Kritické množstvo

Ďalší z tých bežných – výnimočných dní. Obyčajný utorok pozostáva z piatich predmetov rozložených do šiestich vyučovacích hodín. To platilo. Ale to je len tá časť “bežný”.

 

Časť “výnimočný” stojí na tom, že pomer počtu písomiek na počet predmetov sa dnes priblížil až nezvyklo blízko k bodu dokonalého nasýtenia. Inými (a asi zrozumiteľnejšími 😉 ) slovami – dnes sme písali štyri (!!!) písomky. To je trochu príliš, keď vezmeme do úvahy, že sme mali len päť predmetov. To už prekročilo bežné medze (a dokonca aj tie, ktoré sú bežné na Gamči). Niečo také sme ešte nezažili, a tak skoro asi ani nezažijeme.

 

Deň začal pomaličky o 7:10 ráno na dvojhodinovke matematického seminára. A zároveň prvou písomkou. Očakávanou, dopredu ohlásenou a preloženou z minulého týždňa. Nič zvláštne. Päť maturitných tém (10-15), z ktorých si jednu vytiahnete a napíšete. Jednoduché a efektívne. Viac-menej rýchla záležitosť, ak ste si, ako na potvoru, nevytiahli tému, ktorú ste ani nevideli (aj takí boli, ale s tým sa už raz počítať musí). Povedal by som, že je to z dosť veľkej miery zásluha pani profesorky z vedľajšieho vchodu 😉 , ktorá dokáže matematiku podať zaujímavo a pútavo, nie ako niektoré iné “profesorky”.

 

Ďalšia hodina bola klasická a normálna matematika, s ďalšou písomkou, samozrejme. Malá desaťbodová písomka z výrokovej logiky (rozumej “samá negácia”). Niektoré úlohy až príliš primitívne. Inak sa o tom ani nedá hovoriť. Až na rukou písané zadanie, ktoré sa len ťažko lúštilo. Hlavná vec, že sme to nejako zvládli.

 

Nasledovala nemčina. Ak som včera písal, že to bol posledný deň, keď som sa zaoberal nemčinou, tak som preháňal. Ešte dnes sme si museli dopísať zvyšok písomky zo včera. Nejaký ten preklad. To už bola väčšia výzva, ale dopadlo to ako včera. Niečo som vedel a ten zvyšok som vyfabuloval. Veď čo by som sa zaťažoval s niečím tak, hm, zbytočným?

 

Na ďalšej hodine deň kulminoval. Biológia + písomka z biológie človeka. Štandardizovaný test (zdravím Sabu 😉 ). Neskutočných 39 otázok, z toho niektoré testové s jednou alebo dvomi správnymi odpoveďami. Čas – celá hodina. Znie to úžasne. Problém je v tom, že keď neviete správnu odpoveď, lebo ste o niečom takom nikdy v živote nepočuli, tak môžete mať aj celú večnosť času, a neprídete na to. Pani profesorka K. (podobnosť so zememeračom K. z Kafkovho diela Zámok je v tomto prípade čisto náhodná) nás buď chcela strašne zničiť, alebo sa nám snažila niečo dokázať. Pravdepodobne to, že z tej biológie nič nevieme a málo sa učíme. Alebo nás chcela donútiť, aby sme ešte odpovedali. Nech je to ako chce, podarilo sa jej to (týmto pozdravujem všetkých tvorcov “štandardizovaných testov” z biológie).

 

Posledná hodina bola slovenčina, na ktorej sa (našťastie) nič nerobilo a my sme si užili trochu oddychu. Zaslúžili sme si ho. Toto bol deň, ktorý sa nebezpečne priblížil ku kritickému množstvu písomiek. A tým ku kritickému bodu. Bodu, keď deň dosiahne dokonalé nasýtenie písomkami. Bodu, keď by väčšine z nás mozog explodoval a následne vytiekol ušami. A najhoršie zo všetkého je, že proces nasycovania sa nedá zmeniť pôsobením vonkajších síl (nech sú akokoľvek veľké). Všetko závisí od profesorského zboru.

 

Môžeme len dúfať, že ten deň D nikdy nenastane…

Reklamy

One thought on “Kritické množstvo

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s