Siedmy horcrux – Kapitola 4 – Kým nás smrť nerozdelí – Časť 1

Prvá časť štvrtej kapitolu prekladu The Seventh Horcrux od Melindy. Predchádzajúce časti si môžete prečítať v archíve.

 

Deň svadby svitol krásny a jasný. Harryho nekresťansky skoro zobudil štebot vtákov. Slnko nazerajúce dnu štrbinou v záclonách Ronovej podkrovnej izby ho bodalo s divokou, neľútostnou intenzitou. To prekliate čvirikanie ho privádzalo do zúrivosti.

Minulý večer bol na svojej prvej pánskej jazde a ani Vytriezvujúce zaklínadlo, ktoré na všetkých zoslala pani Weasleyová, kým ich nahnala spať, neodvrátilo rannú bolesť hlavu. Mal neurčitý pocit nepokoja, ale nebol si istý, či je to bolo len tou neznesiteľnou bolesťou hlavy.

Bol to jeden z najčudnejších týždňov v Harryho živote a to už niečo znamenalo. Brloh, už za normálnych okolností miesto chaosu a aktivity, sa stal stredom organizovania nadchádzajúcej svadby. Ak sa pani Weasleyová zdala Harrymu nervózna minulý rok, keď pracovala pre Rád, nebolo to nič v porovnaní s prípravami na svadbu.

Rodina Delacourovcov dorazila pred dvoma dňami. Mali viac kufrov a batohov, ako by právoplatne prináležalo malej armáde. Samotný obrad sa mal odohrať na lúke, kde hrával Harry s Ronom a ostatnými Weasleyovcami mnohokrát metlobal. Preto si Delacuorovci zabrali opačnú stranu záhrady, kde si postavili veľký stan obklopený črepníkmi s bujným rastlinstvom.

Harry nikdy nič podobné nevidel, dokonca ani na Majstrovstvách sveta v metlobale. Stan bol viac podobný zámku, so všetkými vežičkami a špicmi, a navrchu viala francúzska zástava. Okolie stanu zakvitlo mnohými exotickými rastlinami a kvetmi a pri novovzniknutom jazierku sa objavila malá fontána.

Ak bola pani Weasleyová vystresovaná, nebolo to nič v porovnaní so stavom pani Delacourovej. Harry ju zatiaľ nepočul hovoriť inak ako krikom a pri viac ako jednej príležitosti si všimol, ako jej pán Delacour dolieva do čaju štedrú dávku medoviny dozretej v dubovom sude.

Bill a Fleur vyzerali slepí ku všetkému dianiu naokolo a jednoducho sa vznášali dnu a von z chaosu s tými najsentimentálnejšími výrazmi na tvárach. Fleur sa vysťahovala z Brlohu, kde doteraz bývala a presťahovala sa ku svojej rodine, čím nechala izbu len Hermione, Ginny a Ekaterine. Harry predpokladal, že Ginny má Ekaterinu radšej ako Fleur, pretože po odchode Francúzky sa jej z tváre vytratila veľká časť napätia.

Od ich hádky v zadnej záhrade takmer pred týždňom bolo medzi ním a Ginny toľko napätia, že by sa dalo krájať nožom. Veľmi sa snažili, aby sa správali prehnane zdvorilo, alebo aby sa navzájom vyhli úplne. Ginny opäť dokázala svoje herecké schopnosti predstieraním, že sa nič nestalo, a zaobchádzala s Harrym akoby nebol nič viac a nič menej ako Ronov priateľ na návšteve. Bola zdvorilá, slušná a bolestivo vzdialená. Len na niekoľko krátkych okamihov si Harry myslel, že v jej oku zazrel odlesk čohosi, no keď sa pozrel bližšie, už to tam nebolo.

Na druhej strane, Harry biedne zlyhával v pokusoch držať sa jej príkladu. Nedokázal jednoducho odstrániť svoje emócie a predstierať, že všetko bolo v poriadku, nech to skúšal akokoľvek a všetky pokusy ho stále viac štvali. Napadlo mu, že zatiaľ čo on v piatom ročníku v oklumencii dokonale zlyhal, Ginny by v nej bola pravdepodobne veľmi dobrá.

Prítomnosť Jean-Luca Delacoura veciam neprospievala. Príjemný a šarmantný, bol všetkým tým, čím Harry nebol. Bol len o rok starší, no istým spôsobom oveľa kultivovanejší. Mal tmavé vlasy, ktoré nosil sčesané dozadu a habit, ktorý mu nielen dokonale sedel, ale bol vyrobený z najjemnejších materiálov.

To podnietilo Harryho, aby po prvý raz vo svojom živote išiel nakupovať muklovské oblečenie svojej vlastnej veľkosti.

Jean-Luc pri prvom stretnutí pobozkal Ginny ruku a zdalo sa, že vždy vie, čo má povedať a zakaždým má poruke nejakú vtipnú odpoveď.

V porovnaní s ním sa Harry cítil, akoby mal zviazaný jazyk.

Všetky ženy v domácnosti nad Jean-Lucom šaleli a Harry sa opäť cítil ako vo svojom štvrtom ročníku, keď súperil so Cedrikom o dievča na Vianočný ples. Jediná útecha bola, že o Jean-Luca sa nestarali ani Weasleyovie bratia. Ron zveličene napodobňoval jeho naduté správanie a Harry podozrieval dvojčatá z prípravy niečoho veľkého.

Nemohli si vybrať lepšieho, pomyslel si Harry kruto.

Napriek očividnému nesúhlasu jej bratov, alebo možno práve kvôli nemu, vyzerala Ginny očarená elegantným Francúzom. Zakaždým, keď ju Harry videl, bola s ním, smiala sa na jeho hlúpych vtipoch alebo pozorne načúvala všetkému, čo jej rozprával. Niekoľkokrát ju videl vziať ho za ruku a on nevynechal jedinú príležitosť položiť jej tie jeho prekliate ruky okolo pása.

Zviera v Harryho hrudi revalo tak hlasno, až bol Harry prekvapený, že to nikto iný nepočuje. Mal náladu pod psa a väčšina Weasleyovcov ho preto obchádzala širokým oblúkom. Jediný človek, ktorý si veľa nerobil z jeho zlej nálady, bola Gabrielle Delacourová. Stala sa Harryho tieňom, sledovala ho takmer kamkoľvek a pomáhala mu s každou úlohou, ktorú mu pani Weasleyová zadala.

Pri práci Gabrielle neprestajne rozprávala a Harry ešte nenašiel spôsob, ako sa zbaviť jej prítomnosti. Sledovala ho, smiala sa bez príčiny a keď jej Harry odpovedal na niektorú z jej nekonečných otázok, očervenela tým najsýtejším odtieňom Weasleyovskej červenej. Pripomenulo mu to správanie Ginny, keď sa jej páčil v druhom ročníku, no to bolo akosi odlišné. Ginny nikdy nebola takto otravná.

Bolo to, akoby mu za partnera na elixíry dali Colina Creeveyho, ale s chichotaním navyše. Jediné slabé pozitívum bolo, že Fleur prestala Harryho tlačiť do sprevádzania Gabrielle. Vyzeralo to, akoby si Fleur dala od Harryho a Gininej hádky v zadnej záhrade novú domácu úlohu. Úmyselne im priraďovala úlohy a trvala na tom, že ich musia vykonávať spolu.

Za iných podmienok by jej bol Harry neskonale vďačný, ale byť s Ginny, keď sa správala chladne zdvorilo a vzdialene, ho akurát privádzalo k šialenstvu.

Preto aj včera večer na rozlúčke so slobodou toľko pil.

Začalo to veľmi nevinne. Bill zhromaždil všetkých Weasleyovie bratov (bez Percyho), Harryho, Jean-Luca, pána Weasleyho a pána Delacoura a odmiestnili sa do súkromného salónika v Deravom kotlíku. Tam ich už čakali Remus, Divooký Moody, Kingsley Shacklebolt a niekoľko ďalších členov Rádu spolu s Billovými spolupracovníkmi a starými priateľmi.

Harry sa posadil s Ronom do rohu, ďalej od zvyšku spoločnosti. Bol dokonale spokojný so svojím studeným ďatelinovým pivom, keď k ich stolu podišiel Bill s fľaškou Ohnivej whiskey v ruke a nalial im. Harry ešte tento legendárny nápoj neskúšal a bol tomu naklonený. Cestou dolu to pálilo a kým si nezvykol, kašľal a prskal.

Pôvodne to chcel len vyskúšať, no užil si riadny kus vtipkovania nad tým, že je tam jediný neplnoletý. Cítil, že im musí niečo dokázať, obzvlášť Jean-Luciferovi, na ktorého alkohol akoby ani nemal vplyv.

Čoskoro mal problémy jasne formulovať myšlienky – ešte väčšie ako v normálnom stave – a nebol si celkom istý, ako sa v noci dostal späť do Brlohu.

A tak skončil tu, ležal na skladacej posteli v Ronovej nechutne oranžovej izbe a rozmýšľal, či má dosť síl na to, aby zoslal odstraňovacie zaklínadlo na slnko.

“Do pekla,” vzdychol Ron spod prikrývok.

Harry sa skúsil posadiť, no s nadávkami spadol späť na vankúš. “Už nikdy v živote nebudem piť Ohnivú whiskey,” zamrmlal. “Koho úžasný nápad to vlastne bol?”

“Myslím, že tvoj, kamoško,” odpovedal mu Ron. Jeho hlas znel v tichu izby nenormálne hlasno.

“Dobré ráno, chlapci,” zatrilkovala Hermiona, keď vstúpila do izby so šťastným úškrnom. Obaja chlapci sa prikrčili a odtiahli.

“Och, je nádherný deň na svadbu. Pani Weasleyová má hotové raňajky. Poďme, vstávajte. Čoskoro začnú prichádzať hostia a mali by ste byť oblečení, keď ich pôjdete privítať.”

“Hermiona,” zaúpel Ron a pretiahol si prikrývku cez hlavu. “Veď ešte len svitá.”

“Nezmysel,” odvetila Hermiona a  celkom z neho stiahla prikrývky. Potom sa otočila a urobila to isté aj Harrymu. “Je takmer desať hodín. Všetci ostatní už sú dosť dlho hore. Ginny, Fleur a Gabrielle si už išli dať spraviť účesy.”

“Išli kam?” spýtal sa Harry s náhlym záujmom. Vytrhol prikrývku Hermione a zakryl si obnaženú hruď.

“Hm. Odmiestnili sa k nejakej Fleurinej sesternici do Londýna. Ron, ak hneď nevstaneš, za chvíľu tu bude tvoja mama,” povedala Hermiona.

“Moja hlava,” zamrmlal Ron.

“Och!” strhla sa Hermiona a z vrecka župana vytiahla dve ampulky. “Tu máte. Tvoja mama povedala, aby som vám to dala. Pomôže vám to vyčistiť si hlavy.”

Harry si rýchlo vzal ampulku a prehltol jej obsah. Pri tom sa strhol. Nechutilo to najlepšie. Jeho myseľ sa okamžite prečistila a pulzovanie v spánkoch poľavilo.

“A prečo si to nepovedala už na začiatku?” opýtal sa podráždene. Teraz, keď mohol uvažovať, si uvedomil, že má stále ten pocit nepokoja. Predpokladal, že to má niečo spoločné s jeho opicou a predstavou, že bude musieť celý deň sledovať, ako Jean-Luc balí Ginny. No to šteklenie na krku v ňom aj tak vyvolalo isté obavy. Musí zostať v strehu. Nedovolí, aby niečo Weasleyovcom pokazilo svadbu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s