Siedmy horcrux – Kapitola 4 – Kým nás smrť nerozdelí – Časť 3

Tretia časť štvrtej kapitoly prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Predchádzajúce časti si môžete prečítať v archíve.

 

Harry si odpil z vína a premýšľal nad Remusovými slovami. Nepovedal on sám, že po ten krátky čas, čo boli s Ginny spolu, sa cítil silnejší? Nerozhodli sa jeho rodičia, že žiť a ľúbiť je hodné rizika?

“Poďme, Harry. Poďme si trochu trsnúť,” vyzvala ho Tonksová, schytila jeho ruku a odtiahla ho na parket. Tancoval s Tonksovou, pani Weasleyovou, Hermionou a dokonca aj s Fleur, kým sa vyhovoril, že potrebuje prestávku.


Upútal ho rozruch pred vchodom do stanu a tak sa tam šiel pozrieť. Stáli tam Fred s Georgom s rukami vbok a zazerajúc na Percyho, ktorý stál pred vchodom a tváril sa, že sa cíti dosť nepohodlne. S ním tam stál minister mágie oblečený vo svojom najlepšom habite a v ruke držal dary. Harry si spomenul na podobnú scénu z minulých Vianoc.


“Čo tu robíš, Percy?” opýtal sa Ron, prehnal sa krížom cez stan a zastal iba niekoľko centimetrov od svojho staršieho brata.

“Bol som pozvaný,” odvetil Percy a naprával si okuliare.


“Hej, a neodpovedal si,” vyštekol Fred.


“Mamka pre to riadne plakala, ako si spomínam,” pridal sa George.


“Môj preplnený rozvrh mi bohužiaľ neumožnil okamžite odpovedať a ospravedlňujem sa za moje zlé spôsoby,” strnulo povedal Percy. “Prišiel som doručiť dar pre môjho najstaršieho brat, takže ak dovolíte…”

“Pán Potter,” ozval sa Rufus Scrimgeour skôr, než sa Harry stačil vytratiť. “Mohli by ste na slovíčko, kým si Percy preberie súkromné záležitosti so svojou rodinou?”

“Harry je rodina,” odvrkol Ron. “Viac ako tento blbec,” povedal a mykol hlavou smerom k Percymu.

“Percy? Si to ty?” skríkla pani Weasleyová, čím prerušila všetkých. “Och. Prišiel si! Vedela som, že prídeš. Poď ďalej a ukáž sa novomanželom. Bill ťa tak rád uvidí.”

Keď pani Weasleyová viedla Percyho preč, Scrimgeour ostro sledoval Harryho. “Na slovíčko, pán Potter.”


Harry si prekrížil ruky na hrudi, no nepohol sa od Rona a dvojčiat. “Musíme sa prestať takto stretávať, pán minister. Ale predpokladám, že starých zvykov sa zbavuje ťažko.”

Po Scrimgeourovej tvári preletel náznak hnevu. “Situácia je zlá a ja som si istý, že o tom viete. Zaujímalo by ma, či ste teraz, nejaký čas po Dumledorovej smrti, znovu zvážili moju ponuku.”


“Vašu ponuku?”


“O ministerskej ochrane, Harry. Som si istý, že ste čítali správy o muklovských obetiach. Len minulý týždeň sa odohral ďalší útok v v Šikmej uličke. Bolo zničených niekoľko obchodov.”


“Viem o nich. Čo v tomto smere robíte?” spýtal sa Harry.


“Ministerstvo robí všetko, čo je v jeho silách –”

“Už ste prepustili Stana Shunpika?”


“Toto nás nikam nedostane,” povedal Scrimgeour mierne zvýšeným hlasom.


“Nie, to, čo nás nikam nedostane je to, že odmietate pochopiť, že nebudem váš maskot,” prerušil ho Harry. “Ak chcete môj súhlas s tým, čo sa na ministerstve robí, zaslúžte si ho. Začnite robiť to, čo treba. Skončite s tými zbytočnými príručkami, ako sa ochrániť a začnite učiť ľudí niečo užitočné. Naučte ich, ako zoslať Patronusa alebo ako sa vyhnúť Inferiom. Prestaňte terorizovať ľudí, o ktorých viete, že sú nevinní len preto, aby ste vyvolali dojem, že niečo robíte.”

“Môžete začať tým, že vypočujete oslobodených podozrivých smrťožrútov, ktorý tvrdili, že boli pod Imperiusom. Do šľaka, každý smrťožrút hodný toho mena vie, že ak bude tvrdiť, že bol pod Imperiusom, pustíte ho. Fakt, že Stan Shunpike nikdy nič podobné netvrdil, by vám mal dokázať, že nie je smrťožrút.


“Takto sa nikam nepohneme,” zahundral Scrimgeour podráždene.


“Nie. A z vášho odmietania vidieť očividné fakty sa mi zdá, že sa nikam nepohneme ani v budúcnosti. Mohli ste chcieť pomáhať ľuďom vtedy, keď ste sa stali Aurorom, no teraz ste presne ako Fudge – viac sa zaujímate o politiku a verejnú mienku. To nie je typ vodcu, ktorého v terajšej situácii potrebujeme, pán minister. Takže teraz pokračujte a urobte, čo musíte, a ja zatiaľ niečo skutočne vykonám,” povedal Harry naštvane.


“Čo presne si myslíte, že budete robiť?” podozrievavo sa spýtal Scrimgeour.


“Oh, trochu tohto, kúsok tamtoho,” pokrčil ramenami Harry.


“Vy viete, čo robil Albus Dumbledore pred smrťou, a ja mám v záujme to zistiť,” vyhrážal sa Scrimgeour s nebezpečne prižmúrenými očami.

“Ako som povedal,” odvetil Harry so smrteľným pokojom “robte, čo musíte. Práve teraz je tu jedna svadba, ktorú si chcem užiť a vaša prítomnosť nie je potrebná ani želaná.” S tým sa Harry otočil a odchádzal od prskajúceho a nazúreného ministra s Ronom v pätách. Harryho pobavilo, že Fred s Georgom zostali, aby vyprevadili Scrimgeoura zo stanu.

“Vau, Harry” ozval sa Ron s oceňujúco. “Práve si vyhodil ministra mágie. No som rád, že to nepočula Hermiona. Asi by ju porazilo.”

Harry sa usmial. “Bavíte sa vy dvaja dobre?”


“Hej, bavíme,” odvetil Ron a sledoval, ako sa Hermiona baví s Viktorom Krumom.


Harry stuhol v očakávaní výbuchu. “Ron.”


“Prišla sem so mnou. Chce byť so mnou,” povedal Ron pevne s očami upretými na Hermionu, ktorá kráčala cez parket.

Ešte stále dokázal v Ronovom hlase vycítiť slabý náznak neistoty. Rozhodol sa, že ho trochu podpichne. Prudko sa opýtal: “Užil si si pohľad na jej riťku?”


Ron nadskočil. “Čo? Ja, ja… Ja som sa nepozeral.”


Harry už dlhšie nedokázal udržať vážny výraz. “Ale pozeral! Práve som ťa videl. Už si nebudeš môcť zo mňa uťahovať kvôli Ginny, ak nechceš, aby som ti to oplatil s Hermionou. Vieš, je mi ako sestra.”

“Sklapni. A radšej nech ťa nepočuje, lebo sa kvôli tebe rozplače. A všetci vieme, ako dobre zvládaš plačúce dievčatá,” vrátil mu to Ron so štuchnutím do rebier.


Harry udrel Rona do pleca. “Blbec.”

“Nezatancuješ si, Harry?” spýtala sa Gabrielle. Stála za nimi bez toho, aby si ju všimli prichádzať.

Harry si v mysli vzdychol, zatiaľ čo Ron sa zachechtal.


“Bude mi cťou, Gabrielle,” povedal galantne. Dievča sa rozžiarilo. Keď viedol Gabrielle na parket, zazrel na Rona. Keď spustila hudba, zazrel Ginny, ako opäť tancuje s Jean-Lucom a od frustrácie až zaškrípal zubami. Bolo neznesiteľné pozerať sa na ňu a tak sa snažil viesť Gabrielle od miesta, kde tancovala. No Gabrielle sa nejako podarilo každých pár krokov nasmerovať ich priamo k rozprávajúcej sa dvojici. Vedel, že on by mal byť ten, kto vedie, no nikdy celkom nepodchytil kroky.

Práve keď prišli zarovno s Ginny a Jean-Lucom, hudba sa zmenila na oveľa pomalšiu melódiu a okolité dvojice sa pritisli bližšie jeden k druhému.


“Myslim, že je čas na fýmenu parhtnerhov,” ozvala sa Gabrielle, čím šokovala Harryho aj Jean-Luca. Pustila Harryho a zavesila sa do svojho bratranca. Keď začali tancovať, povedal jej niečo po francúzsky.

Ginny a Harry tam zostali stáť a len jeden na druhého pozerali.

“Tak pozveš ma do tanca, alebo čo?” opýtala sa Ginny a nadvihla jemne tvarované obočie. Harry v jej pohľade vyčítal výzvu. Skúšala ho, či odíde.


Nech to vezme čert. Nedokázal to.

“Zatancuješ si so mnou, Ginny?” opýtal sa chrapotom a oblízal si zrazu vyschnuté pery. Keď uvidel výstrih Ginniných šiat zblízka, nad hornou perou sa mu objavila malá kvapôčka potu. Oči ho odmietali poslúchať a skúšali skĺznuť dolu.

Ginnin pohľad zmäkol, keď svoju malú, nežnú ruku vložila do jeho. Druhú ruku jej ovinul okolo pása, pevne ju pritisol k sebe a vdýchol sladkú kvetinovú vôňu, ktorú si tak dobre pamätal.

Zabudol na svoje nohy a počítanie krokov a jednoducho sa nechal unášať. Miloval mať jej telo pritisnuté na jeho. Rukou prechádzal po jej chrbte, po hodvábnom materiáli jej šiat a nedobrovoľne vzdychol, keď narazil na jej odhalenú pokožku na ramenách.


“Vyzeráš úžasne,” zašepkal.

“Pri Merlinovej brade, Harry. To bol kompliment?” opýtala sa, v jej pohľade bol vidieť smiech.


Jeho oči skĺzli k výstrihu, ktorý vyzeral, že ide prasknúť a sťažka preglgol. Cítil pot stekajúci mu po chrbte. “Myslím, že áno.”


Ginny sa pousmiala a nahla sa, aby si položila hlavu na jeho rameno. Privrel oči a lícom sa dotkol jej hebkých vlasov. Nemal ani tušenia, ako dlho tam stáli, jednoducho sa vlniac na hudbu, vedel len, že toto presne chcel. Keď mu konečne Ginny pozrela do očí, bol unesený hrou svetla na jej tvári. Pomaly sa naklonil dopredu, ona pootvorila ústa, no predtým, ako ju pobozkal, sa rozhliadol po miestnosti.

Zrazu si uvedomil, že už sú jediným párom na parkete. Hudobníci si dali prestávku a niekoľko ľudí ich pozorovalo zvlhnutými očami, ako sa vlnili na neexistujúcu hudbu.

Harry sa prudko odtiahol, jeho pohľad preskakoval zo strany na stranu. Ginny sa zachichotala a ukryla si tvár do jeho ramena. Schytil ju za ruku a viedol ju z parketu. Zastavil sa len aby pre oboch vzal pohár vína. Smeroval von zo stanu do teplej letnej noci. Lúka bola osvetlená množstvom vznášajúcich sa sviečok a niekoľko ďalších hostí vyšlo von vychutnať si ľahký vánok.


Harry nepúšťal Ginninu ruku a zastavil sa až pri rybníku, ktorý Weasleyovie deti používali ako bazén. Ginny sa oprela chrbtom o starý dub a oba poháre vína položila na zem.


“Chystáš sa dokončiť, čo si začal, Harry?” spýtala sa.

Harry vedel, že myslela ten takmer bozk na tanečnom parkete, no jeho myseľ vykrikovala, že tým myslela oveľa, oveľa viac. Ak by to urobil, ak by sa teraz naklonil a pobozkal ju, neveril, že by jeho odhodlanie bolo dostatočne silné na to, aby mu dovolilo znovu odísť.


“Ginny,” zašepkal, zatiaľ čo jeho oči opäť preukázali vlastnú vôľu a skĺzli k výraznému výstrihu.

“Harry!” ozvala sa Ginny a dupla nohou. “Moje oči sú tu hore.”


“Je mi to ľúto,” zamrmlal Harry a pocítil teplo stúpajúce mu po tvári.

Ginny si nazlostene prekrížila ruky na hrudi. “Malo by ti byť.”


“Ale veď to si bola ty… čo si ich… nechala na mňa vyskočiť. odvetil Harry a mávol rukou smerom na jej prsia. “Musela si chcieť, aby si ich ľudia všimli. Nemôžeš sa hnevať, že som si ich všimol tiež.”

“Chcela som, aby si si ich všimol, ale chcela som tiež, aby si si všimol aj všetko ostatné,” odpovedala mu Ginny a opäť dupla. “Mám make-up, na nohách pančuchy. A nový účes… Nie len prsia.”

“Nemôžem si pomôcť, páčia sa mi prsia. Páči sa mi to celé. Tie šaty sú priliehavé na miestach, kde školský habit jednoducho nie je,” povedal Harry vážne.

Ginnin hnev sa začal vytrácať a plecia sa jej zatriasli smiechom. “Koľko toho vína si vlastne vypil, Harry?”


Harry sa hanblivo uškrnul. “Dosť nato, aby mi bolo jedno, čo kecám.”


Ginny ho objala okolo krku a začala sa pohrávať s vlasmi na jeho zátylku. “Takže šaty sa ti páčia, hej?” zašepkala, až mu po chrbte prebehli príjemné zimomriavky.

“Páčia,” vzdychol pred tým, ako si ju privinul a vášnivo pobozkal. Chvíľu trvalo, kým sa od seba odtrhli, lapajúc po vzdychu.


“Chýbalo mi to,” ozval sa Harry.

“Aj mne,” priznala Ginny. “A čo bude teraz, Harry?”


“Nemám ani tušenia,” odpovedal Harry po pravde. “Neverím, že je v tom stane jediná osoba, ktorá by nevedela, ako veľmi mi na tebe záleží… Možno okrem Jeana-Lucifera… Takže nemá zmysel zapierať.”


“Jean-Lucifer!” vyprskla Ginny so smiechom. “Je to debil.”


“Hej, aj ja si to myslím,” odvetil potešený Harry. Objal ju a znovu ju pobozkal.


Keď sa znovu od seba oddelili, Ginny mu z čela odhrnula ofinu a oprela si čelo na jeho. “Prídeme na to, Harry, a prídeme na to spolu. No teraz si užime zvyšok svadby, dobre?”

“Áno. Budem sa držať Hermioninej rady a vrátim sa do toho stanu, budem tancovať so svojím dievčaťom a užijem si aj nejaké to bozkávanie.”


“To ti povedala Hermiona?”


“Verila by si tomu? V skutočnosti na tom trvala, ale ja som sa správal príliš vznešene, aby som počúval,” povedal Harry s úškrnom. “Kto by povedal, že všetko, čo bude treba, sú zlaté šaty a push-upka.”

“Šaty boli vlastne len taká vzbura,” povedala Ginny s povzdychom. Keď kráčali späť do stanu, držala sa jeho ruku tak pevne, akoby sa bála ho pustiť. “Môžu ma do nich natlačiť, aj keď vyzerajú ako pre jedenásťročnú, ale faktom je, že už nemám jedenásť. Už nie som malé dievčatko a už sa do nich nezmestím.”


“Nezmestíš sa presne akurát,” povedal Harry bez hanby.

Ginny ho plesla po ramena. “Šašo. Aj tak je to len ilúzia. Keď si dám dolu podprsenku, všetko bude zase ako predtým.”

Harry sa uškŕňal. “To je v poriadku. Vždy som sa pozeral. Len ma tak často neprichytili.”


Ginny sa zachichotala a chytila ho okolo pása. On ju chytil tiež a spolu vstúpili do stanu. Okamžite k nim zamieril Jean-Luc.

“Tu si, Ginny. Všhade som ta chladal,” povedal a tváril sa mierne podráždene.

“Nemáme čas na kecy, Jean-Luc,” prerušil ho Harry a strčil mu do rúk ich prázdne poháre. “Sľúbil som svojej priateľke ďalší tanec.”


Odviedol Ginny na tanečný parket, pričom dokonale odignoroval nechápavý výraz na Francúzovej tvári.


Ginny sa naplno smiala a Harry si zrazu uvedomil, že to bolo po prvý raz, odkedy prišiel do Brlohu. Znelo mu to ako hudba. Kútikom oka zbadal, ako ich so smutným výrazom pozoruje Gabrielle. Keď si všimla, že ju pozoruje, zdvihla hlavu a odvážne sa usmiala. Aj Harry sa usmial a ústami naznačil: “Ďakujem.” Ona ho postrčila tak, ako potreboval. Gabrielle sa vzpriamila a pred tým, ako zmizla v dave, naňho mrkla.

Tancovali ešte na niekoľko skladieb a boli absolútne slepí k nežným pohľadom, ktorými ich niektorí hostia pozorovali a ignorovali každého, kto sa ich pokúsil prerušiť. A dvojčatá obzvlášť. Ako noc spela k ránu, niektorí hostia odišli a zanechali tak na parkete viac miesta.


Keď sa zvonku ozvalo niekoľko hlasných výbuchov, Harry si pomyslel, že Fred s Georgom neuposlúchli zákaz použiť Vydarené výmysly Weasleyovcov. Až keď sa ozvali výkriky si uvedomil, že sa stalo niečo zlé.

Vlasy na zátylku mu stáli, keď sa otočil na päte a zahľadel sa smerom k východu zo stanu. Teste pri ňom stála Ginny s pripraveným prútikom.


“Drž sa pri mne,” zasyčal na ňu a vydal sa k východu. Preklínal sa za to, že jeho posadnutosť drámou jeho vlastného života spôsobila, že kompletne zanedbal ten hlodavý pocit, ktorý ho trápil ráno.


Rýchlo očami prezrel miestnosť, no ani Rona, ani Hermionu nevidel. Keď dorazil k vchodu do stanu, okamžite vedel, čo sa stalo aj napriek tomu, že niekoľko členov Rádu tam postávalo s prútikmi vytiahnutými a hľadali zdroj rozruchu.

Na Brloh boli zoslané mnohé ochranné zaklínadlá, nie len na ochranu Weasleyovcov, ale aj preto, že tam s nimi bol Harry. Pri príprave svadby boli použité ďalšie kúzla a aj keď sa im podarilo udržať vonku smrťožrútov, na dementorov nemali žiaden vplyv.

Nejasný krik svojej mamy počul, už keď vychádzal zo stanu.


“Všetci, ktorí vedia vyčariť Patronusa, urobte to hneď,” zvolal. “Odtiaľ nám sem prichádzajú dementori,” pokračoval a prútikom namieril na opačnú stranu lúky. “Expecto Patronum.


Z konca prútika vyskočil Paroháč a vrhol sa smerom k radu stromov. Okamžite videl, ako ho nasledovalo niekoľko ďalších Patronusov. O chvíľu neskôr vyskočil z Ginninho prútika jej tiger.


“Si si istý, Harry?” opýtal sa Kingsley Shacklebolt, keď sa pokúsil nasmerovať niekoľko vrieskajúcich hostí zo stanu na miesto odmiestnenia. Niektorí spanikárení hostia sa vydali rovno oproti dementorom.

“Som si istý,” odpovedal mu Harry zachmúrene.


“Ako to môžeš vedieť? Ani jedného nevidím,” protestoval Kingsley.


“Dôveruj mu,” vložila sa do rozhovoru Ginny. Bola bledá a vyzerala napäto. “Má pravdu. Už to počujem aj ja.”


V Harryho mysli sa ozval aj čoraz silnejší hlas Siriusa.

“Tam,” ukázal Harry na medzeru medzi stromami. Niekoľko zahalených tvarov práve vstúpilo na lúku a ich počet sa rýchlo zväčšoval.


Harry zoslal Ďalšieho Patronusa a zvolal na pani Weasleyovú, ktorá práve vyšla zo stanu. Jej výraz bol zmesou strachu a zúrivosti. “Pani Weasleyová, dostaňte každého, kto nedokáže vykúzliť Patronusa späť na miesto odmiestnenia a preč odtiaľto. Pre všetkých, kto sa nemôžu odmiestniť, zožeňte nejaké prenášadlá do Hlavného stanu. Kto je nový strážca tajomstva?”

“Minerva,” povedala pani Weasleyová. Vyzerala mierne ohromene a Harry pocítil príval sympatií. Kvôli tejto svadbe sa toľko nadrela.


“Ale Harry, nemôžeme ich poslať tam. To miesto má byť tajné,” protestovala nervózne.


“Kým funguje Kúzlo spoľahlivosti, aj tak nikto nemôže povedať, kde sa nachádza. Okrem toho, je to môj dom a mne sa páči myšlienka, že ho použijem ako skrýšu pre utečencov,” povedal Harry, zatiaľ čo nasmeroval Paroháča na ďalšieho dementora.

“Ale –”

“Pani Weasleyová, nemáme čas. Musíme odtiaľto všetkých dostať čo najskôr.” Harry mal podozrenie, že záujem pani Weasleyovej bol viac podmienený osobou, ktorú Rád skrýval, ako samotným Hlavným stanom. Za normálnych okolností by pravdepodobne trvala na tom, aby tam utečencov poslali.


“Máš pravdu, idem na to. Ginny, ty ideš so mnou,” uznala pani Weasleyová a vystrela chrbát.


“Nie, mami,” protestovala Ginny. Hlas sa jej trochu zachvel, no pohľad mala pevný.


“Ginny, nie je čas na hádky,” zarazila ju pani Weasleyová a chytila ju za ruku.

Ginny sa vytrhla z jej zovretia. “Presne. Dokážem vyčarovať Patronusa, mami. Potrebujú ma tu.”

Odhodlanie pani Weasleyovej povolilo. Na moment vyzerala nerozhodne, no potom sa pri nej z ničoho nič zjavil dementor.

Expecto Patronum,” skríkla Ginny a jej tiger útočníka skosil.


Pani Weasleyová sa ešte raz pozrela na Ginny a Harryho očami plnými zúfalstva a ponáhľala sa do domu.


Nočný vzduch zrazu naplnil hlasný, rinčiaci zvuk, ktorý sa rozliehal čistinou.

“To bolo čo?” skríkol Harry a prudko sa rozhliadal okolo.


“Myslím, že to sa rúcajú ochranné kúzla,” pochmúrne odvetila Ginny.


“Super. Už začali posielať ľudí preč? Prekrikoval Harry zvuky bitky, ktorá sa na lúke odohrávala.

Ginny pozrela smerom k domu a žmúrila tmou, aby rozoznala aspoň niečo. “Niektorých. Dosť ľudí je pripitých a hádajú sa. Niektorí len panikária. Mama s McGonagallovou sa snažia všetkých premiestniť. Dav sa trochu zmenšil, ale nie o veľa.”


Po obvode už zúrili požiare a vzduch sa rýchlo plnil dymom. Harry sa beznádejne rozhliadol. V prvej línii videl niektorých členov Rádu, ktorí sa snažili zadržať dementorov, no niekoľko dušu vysávajúcich démonov líniu prelomilo a mierili k stanu. Videl už aj smrťožrútov. Zamaskované postavy sa ukrývali v tieňoch a zosielali kúzla, aby oslabili ochranné zaklínadlá. Aspoň to Harry predpokladal.


Prižmúril oči, aby videl cez dym si všimol, že ochrany oslabujú aj Patronusy. Už to dlho nevydržia. Členovia Rádu vyzerali ustatí a vyčerpaní.


Videl Fleur, v jej nádherných bielych šatách špinavých od hliny a diadémom tetušky Muriel nakrivo, ako zosiela svoje motýlie Patronusy a kryje Billa. Bill prikrčený a pohyboval prútikom v zložitých vzoroch. Harry sa dovtípil, že sa zrejme snaží posilniť ochrany Brlohu.


Pri zúfalom pohľade na chaos okolo si uvedomil, že ešte nevidel ani Rona, ani Hermionu a začal v ňom narastať pocit beznádeje.

Kde sú? Ako to všetko zastavím?


 


Týmto sa uverejňovanie prekladu na istý čas pozastavuje – minimálne do konca skúškového obdobia farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. Piata kapitola ešte nie je dokončená (ale ďalšie kapitoly áno). Cez prázdniny sa určite dočkáte. 🙂

Reklamy

5 thoughts on “Siedmy horcrux – Kapitola 4 – Kým nás smrť nerozdelí – Časť 3

    1. Mar3ek Post author

      Vynasnažím sa, ale ak chcem zachovať doterajšiu kvalitu prekladu, potrebujem spolupracovníka. Ale snáď ťa poteší, že preložených je už viac ako 15 kapitol, ktoré čakajú len na korekcie. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s