Siedmy horcrux – Kapitola 3 – …a iné sa otvoria – Časť 2

Druhá časť tretej kapitoly prekladu knihy The Seventh Horcrux. Predchádzajúce časti si môžete prečítať v archíve.

 

Len zľahka prikývol. V jej očiach na okamih zahliadol záblesk bolesti skôr, ako ho stačila zamaskovať. S úsmevom sa obrátila k Hermiona a začala s ňou hovoriť o šatách pre družičky. Jej odchod Harrymu umožnil znovu dýchať, no hrča v jeho krku mu znemožňovala jedenie. Cítil sa zle a potreboval sa vzchopiť. Nenávidel, keď sa vo všetkom cítil taký neistý a vyvedený z rovnováhy.

“Samozrejme by si ešte vždy mohol ísť na Grimauldovo námestie,” pokračoval Ron, slepý k prekvapeným a pohoršeným pohľadom, ktorými ho sledoval zvyšok rodiny. “Vlastníš to tam, že, Harry?”

Harryho vnútro pokryl ľad. Zabudol na Grimauldovo námestie, no to by aj tak nikdy nemohol byť domov. “Hej,” povedal, keď konečne našiel hlas. “Odnesiem si kufor hore do izby. Vezmem aj tvoj.”

Vytrhol Hermione všetky ich zmenšené kufre a takmer vyšprintoval z izby. Vedel, že sa budú rozprávať o ňom, ale bolo mu to jedno. Nevydržal by s ňou v jednej miestnosti ani o minútu dlhšie. Potreboval dýchať. A to si myslel, že u Dursleyovcov to bolo zlé. Mal dojem, že toto bude najdlhší týždeň jeho života.

Na to, že nebude môcť magicky zväčšiť kufre, si spomenul, až keď uvidel Ronovu žiarivo oranžovú izbu. Ronove aj Hermionine kufre nechal na Ronovej posteli a svoj si položil vedľa seba na skladaciu posteľ. Keď tu bol minulé leto, býval vo Fredovej a Georgovej izbe, no pri toľkých hosťoch, ktorí mali prísť, predpokladal, že bude bývať s Ronom. Tak to bolo aj posledné Vianoce, keď tu bolo toľko ľudí.

Natiahol sa na posteľ a jeho myšlienky zablúdili k minulým Vianociam. Všetko vtedy bolo o toľko jednoduchšie. Pri spomienke na retiazku s nápisom “Môj miláčik”, ktorý Ronovi poslala Lavender, sa uškrnul. Bol zvedavý, čo s ním spravil. Najskôr ho vyhodil z okna Chrabromilskej veže.

Uvoľnil sa a keď zaspával, jeho myseľ sa túlala spomienkami. Naozaj sa minulú noc veľmi nevyspal a cítil sa dosť vyčerpaný. Nevedel, ako dlho driemal, no zobudil na Hermionine “Hmpf”.

Harry sa strhol a prudko sa rozhliadal naokolo.

“Prepáč, Harry,” povedala Hermiona. “Pani Weasleyová zapriahla Rona do práce s dvojčatami, ale ja už som ich nevydržala dlhšie počúvať. Niekedy dokážu byť až neznesiteľne povýšeneckí.”

Harry potriasol hlavou v snahe prečistiť si ju. “Hej,” zamumlal.

“Si v poriadku?” spýtala sa Hermiona a pozrela naňho kútikom oka.

Harry pokrčil ramenami.

“Ginny vyzerá dobre,” odvážila sa Hermiona. Jej poznámka zostala visieť vo vzduchu. Harry odmietol odpovedať.

Hermiona odfrkla, ale pokračovala. “Fleur ju doháňa do šialenstva, so všetkými tými svadobnými plánmi. Vraví, že nerobí nič iné, len sa dohaduje a plánuje. Nevie sa dočkať, kedy to skončí. Neznáša tie šaty, čo si musí obliecť. Hovorí, že sú ako pre desaťročné. Dnes večer jej nimi trochu pomôžem.”

Harry zápasil s úsmevom, ktorý sa pokúšal pokaziť jeho ľahostajný výraz. Vedel si živo predstaviť Ginnine protesty proti oblečeniu, v ktorých by vyzerala mladšie, ako bola. Nenávidela, keď s ňou zaobchádzali ako s dieťaťom.”

“Prečo mi to hovoríš, Hermiona?” opýtal sa.

Hermiona len pokrčila ramenami. “Len som si myslela, že to budeš chcieť vedieť, keďže si sa rozhovoru s ňou úplne vyhol.”

Harry sa zamračil. “Ja… Ja som sa jej nevyhol… Len som –”

“Len si čo?”

“Len som nevedel, čo povedať,” zašepkal Herry.

Hermiona sa smutne usmiala. “Chýbaš jej, Harry, a viem, že ona chýba tebe. Nezáleží na tom, ako dobre si myslíš, že to skrývaš.”

Harry preglgol hrču v hrdle. “Je to oveľa ťažšie, ako som si predstavoval.”

“Harry, ak profesor Dumledore povedal, že najväčšia sila, ktorú máš, je láska, myslíš si, že odvrhnúť ju je dobrý nápad?” opýtala sa Hermiona a hrala sa pri tom s uvoľnenou nitkou na Harryho prikrývke.

Harry stuhol v snahe nedať priechod emóciám. “Musí to byť takto, Hermiona. Nevystavím ju nebezpečenstvu.”

“Už je v nebezpečenstve, Harry. Všetci sme. Nevšimol si si ručičky na hodinách tam dolu? Ginnina ručička stále ukazuje na smrteľné nebezpečenstvo, či si s ňou, či nie. Myslím, že by nám mohla pomôcť.”

“Nie.”

“Harry –”

“Nechaj to tak, Hermiona. Nenechám ju zomrieť kvôli mne a nechcem, aby sa musela pozerať, ak som to ja, kto zomrie,” povedal Harry a nepozeral pri tom na ňu.

“To nehovor,” sykla Hermiona, chytila ho okolo pása a objala ho. “Ani na to nemysli. Nesmieme ťa stratiť, Harry.”

“Nebuď hlúpa, Hermiona,” odpovedal Harry a konečne na ňu pozrel. Obaja vieme, že je to dosť pravdepodobná možnosť. Spomeň si, čo sa stalo Dumledorovi s rukou, keď hľadal tie veci. Toto nie je hra a ja mám ledva zlomok jeho schopností. Je viac ako pravdepodobné, že zomriem, ale, a Boh mi pomáhaj, keď to príde, vezmem ho so sebou.”

“Prestaň!” zarazila ho Hermiona priduseným hlasom.

“Hermiona,” pokračoval Harry jemne a nenávidel slzy, ktoré jej stekali po lícach. Nikdy nezvládal dobre plačúce dievčatá. “Vezmeme jedno po druhom. Jedine tak vydržím ísť vpred. Ginny je rozptýlenie – veľmi príjemné rozptýlenie – ktoré si nemôžem dovoliť.”

“Tak sa aspoň zabav na svadbe. Zatancuj si s ňou, pi, buď veselý a uži si trochu bozkávania, ak je to to, čo chceš,” reagovala Hermiona s rukami prekríženými na hrudi.”

“Hermiona!”

“Čo?”

“Nemôžem uveriť tomu, že zo všetkých ľudí si to navrhla práve ty,” odvetil jej Harry neschopný zadržať smiech.

Pokrčila plecami. “Ak to nespravíš ty, nesťažuj sa, ak to bude niekto iný.”

“Čo tým myslíš?” ostražito sa spýtal Harry. Beštia v jeho hrudi, ktorá sa na konci ročníka od nešťastia skrútila do klbka, zrazu zdvihla hlavu a vychrlila oheň.

“No, Ginny mi prezradila, že družbovia sú Charlie a Fleurin bratranec, Jean-Luc. Fleur sa netajila tým, že chce dať Ginny dokopy s Jean-Lucom,” povedala mu Hermiona s nosom mierne zdvihnutým.

“Čo? Čo si o tom myslí Ginny?” rozhorčene sa spýtal Harry. Jeho beštia vrčala. Žiadny poskakujúci Francúz sa bez dovolenia nebude obšmietať okolo jeho Ginny.

Iba ak… Harryho vnútro zrazu pokryl ľad. Čo ak sa Ginny tá pozornosť páčila? Cítil, ako jeho vnútorná obluda zakňučala a stiahla chvost.

“Ale, Harry. Veď poznáš Ginny. Nikto ju neprinúti urobiť niečo, čo sama nechce. A už vôbec nie Fleur. Ale aj ju to zranilo a… No… A dokáže byť zlomyseľná,” dokončila Hermiona ospravedlňujúcim tónom.

Harrymu zovrelo hruď tak prudko, že si myslel, že sa zadusí. Zaťal päste. Nič iné sa robiť nedalo. Spôsobil si to sám a bol naivný, keď si myslel, že dievča ako Ginny nebude mať celý rad iných nápadníkov. Cítil sa, akoby mu niekto vypumpoval z pľúc všetok vzduch.

Harry zavrel oči a hlava mu poklesla.

“A bude to horšie,” ozvala sa Hermiona a usadila sa pohodlnejšie.

Opatrne otvoril oči. “Ako by to mohlo byť ešte horšie, Hermiona? Iba ak by si mi chcela povedať, že existuje čarodejnícky zvyk, že sa družičky musia pred svedkami bozkávať s družbami.”

Hermiona sa zachichotala. “Toto sa vlastne týka teba. Ginny tvrdí, že sa budeš musieť venovať Gabrielle.”

Harry rozpačito zamrkal. “Čo?”

“Veď vieš, jej malú sestru.”

“Viem, kto je, no nemá náhodou okolo desať?”

“Vlastne má jedenásť. Som zvedavá, či v septembri nastúpi na Beuaxbatons. Čítala som, že zahraničné čarodejnícke školy –”

“Hermiona!”

“Čo je? Ach…Áno, Gabrielle.”

“Jedenásť. Vyzerám, že som až tak zúfalý?” spýtal sa Harry zúfalo.

Hermiona sa zachichotala. “Samozrejme, že nie, Harry, no Gabrielle je do teba buchnutá už od Druhej úlohy. Fleur jej chce splniť sen tým, že budeš jej tanečným partnerom.”

“Super. Predpokladám, že jej neprišlo na um spýtať sa, čo si o tom myslím ja?” spýtal sa Harry podráždene.

“Vieš, aká je Fleur. Pocity a názory iných ľudí nikdy neboli na jej rebríčku vysoko,” odpovedala mu Hermiona s odfrknutím.

Harry si masíroval čelo. Cítil na spánkoch začínajúcu bolesť hlavy. “Nech na to zabudne. Nebudem skákať ako Fleur píska.”

Hermiona odfrkla. “Ale, ale. Hovoríš presne ako Ginny. Okrem toho, Harry, hnevaj sa ako chceš, všetci vieme, že by si nikdy nezranil city tej. Takže ak nechceš stráviť večer ako jej sprievod, radím ti, aby si to šiel s Fleur prebrať hneď teraz.”

“Už vidím ten rozhovor. Viem, že je tvoja svadba a všetko, ale ja nechcem opatrovať tvoju sestru, takže to dohodni nejako inak. Akoby som už tak nebol dosť vysoko na Weasleyovie rebríčku nevychovancov,” povedal Harry a prevrátil očami.

“Nikto si nemyslí, že si nevychovanec, Harry. Aj keď Fred s Georgom pokladajú nápad, že budeš Gabriellin partner, za veľmi zábavný.”

“Tak to sa stavím, že hej. Mala Ginny ešte nejaké iné prekvapenia, alebo to na dnešok stačilo?” v mimoriadne zlej nálade sa opýtal Harry.

“Myslíš iné, ako pocit úplnej beznádeje z toho, že je od teba odlúčená?” odvetila Hermiona s nevinným zamrkaním.

“Hermiona,” podráždene reagoval Harry.

“Ok, ok. Tiež povedala, že na Grimauldovom námestí sa deje niečo zvláštne. Jej mama bola mimoriadne tajnostkárska, ako inak, ale vyzerá to, že rád prišiel nedávno k slušnému množstvu informácií. Vypočula niekoľko rozhovorov hosťovi, ktorého tam majú.”

“Návštevník na Grimauldovom námestí? Kto by to mohol byť?” čudoval sa Harry a od záujmu sa až nahol vpred.

“Neviem, Harry. Prečo sa neopýtaš? Koniec koncov, je to tvoj dom,” povedala mierne zamračená Hermiona.

“Áno. Áno, je to môj dom. Keď chcem vedieť, kto tam býva, mali by mi to povedať. Mám právo to vedieť,” tešil sa Harry z tej myšlienky.

“Samozrejme, že máš. Ale kedy im to robilo nejaké problémy?”

Harry stíchol. “No, tak to mení situáciu.”

“Viem, že nechceš Rádu povedať o horcruxoch, Harry, ale nenaštvi ich. Môže prísť čas, keď budeme potrebovať ich pomoc. Vieš, že môžeš veriť Remusovi, McGonagalovej a všetkým Weaslyovcom,” radila mu Hermiona.

Harry vedel, že Hermionina prvá reakcia bola vždy ísť za niekým v pozícii autority, no Harry vedel, že ak Dumbledore nepovedal Rádu o horcruxoch, musel na to mať dôvod. Nemal v pláne spochybňovať jeho úsudok.

“Budem spolupracovať s Rádom, no o našej misii im nepoviem nič. Posledných niekoľko rokov nemali problém držať ma v nevedomosti, tak som zvedavý, ako sa budú cítiť, keď sa situácia otočí.”

Hermiona sa zamračila a zahryzla si do pery, no aspoň pre tento krát sa s ním nehádala.

“Netráp sa, Hermiona. Ak im to Dumbledore nepovedal, musel na to mať pádny dôvod.”

Zdalo sa, že takýto pohľad na vec jej dodal na istote. “Poďme dolu a zistime, ako je na tom večera. Ron už určite skončil a čuduje sa, kde sme.”

“Ty choď dolu, ja si dám sprchu a stretneme sa v kuchyni.”

“Harry –”

“Potrebujem trochu času aby som bol pripravený na stretnutie s ňou, ok?” povedal s pohľadom upretým na zem.

“Prajem si, aby to nemuselo byť takto,” potichu povedala Hermiona.

“Ja tiež. Ver mi, ja tiež.”

Keď Harry po hodnej chvíli zišiel dole, zamieril rovno do kuchyne, kde očakával celý kopec Weasleyovcov. Čo nečakal, bol slabý mrmot vychádzajúci z obývačky. Keď začal svoje meno, zastavil sa a načúval rozhovoru.

Kvôli temnote musel žmúriť, no podarilo sa mu rozoznať siluety Rona a Hermiony sediacich na sedačke vo vzdialenom kúte miestnosti, ako sa šeptom rozprávajú. Ron mal ruku ľahostajne položenú na operadle a Hermiona sedela v ohybe sedačky. Plnili malé darčekové balíčky čokoládou – Harry predpokladal, že na svadbu – ale vyzeralo to, že viac jedia ako balia. Pri pohľade na nich sa Harry neubránil úškrnu.

“Takže on je nešťastný a ona je nešťastná. Čím sa to líši od všetkých ostatných v tomto prekliatom dome? Niekto je stále nešťastný,” povedal Ron zamračene.

“Je v tom viac ako pocit sklamania, Ron. Obaja sa cítia biedne a ja neviem, čo s tým mám spraviť,” odpovedala mu Hermiona, zatiaľ čo mu prstom jemne zotrela kúsok čokolády z úst.

“Možno nemáš robiť nič,” odpovedal jej na to Ron napätým hlasom.

“Viem, že podľa teba je to správne, že ju z toho vynecháva… Ale čo ak to nie je správne?” povedala Hermiona s hlavou položenou na operadle sedačky.

“Ako to myslíš? Prečo by malo byť zlé to, že sa ju snaží udržať v bezpečí?” spýtal sa Ron zmätene.

“Pretože nie je v bezpečí, nech robí čokoľvek. A on môže byť vo väčšom nebezpečí bez nej. Videl si, aký bol šťastný, keď boli spolu. Kedy si naposledy videl Harryho správať sa ako vtedy? Dokonca aj jeho známky sa zlepšili.”

Ron len pokrčil plecami. “Nie všetko je o známkach, Hermiona.”

“To som ani nepovedala,” odsekla trochu raneným tónom. “Ron, nevidíš, čo sa tu deje?”

“Čo?”

“Harry mal ťažký život. Len málo vecí mu skutočne vyšlo. Ginny je vlastne to najlepšie, čo sa mu kedy prihodilo, spravila ho šťastným. A on je ochotný vzdať sa jej, aby svet zbavil Voldemorta, aby sme my ostatní mohli byť v bezpečí.

Ginny Harryho ľúbi už od čias, kedy ešte ani nevedela, čo to láska je. Stála na vedľajšej koľaji a sledovala ho, ako bojuje. Radšej sa uzatvárala do seba, ako by dala najavo svoje city k nemu. Keď sa konečne dali dokopy a prejavili svoju náklonnosť, bolo to, akoby sa všetky sny, čo Ginny kedy mala, stali skutočnosťou. A teraz sa ich dobrovoľne zrieka, lebo vie, že životy nás všetkých závisia na jeho úspechu a on by nedokázal žiť s tým, že to aspoň neskúsil.

Nevidíš to? Sú si takí podobní, až to bolí. Je to ako s tým vianočným príbehom,” vzlykla Hermiona.

Ron sa tváril zarazene. “Prosím?”

“Veď vieš, ten starý príbeh o mužovi, ktorý chcel kúpiť svojej žene darček a predal jediný majetok, čo mal – vreckové hodinky po svojom otcovi – aby jej mohol kúpiť sponu do jej nádherných vlasov. No medzitým si jeho žena ostrihala vlasy a predala ich, aby mu mohla kúpiť retiazku k jeho vreckovým hodinkám.

Vo svojej horko-sladkosti je to krásne a zároveň tak romantické,” dokončila Hermiona so smutným úsmevom.

“Chceš povedať, že obaja skončili s darčekom, ktorý im bol na nič?” zhrozene sa opýtal Ron.

“Och, Ron. Podstata nie je v tom,” odvrkla Hermiona. “Mali seba navzájom.”

Harry sa prudko stiahol a slepo sa tackal ku kuchyni. Sadol si stoličku a ťažko dýchal. To bolo to, čo on a Ginny robili? Obetovali to, čo im bolo najcennejšie, pre väčšie dobro? Až im nakoniec nič nezostane?

Nikdy Ginny nechcel spôsobiť bolesť. Zvesil hlavu a prstami si zašiel do vlasov.

Neviem.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s