O výkazoch

Končia sa prázdniny a tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme do firmy Palma-Tumys vyzdvihnúť výkazy odpracovaných hodín. Sadli sme na 201ku. O desať minút trolejbus zastal a odmietal sa pohnúť, pretože vodič s ním “zaparkoval” na mieste, kde bolo vedenie chybné a nebol tam prúd. Museli sme čakať, kým príde ďalší trolejbus a potlačí nás. Po tejto malej “zastávke” sme už šťastne dorazili na Račko. Tam sme prestúpili na električku, ktorou sme sa doviezli až pred Palmu-Tumys. Vošli sme dnu a pobrali sme sa rovno do majstrovej kancelárie, kde sme mali naše výkazy. Dvere boli síce otvorené, ale nikto nebol vnútri. Rozhodli sme sa počkať. Po desiatich minútach bolo jasné, že majster je zrejme niekde úplne inde, ako sme čakali, a tak skoro ani nepríde.

 

Tak sme začali hľadať niekoho, kto by vedel, kde sa majster nachádza. Ale, ako naschvál, niekde nikoho. Na celom poschodí, kde bolo obyčajne aspoň 5 ľudí na dohľad, nebol nikto. Aké typické. Tak sme zišli o poschodie nižšie a hľadali sme niekoho aspoň tam. Samozrejme, našli sme miestnosť, kde sedel náš hľadaný pán majster a čítal časopis. Keď sme mu povedali, čo potrebujeme, povedal nám: “Hneď prídem. Počkajte ma.” A ďalej sa pustil do čítania. Po ďalších piatich minútach vyšiel z “čitárne” a šiel za nami hore do kanclu, kde nám konečne vypísal naše výkazy a odovzdal nám ich – so slovami, že ešte potrebujeme pečiatku z personálneho, ale že to o tretej končí. Ak sa poponáhľame, možno ich ešte chytíme. Tak sme sa urýchlene (bolo 14:51) pobrali na personálne, ale ,veď ako ináč, tam už nikto nebol. To už bol vrchol – najprv nás majster zdrží tým, že ho nevieme nájsť, ale ešte aj personálne si robí ako chce. Nehovoriac o tom, že keď sme si vyberali prvé výkazy, pečiatku nám dala rovno majsterka a bol pokoj.

 

Tak sme sa podráždení vybrali domov. Chceli sme ísť na 75ku, ale tá mala zastávku kúsok ďalej, tak sme išli tam. Tam sme zistili, že na zastávke nie je ani stánok, ani automat na lístky. Prešli sme sa na ďalšiu zastávku. Cestou sme našli automat na lístky. Samozrejme, keď sme boli práve v polovici tlače lístkov, prefrčala okolo 75ka. Ďalšia mala ísť až o 20 minút. Tak sme to vzdali a išli sme pešo až na Račko. A tam, konečne, po mnohých nezdaroch, sme vyčkali na 201ku, ktorá, čuduj sa svete, išla na čas a nepokazila sa cestou, nastúpili a viezli sa domov s pocitom, že už viac vecí sa pokaziť nemohlo.

Reklamy

2 thoughts on “O výkazoch

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s