Siedmy horcrux – Kapitola 2 – Keď sa jedny dvere zatvoria… – Časť 1

Prvá časť druhej kapitol knihy The Seventh Horcrux. Predchádzajúce časti si môžete prečítať v archíve.

 

Nasledujúce ráno sa Harry prebudil na Ronovo chrápanie, ktoré otriasalo celou izbou. S Dudleyho chrapotom z vedľajšej izby to znelo ako súboj kapiel. Harry sa uškrnul.

Strýko Vernon to musí zbožňovať. Samozrejme, sám chrápal poriadne nahlas, tak mu to možno chýbalo. Dvere do Harryho spálne zavŕzgali a rozladená Hermiona strčila dnu tvár.

“Chrápe vždy tak nahlas?” opýtala sa opatrne.

“Poriadne,” odpovedal Harry s úškrnom. Rýchlo si pritiahol prikrývku tesnejšie k nahej hrudi, keď si uvedomil, že je vlastne neoblečený.

“Hm, Hermiona, čo tu robíš?”

Hermiona sa začervenala, keď zistila, čo spravila. Všimol si jej pohľad uprený na Ronovu nahú hruď, ako leží neprikrytý na posteli s rozhodenými rukami.

“Hermiona,” zopakoval Harry.

Začala: “Och! Ja som si myslela, ehm… Len som nemohla spať so všetkými tými raketami. Idem sa premiestniť do Šikmej uličky a zobrať nejaké knihy od Flourisha a Blottsa, ktoré by nám mohli pomôcť s naším hľadaním. Prinesiem aj nejaké raňajky, keď už budem preč. Skús tu zatiaľ zobudiť Šípkovú Ruženku, máme kopu práce, keď sa vrátim.”

Hermiona mala včera, našťastie, nápad priniesť so sebou nejaké sendviče a občerstvenie a najedli sa u Harryho v izbe. Bol vďačný, že sa ponúkla priniesť raňajky a zbavila ho povinnosti vysvetliť Dursleyovcom, že ich nebudú kŕmiť.

“Dobre. Buď opatrná, ” povedal Harry.

“Vážne, Harry. Idem iba do Šikmej uličky. Budem späť skôr než sa spamätáš. Čo majú Dursleyovci radi na jedenie? Mohla by som im niečo kúpiť, keď už budem preč. Harry na ňu len pozeral s otvorenými ústami.

“Ty… Ty… Ty chceš priniesť niečo Dursleyovcom na raňajky?” opýtal sa, neschopný uvedomiť si, čo zamýšľa.

“Tak, keď prinesiem niečo nám, tak by to bolo slušné spraviť. Myslím si, že ak spravíme len pokus, tak by si sa mohol stretnúť s porozumením. Napriek všetkému si ich synovec a vychovávali ťa odmalička. Pomohla ti a ja si myslím, že to je príležitosť vybudovať vzťah, Harry.”

Harryho ústa sa nehlučne otvorili a zatvorili. Zbláznila sa jeho kamarátka? Presne vedel, čo sa stane, keď sa Hermiona vráti s jedlom pre Dursleyovcov. Skôr si ho nechajú hodiť do hlavy, než by sa ho mali chytiť. Urobili tak isto aj s vínom, ktoré im ponúkol profesor Dumbledore. Ale tiež poznal Hermionu dostatočne na to, aby pochopil, že nič, čo povie, ju neodradí od jej zámeru.

“Jednoducho vezmi rôzne pečivo,” povedal. Pobavila ho myšlienka, že Hermionina najnovšia méta bola urobiť dojem na Dursleyovcov. Vedel, že väčšie šance by mala s domácimi škriatkami. Keď sa nad tým zamyslí, tak väčšinu času s ním Dursleyovci zaobchádzali ako s domácim škriatkom. S Ronom pokúšajúcim sa žiť ako mukel a Hermionou skúšajúcou civilizovať Durleyovcov toto bude tá najväčšia zábava, akú kedy na Privátnej ceste zažil.

Po Hermioninom odchode si dal Harry sprchu. Veľmi dlhú sprchu, keďže ho opäť zamestnávali myšlienky na Ginny. Potom šiel zobudiť Rona. Niekoľkokrát zavolal jeho meno. Keď to nefungovalo, hodil mu na hlavu vankúš.

“Čo to… Dofrasa, Harry. To bolo za čo?” spýtal sa Ron mrzuto, hodil vankúš späť Harrymu a vytiahol si prikrývku cez hlavu.

“Pohni si a vstaň. Hermiona povedala, že než sa vráti, máš byť hore a oblečený,” pokračoval Harry a uškrnul sa na Rona, ktorý pri zmienke o Hermione okamžite spozornel.

“Čo? Vráti odkiaľ? Kde je?” vypytoval sa Ron.

“Išla k Fluorishovi a Blotsovi po nejaký študijný materiál. A prinesie nám raňajky,” odpovedal u Harry a hodil Ronovi jeho župan.

“Sprcha má niekedy problémy s teplou vodou. Ak bude príliš horúca, mykni kohútikom a malo by to byť v pohode,” vysvetľoval Harry.

“Myknúť kohútikom,” zopakoval Ron neprítomne.

“Presne,” odvetil Harry nevšímavo a pustil dnu sovu doručovateľku s Denným prorokom. Zaplatil za noviny a keď sa otočil, Ron tam ešte stále sedel.

“Čo je?”

“Nemôžem jednoducho povedať sprche, akú teplú vody chcem?” opýtal sa Ron, ale znelo to skôr ako kvílenie.

Harry si pamätal na jeho prvé leto v Brlohu, keď mal dvanásť a stál úplne nahý pod sprchou, dokonale zmätený z neprítomnosti vodovodných kohútikov. Dostal husiu kožu, kým ho napadlo jednoducho požiadať sprchu, aby začala tiecť.

Zľutoval sa nad svojím priateľom, uškrnul sa a povedal: “Poďme. Predvediem ti, ako žijú bežní ľudia.”

Kým vyliezol zo sprchy a vrátil sa do Harryho izby (s ozvenou tetinho hromženia nad spotrebou vody), Hermiona sa vrátila zo Šikmej uličky.

Vrútila sa do izby v otrasnej nálade a odhrnula si vlasy z čela. Pustila na Harryho rozheganý stôl ťažký náklad kníh a pridala ešte škatuľu s toľkým pečivom, že by ich nezjedol ani Ron.

“Tvoji príbuzní neboli hladní, takže máme kopec jedla.,” povedala strnulo.

Harry urobil všetko pre to, aby sa nezasmial. Naozaj.

“Čo spravili? Hodili ich do teba?” vyzvedal.

“Majú dojem, že som s tým pečivom niečo porobila. Vážne, Harry, neverím, že by si ich niekedy skúsil otráviť, takže neviem čo majú za problém,” odfrkla.

“Nenávidia všetko a všetkých spojených s mágiou. Nemá to nič spoločné s tebou, Hermiona, je to jednoducho v nich,” odpovedal Harry pokrčiac ramenami.

Hermionine oči sa zúžili. “No, tak to je presne tak zaslepené a úzkoprsé ako Malfoyových názor na muklov.”

Harry predpokladal, že má pravdu. “Presne. Teraz, keď si to spomenula, Malfoy a Dudley by mohli byť kamoši.”

“To je otrasná predstava,” povedal Ron s grimasou. Už otvoril škatuľu so šiškami a v každej ruke mal jednu. Z jednej odhryzol a džem mu vyprskol na tvár. Pomaly ho zlízal. “Mmmm, to je úžasné. Hermiona, milujem ťa.”

Hermiona zružovela, rýchlo sa odvrátila a vzala si šišku.

Harry si nebol istý, čo sa dialo medzi jeho dvoma najlepšími priateľmi. Myslel si, že na Dumbledorovom pohrebe medzi nimi došlo k porozumeniu, ale nič mu nepovedali.

Nevedel, čo si o tom myslieť. Chcel, aby boli jeho priatelia šťastní. Ale byť mimo a sledovať, ako sa zamilovávajú bolo nad jeho sily. Hlavne keď sám mal zlomené srdce.

Ginny.

No Ronova a Hermionina situácia bola iná. Boli na tomto love na horcruxy spoločne. Bolí tím a pracovali lepšie spolu ako oddelene. Jedol šišku a pri tom pozoroval kútikom oka svojich priateľov. Ron odvádzal skvelú prácu so svojimi šiškami, ale Harry si všimol, že sa každý chvíľu zastaví a pozrie Hermioniným smerom. Čo sa týka Hermiony, tá bola diskrétnejšia, ale aj ona často hľadela na Rona. Harry predpokladal, že medzi nimi musí byť veľmi silné puto, keď Hermiona dokáže rozptýliť Rona pri jedle.

Ale s ním a Ginny to bolo iné, nie? Musel ju ochrániť… Bolo jej lepšie ďaleko od neho. No aj tak v jeho vnútri zúrila hádka. V čase, keď boli spolu, sa cítil, že dokáže všetko. S ňou po boku sa cítil oveľa silnejší.

Nie! Skonči!

Nemohol to spraviť. Nesmel svojmu zradnému srdcu dovoliť na to ani pomyslieť. Ginny sa nesmela dostať do jeho blízkosti.

Musel to byť on, kto to spraví. Aj keď na lov horcuxov s ním išli aj Ron a Hermiona, nemal ani najmenší záujem mať ich pri poslednom boji blízko Voldemorta. Zničí Voldemorta a asi pri tom zahynie, ale bude si istý, že pri tom nebude nikto z jeho priateľov. Nikdy by nedovolil, aby niekto z nich zomrel. A už vôbec nie Ginny.

Nepozvaný, v mysli sa mu vynoril obraz Cedrikovho tela, ako naňho hľadí vyhasnutými očami. Harry sa zachvel, keď jeho predstavivosť premenila Cedrikove telo na Ginnine. Ohnivý pohľad jej hnedých očí, pohľad schopný roztopiť ľadovec, bol prázdny, takmer obviňujúci. A hľadel cez neho. Nemohol to dovoliť.
Nedovolí.

Zdvihol pohľad k Ronovi a Hermione práve vo chvíli, keď Hermiona obrúskom utierala Ronovi džem, čo mu zostal v kútiku. Bolo by od neho nefér, keby im ich šťastie neprial, akokoľvek ho to zraňovalo. Nepovedala profesorka McGonagalová, že profesor Dumbledore by bol šťastný, keby vedel, že na svete je o kúsok viac lásky?

Do očí mu povedal, že v láske je jeho najväčšia sila, tak prečo ju odmietať?

Nie!

S ním a Ginny to bolo iné. Preňho bolo vždy všetko inak. Zabili by ju, alebo by sa musela pozerať, ako zomiera on. Nie. Pre jej vlastné dobro bolo lepšie udržať ju ďaleko. Nechcel, aby musela niekedy prežiť také utrpenia, ako zažíval on, keď videl Siriusa prepadnúť cez Závoj.

Harry potriasol hlavou a posilnil svoje odhodlanie. Muselo to byť takto.

“Dobre.” Hermionin hlas vytrhol Harryho zo zamyslenia. “Táto izba jednoznačne potrebuje nejaké vylepšenia.” Zamračila sa, keď pohľadom skĺzla po kope pokazených hračiek v rohu a Harryho malej posteli. Z rukáva vytiahla prútik.

“Nemôžeme používať kúzla,” rýchlo zareagoval Harry. “Ministerstvo nedokáže rozlíšiť kto čaroval, iba že sa čarovalo tu. A ja dostanem ďalšie napomenutie. Dumbledore mi povedal, že preto som ho dostal, keď Dobby levitoval puding tety Petunie.”

“Neboj sa, kamoš,” povedal Ron s ústami plnými pečiva. “Tatko povedal, že povie Mafalde Hopkirkovej, že tu cez leto budeme. A my sme obaja plnoletí.”

“Takže… Takže… Nič nespravia, ani keď budem čarovať ja, správne?” opýtal sa Harry a zamračil sa.

“Nie, Harry,” povedala Hermiona pevne. “Ešte stále si neplnoletý a musíme hrať podľa pravidiel, ak sa chceme vyhnúť problémom s ministerstvom. Mohli by použiť Priori Incantatem, aby zistili, či si použil svoj prútik. Kým budeme tu, nechaj všetko čarovanie na mňa a Rona.”

Harry sa zaškaredil a v srdci pocítil ten starý známy odpor. Dumbledore sa ho vždy pokúsil chrániť a ako to s ním nakoniec dopadlo. “Jasne, len si tu sadnem a budem dobrý chlapec. Tak ako vždy.”

“Presne,” povedal Ron a zaskočil mu kúsok šišky. “Si skvelý vo vyhýbaní sa problémom. Nie je to naša vina, že si taká poctivka.”

Harry sa zdráhavo usmial. “Sklapni,” zamrmlal, ale nemalo to zmysel. Bolo nemožné mať zlú náladu v prítomnosti Rona a Hermiony.

“Takže… Aké zmeny máš na mysli?” nadhodil, hľadiac na Hermionu.

“Niečo podobné tomuto,” odvetila Hermiona prehnane ľahostajným tónom. Akoby nerozmýšľala o ničom inom, odkedy prišla. Mávla prútikom smerom na Dudleyho haraburdie a to zmizlo bez stopy.

Obrátila sa k Harryho stolu a ľahkým mávnutím transfigurovala jeho popraskané pokrivené drevo na leštenú čerešňu a zdvojnásobila jeho veľkosť. Na šuplíkoch sa zjavili lesklé mosadzné držadlá a na vrchy pristála malá polica na knihy.

Harry od úžasu otvoril ústa. “Pekná transfigurácia, Hermiona.”

Ešte neskončila. Zamierila prútikom na Harryho posteľ – vlastne len starý odretý pružinový matrac preliačený v strede. Okamžite sa premenila na kópiu Harryho milovanej Rokfortskej postele s baldachýnom aj s páperovou perinou.

Harry sa tak usmieval, až to bolelo. “Neskutočné,” povedal.

Hermiona ukázala prútikom na okno. Skrutky, ktoré kedysi držali mrežu, zmizli a okno sa zmenila tak, aby sa dali okenné tabuľky otvárať a otvorili cestu ľahkému letnému vánku. Objavili sa aj ťažké záclony vo farbe temnej červene previazané zlatými šnúrkami, ktoré ladili s farbou prikrývok.

Nikdy predtým Harry v izbe záclony nemal. Vlastne si to ani nevšimol. Ohúrilo ho, aký to bol rozdiel.

“Hm, viem čo by som spravil s tamtým,” ozval sa znechutene Ron.

Harry sa otočil a uvidel ho ukazovať smerom na dvierka pre mačku vo dverách.

“Čo je to?” spýtala sa Hermiona.

Ron odpovedal predtým, než to Harry stihol zahovoriť. “Strkali mu tade jedlo, keď ho tu po prvom ročníku zamkli.”

Harmionine pery vytvorili veľmi tenkú čiaru. “Čo máš presne na mysli, Ron?” spýtala sa prenikavo.

“Spomínaš si na to miesto, kam nás vzali vaši včera?” pokračoval Ron s úškrnom.

Hermionina tvár sa pri tej spomienke rozjasnila. “”Presne viem, čo myslíš,” povedala.

Harry sa zamračil. Chcel tých dvoch spolu, ale nebol si istý, že sa mu páči tento tajný jazyk, ktorému zrejme rozumeli len oni dvaja. “Čože?”

Hermiona opäť švihla prútikom, ale dvierka zostali nezmenené.

“Fungovalo to?” zaujímal sa Ron.

“Vyskúšaj,” odvetila mu Hermiona.

Ron si pred dvierkami ľahol na brucho.

“Čo to robíš?” zmätene sa opýtal Harry.

“Dal by som si tri cheeseburgery s hranolkami, prosím,” povedal Ron mačacím dvierkam.

Skôr, než sa stačil Harry Rona spýtať, či mu náhodou nepreskočilo, jedlo, ktoré si objednal, vykĺzlo z dvierok. Harry prekvapením zamrkal.

“Príjemný deň,” ozval sa hlas z dvierok.

Hermiona na uškŕňala a Ron sa tváril, akoby zomrel a ocitol sa v nebi. Odbalil cheesburger a odhryzol si. “Mmmm.”

“Čo na to povieš, Harry?” zaujímala sa Hermiona.

Harry nespúšťal oči z dvierok pre mačku. Pomaly sa mu po tvári roztiahol radostný úsmev. “Myslím, že Dudley zošalie už z tej vône.”

“Tu na zemi je trochu zima,” ozval sa Ron cez burger. “Nedalo by sa s tým niečo urobiť, Hermiona?”

Hermiona švihla prútikom a zem pokryl huňatý koberec. “Začína tu byť trochu tesno,” povedala zamyslene a zavrela oči.

Harry vyvalil oči, keď sa steny začali posúvať von a zdvojnásobili tak veľkosť izby. Hermiona ešte rýchlo premenila Ronovu skladaciu posteľ na dvojča jeho Rokfortskej postele. “Tak,” zakončila s nádychom spokojnosti.

“Tetu porazí,” škodoradostne povedal Harry.

“Dom zvonku vyzerá rovnako, takže to zistia, až keď prídu sem,” povedala Hermiona.

“Ver mi. Ona sem nakukne. Stavím sa, že sa zožiera zvedavosťou, čo tu asi robíme,” odpovedal Harry mrzuto.

Hermiona si zahryzla do pery. “Nebude sa hnevať, že?”

“Samozrejme, že bude,” odvetil Harry šťastne. “Nielenže sme čarovali, ale teraz je moja izba krajšia ako Dudleyho. Bude zúriť.”

“To nie je dôvod. Nemá síce rada mágiu, ale teraz ju dovolí kvôli Dudleymu.”

“Dobre,” odvetil. Vedel, že Hermiona sa len vyrovnáva s pocitom sklamania. Len dúfal, že jeho príbuzní k nej nebudú príliš nevychovaní. Nechcel, aby ju ranili – len sa pokúšala pomôcť. On si s urážkami poradil – mal dobrý tréning – ale nenechá ich, aby si svoje predsudky vybili na nej.

 

* * *

 

Dni na privátnej ceste pomaly ubiehali a ako sa blížil deň ich posledného odchodu, Harry v sebe pociťoval rastúci nepokoj. Cítil sa napnutý ako blana bubnu a aby sa rozptýlil, vrhol sa na knihy, ktoré priniesla Hermiona zo Šikmej uličky.

Mal problémy so spánkom a pod očami sa mu objavili tmavé kruhy. Každú noc, keď si líhal spať, mu v hlave vírili myšlienky a matné spomienky a on sa ich nemohol zbaviť.

Medailón, šálka, had a niečo od Chrabromila alebo Bystrohlavovej…

Niekedy sa cítil istý a pripravený začať lov. No nútený pobyt tu sa zahrával s jeho trpezlivosťou. Mal dojem, že si zoderie zuby, čo nimi toľko škrípal. Inokedy mu úloha pripadala nezdolateľná a prepadal beznádeji a zúfalstvu. Falošný horcrux, ktorý stále nosil vo vrecku, sa mu akoby vysmieval.

V takýchto momentoch sa uzatváral do seba, bol tichý a akoby vzdialený. Všimol si znepokojené pohľady, ktoré si vymieňali Ron s Hermionou, keď si mysleli, že sa nepozerá. No predstieral, že o nich nevie a pokračoval v bádaní.

Hermiona mu pridelila úlohu spísať všetko, čo si pamätal z mysľomisy profesora Dumbledora a k tomu všetko, čo riaditeľ povedal o Tomovi Riddlovi. Dúfali, že v tom nájdu nejaké stopy, ktoré by im pomohli zúžiť okruh pátrania. Na svoje poznámky uvalil zaklínadlo podobné tomu na Záškodníckej mape, aby ich nemohol prečítať nikto iný. Ako heslo použili vetu: Slávnostne prisahám, že idem niekoho poriadne nakopať.

Tá časť s nakopaním bol vlastne Ronov nápad a obaja sa na tom smiali tak dlho, až Hermiona namosúrene odišla z izby. Ronova úloha bola prejsť staré Rokfortské zoznamy a nájsť tam záhadného R. A. B., ale on tvrdil, že je to nemožné.

Hermiona trávila čas vyhľadávaním zmienok o horcruxoch, no to sa zatiaľ ukazovalo márne. Vyzeralo to, akoby sa v celom čarodejníckom svete nenašiel nikto, kto by bol ochotný o nich hovoriť. Harry ich začal nazývať Veci-čo-netreba-menovať a spôsobil tak, že sa Ron oprskal sódou. Kradol ju z Dudleyho skrýše odkedy prišli na Privátnu cestu. Harry premýšľal, či by nepomohla knižnica na Grimauldovom námestí plná čiernej mágie, ale nebol si istý, či nebola vyčistená. Stále sa tam neodvážil ísť a tak tú myšlienku nateraz zatlačil kdesi dozadu.

Ronova neschopnosť žiť ako mukel bola zábavná a Harry si zmenu rolí užíval. Príliš dobre si pamätal, koľko prešľapov robil, keď prvý raz vstúpil do čarodejníckeho sveta a ako Ron využil každú, príležitosť, aby mu to pripomenul. Pomsta bola sladká.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s