Rozlúčka

Dnes nadišiel čas našej rozlúčky so školou. Školou, ktorá nám bola druhým domovom (aspoň podľa času, ktorý sme v nej strávili), školou, ktorá nás zviedla dohromady a utvorila silné priateľstvá. Školou, v ktorej sa nám snažili vtĺcť do hláv, že život nie je vždy len prechádzkou ružovou záhradou.

 

Zišli sme sa teda v škole, aby sme vyjadrili vďaku profesorom, ktorí to ťahali s nami, vydržali, a dokázali nás niečo aj naučiť. Viem si predstaviť, že vtĺkať teenagerom ho hláv teóriu nestacionárnych magnetických polí, ontogenézu obehovej sústavy a rozdiel medzi spojitou a nespojitou funkciou muselo byť ťažké, no oni sa nevzdali. Svojím konaním nás ovplyvnili, pomohli nám uvedomiť si, čo dokážeme, kam sa budeme uberať a že snaha môže byť niekedy cennejšia ako tá jednotka.

 

A práve týmto ľuďom sme dnes museli dať zbohom. Ešte ich síce uvidíme, no to už nebudeme ich študenti – budú sedieť na opačnej strane katedry pri našom pokuse stať sa absolventom gymnázia. A tak si každý vzal do ruky kvet, každému profesorovi potriasol pravicou. Padli slová vďaky, niekoľko sĺz a prianie šťastia v budúcnosti. Myslím, že ho budeme potrebovať čo najviac.

 

A tak mi tiež nezostáva povedať nič iné, ako prepáčte – za všetko trápenie, ktoré sme vám spôsobili – ďakujeme, a dovidenia v budúcnosti.

Reklamy

One thought on “Rozlúčka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s