Drzosť niektorých ľudí nepozná hraníc

Dnes sme si s Andrejom boli zahrať biliard. Máme vytipovaný jeden biliardový klub, relatívne lacný, relatívne po ruke a relatívne veľký. Hralo sa celkom dobre, dokonca sa mi raz za čas podarilo vyhrať (čo nie je tak celkom zlý výkon, vzhľadom an to, že som to hral tretí raz v živote 😉 ).

 

To, že ho máme “vytipovaný” znamená asi toľko, že sme tam boli dnes tretí raz. Takže sme neboli celkom noví zákazníci. Celkový dojem dnešnej hry bol teda rovnako ako v predchádzajúce “sessions” – fajn zábavka a produktívne strávený čas.

 

No celý zážitok pokazil jeden človek z klubového “staffu”. Hneď po tom, ako Andrej zaplatil, sa nás daný človek (zamestanec/prevádzkár/majiteľ/je-mi-jedno-kto) opýtal, či sa nám tam dneska nepáčilo. Najprv sme otázke nerozumeli, tak sme mu odpovedali, že sa nám pačilo, že to bolo fajn. Hneď na to sa do nás tento chlapík opýtal, že prečo sme mu potom nedali tringelt. Trochu prekvapene sme sa naňho pozreli, no očividne to myslel úplne vážne. Tak mu Andrej odvetil, že možno keby sa takto nesprával, nabudúce by mu ten tringelt možno aj dal.

 

V tom momente som vyšiel z dverí – nemám potrebu počúvať, ako si niekto na mňa niekto vyskakuje kvôli chorému tringeltu cca 15 korún českých. A čakal som, že Andrej ma bude za moment nasledovať. Nestalo sa, tak som chvíľu čakal vonku. Po asi minúte Andrej vyšiel, rozhorčený. Nečudo – ujo “kde-je-môj-tringelt” bol zjavne vyvedený z miery, že sa mu sprepitného nedostalo, veď je to súčasťou jeho platu a živobytia. Na čo Andrej vyjavil, že to je jeho problém a jeho biznis, on sa má starať o to, aby mal spokojných zákazníkov. A že s takýmto prístupom ich asi nezíska. Na to ujo “na-tringelte-finančne-závislý” odvetil, že sa nám v budúcnosti môže stať, že nedostaneme stôl.

 

Tak by ma teda zaujímalo, kam sa podel v civilizovanej spoločnosti známy prístup “náš zákazník – náš pán”? Lebo naozaj pochybujem, že by niekoho živobytie mohlo stáť na tringelte – na to má človek prácu (zväčša). Ale o takomto prístupe k zákazikovi a poskytovanej službe náš známy asi v živote nepočul. Ale mohol nepočuť aj o prachobyčajnej slušnosti?

Reklamy

One thought on “Drzosť niektorých ľudí nepozná hraníc

  1. eranis

    no tak toto je ale vazne sila…
    akoze oni dostavaju pomerne nizke platy s tym ze sa im to dorovna tringeltami, ale aby si ich niekto pytal…to je vazne ze uz brutal…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s