel, že musí. A vedel, že to chce spraviť sám.

Tú noc, keď všetci spali a všetko bolo v dome tiché, Harry zbalil svoj ľahký batoh a zobral adresu, ktorú mu dala teta Petunia. Nechal Ginny odkaz, aby sa nebála a že sa vráti späť, že je niečo, čo musí najprv spraviť sám.

 


Poznámka autorky: Táto kapitola bola napísaná predtým, než JKR objasnila ako strážca tajomstva funguje, tak som to nechala ako to je. Naozaj som potrebovala ostatných dostať na Grimmauldovo námestie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s