Na kúpe fyzických CD je najväčí problém to, že platíme ich lisovanie, skladovanie, prepravu a ďalšie režijné náklady, ktoré ale s hudbou ako takou nemajú prakticky nič spoločné. A keď si k tomu uvedomíme, že s CDčkom už toho teraz veľa nespravíme (kto z vás ešte vlastní fungujúci prenosný CD prehrávač?), sú tieto náklady úplne neopodstatnené. Riešením by bolo kupovať priamo MP3 hudbu. Je mnoho služieb, ktoré digitálnu hudbu predávajú – problém je v tom, že sú tieto služby geograficky limitované. Napríklad Amazon predáva digitálnu hudbu len v USA, UK, nemecky hovoriacich krajinách a ešte pár väčších európskych štátoch. Slovák má jednoducho smolu.

Jeden z mála, kto digitálnu hudbu predáva aj u nás, je Apple so svojím iTunes Store (aj to len od nedávna). Na druhej strane, ak nemáte Apple produkt typu iPhone/iPad, je podľa mňa iTunes kus crapware-u. A určite si ho nenainštalujem len preto, aby som si mohol kúpiť pár “empétrojok”. Ja osobne vkladám nádeje do Google Music – novej služby Googlu, ktorá je však zatiaľ len v beta verzii a jej hudobný obchod je limitovaný na územie USA. Časom sa ale určite rozrastie aj k nám, rovnako ako iTunes (hlavný konkurent Google Music). Na teraz ale Google Music u nás nefunguje. Tak čo s tým? Kde kúpiť digitálnu hudbu?

Pred pár dňami som náhodou narazil na stránky 7digital.com. Ide o britský MP3 obchod (čo je výhoda, pretože si dá viac záležať na poskytovaní služieb v Európe), ktorý má podpísané zmluvy so všetkými štyrmi najväčšími hudobnými vydavateľstvami, takže v jeho ponuke nájdete prakticky všetko, na čo si spomeniete. 7digital má zriadené aj stránky špeciálne určené pre niektoré európske krajiny (napr. Nemecko, Fínsko), ale Slovensko medzi nimi na teraz chýba.

Nevadí, povedal som si. Vyskúšam, či to náhodou nepôjde aj tak. A oplatilo sa. Po krátkej registrácii a vyplnení základných údajov (ako krajinu som musel uviesť United Kingdom, keďže stránka mi inú možnosť neponúkla) som už mohol vkladať položky do nákupného košíka. Cena bežného albumu sa pohybuje okolo 8 britských libier – cca 9,70 €. Čo je ešte stále dobrá cena v porovnaní s kamenným obchodom. Plus kopec albumov nájdete v akcii. Akciové ceny sa pohybujú od troch libier (3,60 €), čo už je naozaj skoro zadarmo.

Hudba je poskytovaná väčšinou vo formáte MP3 (bitrate 256 kbps a viac), niekedy aj ako AAC (320 kbps) a vo výnimočných prípadoch dokonca aj ako FLAC (16 a 24 bitov), takže kvalita je bezproblémová. Oba formáty sú DRM-free (neobsahujú ochranu proti kopírovaniu) a súbory majú vyplnené metadata (MP3 tagy a pod.). Niektoré albumy tiež obsahuju booklety vo forme PDF súboru, čo je pekný bonus pre každého fanúšika

Platiť sa dá platobnou kartou alebo pomocou služby PayPal, čo je podľa môjho názoru ideálny spôsob – minimálne riziko prezradenia citlivých informácii o platobnej karte. Objednávky boli spracované okamžite a ja som mohol hneď začať sťahovať zakúpenú hudbu. Musím ale upozorniť, že kúpené položky majú obmedzený počet stiahnutí – každý súbor môžete stiahnuť maximálne päť krát. To síce nie je ideálne, ale zase nie je to ani nijak veľké obmedzenie. Po stiahnutí si môžete súbory zazálohovať alebo uložiť do cloudu (napr. Google Music, kde máte k dispozícii priestor na až 20 000 pesničiek) a už sa o ne nemusíte báť.

Celkovo vzaté som so 7digital veľmi spokojný – hudba je konečne dostupná aj človeku, čo si na ňu musí zarobiť zo študentského platu. Môžem si kúpiť dva či tri albumy za mesiac a nemusím sa báť, že mi tie peniaze budú na konci mesiaca chýbať. A jedno musíte uznať – podporiť svojho obľúbeného interpreta je fajn. Plus, z počúvania legálnej hudby je aj väčší zážitok (true story). Takže ak uvažujete o tom, že svoju hudobnú zbierku postupne legalizujete, 7digital je jedna z lepších ciest, ako to urobiť.

A na záver drobnosť. Môj program Mar3ek’s Download Manager bude od budúcej verzie (1.0.0.15) obsahovať podporu pre priame sťahovanie hudby kúpenej cez 7digital. Jednoducho a rýchlo.

Ide len o malú aktualizáciu v obchádzaní link pretection služieb a kompatibilite s YouTube videami.

Changelog:

• Pridaná možnosť obchádzať kontajnerové LinkSafe.me odkazy
• Pridaná kompatibilita s najnovšími YouTube videami (1080p 3D WebM)

Odkazy na stiahnutie a podrobnejšie informácie o MDM nájdete na samostatnej stránke – MDM.

A tiež by som sa chcel ospravedlniť, že môj preklad mešká – nanešťastie som mal teraz veľa školských povinností. Ale myslím na to a snáď sa k tomu čoskoro opäť dostanem

Hneď na úvod musím povedať, že Inheritance je knižka dlhá. Papierové vydanie má cez 880 strán, je teda najdlhším dielom celej série. Preto mi aj toľko trvalo ho prečítať.

V druhom rade, Inheritance je záverečný diel, teda sa v ňom rozuzlia prakticky všetky neuzavreté pŕibehové roviny – vojna ako taká, Galbatorix, Murtagh, Arya, Roran… Nebudem zabiehať do podrobností, aby som niekomu náhodou nepokazil zážitok. Ale môžete si byť istí, že je tam naozaj (takmer) všetko, čo vás môže zaujímať.

Štýl písania sa od Brisingru veľmi nezmenil – príbeh je rozprávaný vo viacerých prepletených a prekladaných líniách. Pri čítaní sa mi zdalo, že jazyk, ktorým je kniha písaná, nadobudol trochu väčšiu zložitosť. Paolini sem tam používa aj archaické slová a podobné vychytávky, takže jazyk je v kažom prípade pestrejší.

Príbeh je na niekoľkých mietach na môj vkus trochu príliš rozťahaný, ale dá sa to prežiť. Nudnejšie pasáže nie sú príliš dlhé.

Ale mám aj niekoľko dosť veľkých výhrad. Prvou je prakticky úplná absencia informácií o Angele. Celý knihu som bol zvedavý, čo je zač a prečo je to tak zvláštna postava. Bol som sklamaný, nie je tam o nej fakt skoro nič.

Druhá (a oveľa väčšia) výhrada sa týka záveru knihy – prakticky jej epilógu. Poviem o ňom len jednu vec: absolútne sa mi nepáčil. Celých 850 strán bolo fajn, len aby mi autor celú knihu znechutil na posledných tridsiatich. Myslím si (a tento názor nezastávam len ja), že autor jednoducho nezvládol záver a týmto spôsbom by sa fantasy knihy (a série) ukončovať nemali. Veď uvidíte sami, či už siahnete po anglickom origináli (da sa u nás kúpiť), alebo si počkáte na slovenský preklad, ktorý by sa mal ukázať v marci budúceho roku.

V každom prípade budem rád, ak sa so svojimi názormi podelíte v komentároch

Samozrejme ide o anglický originál, slovenský preklad sa očakáva v marci, o čom budem určite ešte informovať. Anglickú verziu už mám k dispozícii, takže sa onedlho pustím do čítania.

Kniha je dlhá (ako sa na posledný diel dlhého rozprávania patrí), ale s trochou štastia sa mi ju podarí do víkendu prečítať. A nasledovať bude samozrejme recenzia.

Očakávajte ďalšie správy

EDIT – 13.11.2011

Kniha mi zabrala o niečo dlhší čas, ako som čakal – recenzia ale bude určite v priebehu tohto týždňa.

Ide o stredne veľkú aktualizáciu, ktorá so sebou prináša ja niekoľko nových schopností programu.

Changelog:

• Opravený problém s ukladaním nastavení vyskytujúci sa v predchádzajúcej verzii
• Pridaná podpora sťahovania bez vyrovnávacej pamäte
• Zlepšená stabilita a kompatibilita pri sťahovaní na externé médiá (USB kľúčenky, externé hard disky apod.)
• Výkonnostné optimalizácie

Odkazy na stiahnutie a podrobnejšie informácie o MDM nájdete na samostatnej stránke – MDM.

Jedná sa o menšiu aktualizáciu, ktorá obsahuje len opravy problémov minulej verzie.

Changelog:

• Opravená nekompatibilita s najnovšími zmenami na YouTube.com
• Opravený vzácny pád aplikácie pri výpočte zostávajúceho času sťahovania

Odkazy na stiahnutie a podrobnejšie informácie o MDM nájdete na samostatnej stránke – MDM.

Vo firme, v ktorej pracujem, používame na organizáciu práce webovú aplikáciu Trac. Ide o relatívne jednoduchý systém umožňujúci správu takých vecí, ako je project Wiki, tickety (bugy, úlohy atd.), celkové smerovanie projektu (roadmap) a ďalšie. Tickety sa dajú organizovať do skupín podľa rôznych kritérií, jedno z ktorých je “My tickets”. Ako hovorí už jej názov, táto skupina obsahuje tie otvorené tickety, ktoré boli priradené mne.

Takéto skupiny ticketov dokáže Trac zobraziť aj ako RSS feed. Takže by teoreticky malo byť možné zobrať odkaz na tento RSS feed a vložiť ho do aplikácie Mozilla Thunderbird, kde by sa dal celý feed pohodlne čítať. Všetko funguje správne, ak je použitá inštancia Trac-u verejná a nepotrebuje prihlásenie. Náš firemný Trac však prihlásenie vyžaduje a je preto problém použiť ho z Thunderbirdu. Po niekoľkých hodinách skúmania a hľadania sa mi však podarilo nájsť riešenie tohto problému.

Najprv ale podrobnosti celého problému. Vezmime si nasledujúcu adresu RSS feedu: https://server/trac-instance/report/7?asc=1&format=rss&USER=username. Keď tento feed chceme vložiť do Thunderbirdu, dostaneme nasledujúcu hlášku: “https://server/trac-instance/report/7?asc=1&format=rss&USER=username is not a valid feed.”

Trvalo mi chvíľu, kým so prišiel na to, čo sa vlastne deje. V skratke ide o to, že keď sa Thunderbird snaží načítať RSS feed, Trac si najprv overí, či Thunderbird poslal prihlasovací cookie. Z pochopiteľných dôvodov neposlal a Trac vráti odpoveď 403 Unauthorized, čo Thunderbird pochopí tak, že feed neexistuje. Problém je v skutočnosti na strane Tracu, ktorý je naprogramovaný tak, že pri pokuse o neautorizovaný prístup jednoducho vráti chybu. Ak by namiesto toho presmeroval na login adresu, Thunderbird by si od užívateľa vypýtal meno a heslo, odoslal by ich a Trac by po úspešnom prihlásení mohol presmerovať späť na RSS feed, ktorý by už Thunderbird našiel.

Takáto podpora presmerovania v Tracu je. Adresa https://server/trac-instance/login podporuje parameter referer, do ktorého je možné vložiť adresu, na ktorú má po úspešnom prihlásení užívateľa presmerovať. Jediný chyták spočíva v tom, že tento parameter musí byť URL enkódovaný. A tak sa ponúka riešenie celého problému. Namiesto https://server/trac-instance/report/7?asc=1&format=rss&USER=username je potrebné do Thunderbirdu vložiť adresu v nasledujúcom tvare:

https://server/trac-instance/login?referer=https%3A%2F%2Fserver%2Ftrac-instance%2Freport%2F7%3Fasc%3D1%26format%3Drss%26USER%3Dusername

Thunderbird potom správne zobrazí výzvu na vloženie mena a hesla, tie odošle na login adresu, dostane prihlasovací cookie a nakoniec ho login adresa presmeruje na adresu RSS feedu, ktorý úspešne načíta.

Ak spolu s Thunderbirdom používate aj add-on Lightning (kalendár), môžete si doň vložiť aj roadmap celého projektu. Trac totiž umožňuje zobraziť roadmap aj vo formáte iCal, ktorý Lightning podporuje. Ale ako adresu kalendára je opäť potrebné použiť vyššie uvedený trik s parametrom referer:

https://server/trac-instance/login?referer={URL encoded iCal URL}

V kalendári sa potom zobrazia projektové milestones a v task liste zase jednotlivé tickety. Všetko na jednom mieste a prehľadne, vrátane priorít a ďalších detailov.

Trac tieto veci nikde nedokumentuje, hore uvedené je výsledkom vyhľadávania a experimetovania s viacerými aplikáciami. Preto som sa rozhodol spísať to na jednom mieste – snáď to niekomu pomôže

A-ale… pane… to je mimoriadne neštandardné. Vášho muža som prepustila až po podpise dohody,“ fňukala Umbridgeová v šoku. Harry vedel, že nie je hlúpa, no vyzerala, že sa upriamila len na ten jeden detail, akoby sa zvyšok jej mozgu jednoducho vypol.

Voldemort znovu mávol prútikom a pred Umbridgeovou sa objavila čierna škatuľa. Umbrdigeová na ňu len hľadela, na tvári prázdny výraz. Veko sa pomaly vznieslo do vzduchu. Umbridgeová sa nepohla bližšie a celá miestnosť zatajila dych.

Harry sa pohľadom vrátil k Voldemortovi, ktorý mu pripomínal mačku, ktorá sa najprv s myšou hrá a až potom ju zožerie. Alebo skôr hada a ropuchu. Odkedy sa objavil Voldemort, Harry bol prekvapený tým, že ho nebolela jazva. Ani len náznak bolesti. Uvedomil si, že Tom proti nemu stále používa oklumenciu, aby ho zablokoval a aby skryl, čo robí. To však znamenalo, že si Tom neuvedomuje, že je Harry v miestnosti s ním.

Z myšlienok ho vytrhol vystrašený krik. Hermiona ho chytila za ruku a nechty mu zarila do kože. Z krabice sa vynroila Červochvostova hlava. Vznášala sa nad škatuľou, kvapkala z nej čerstvá krv a prázdnymi očami hľadela na Umbridgeovú.

„Rozhodol som sa vrátiť váš dar. Pre slabých hlupákov, ktorí sa nechajú chytiť školákmi, nemám použitie,“ povedal Voldemort a hadie nozdry sa mu rozšírili. „Nanešťastie pre vás to znamená, že vaša spolupŕaca nie je naďalej potrebná.“

Umbridgeová obrátila svoj prázdny pohľad k Temnému pánovi a zalapala po dychu. Aj napriek nenávisti, ktorú cítil k nej a jej dielu, ju Harry trochu ľutoval. Aurori zvierali prútiky a stále čakali na povel k útoku. Umbridgeovej nasledovníci – práve tí, ktorí velili – zrazu nevedeli, čo robiť.

Voldemort sa príšerným spôsobom usmial – bol to úsmev zbavený radosti či sťastia. Bolo to naozaj strašidelné a Harry sa pri tom striasol.

„Fenrir,“ oslovil Voldemort vlkodlaka a hladkal pri tom svoj prútik. „Myslím, že tvoj druh má s minisetrkou nejaké nezrovnalosti? Možno by si ich s ňou chcel prebrať…priamo.“

Greyback sa zákerne usmial a zažltnutými nechtami sa poškrabal na brade. „Ó áno, to by bolo… vynikajúce.“

Umbridgeová zajačala a začala od Greybacka cúvať. Ruky držala pred sebou, akoby ju to malo nejakým spôsobom ochrániť. Greybackova svorka tiež vykročila vpred a pridala sa tak k Fenrirovi. Umbridgovej vystrašená tvár zmizla za stenou vlkodlakov. Na stenu dopadla spŕška krvi.

Umbridgeovej výkriky zafungovali ako signál pre vypuknutie boja. Niekoľko ministerských úradníkov sa pokúsilo vlkodlakov zastaviť, no smrťožrúti ich nemilostrdne zastavili.

Napriek tomu, že boli beznádejne prečíslení, aurori sa pokúsili získať kontrolu. Bojovali udatne, no vyčkávanie sa im vypomstilo. Niekoľko prítomných čarodejníc a čarodejníkov sa pridalo k bojom a pokúšali sa preraziť cestu k zablokovaným východom. Smrťožrúti nikoho nešetrili a miestnosť naplnili bolestné výkriky ľudí pod vplyvom kliatby Cruciatus. Zelené záblesky smrtiacej kliatby lietali na všetky strany.

Voldemort sa postavil na pódium a začal k zhromaždenému davu hovoriť, ako by si nevšimol chaos naokolo. Raz za čas vrhol smrtiace zaklínadlo na tých, ktorí prišli príliš blízko, aj keď len hľadali úkryt.

„Od tohto momentu je celé ministerstvo podriadené mne. Čakajú nás obrovské a úžasné zmeny, ktoré nás povznesú na miesto, ktoré je právoplatne naše,“ povedal. „Vy všetci teraz podliehate priamo mne.“

Charlie opäť chytil Harryho za rameno. „Musíme odtiaľto vypadnúť. Prenášadlo bude fungovať len mimo dosah jeho kúzliel, takže musíme nájsť spôsob, ako sa cez ne dostať.“

„A čo zvyšok Rádu?“ opýtala sa Hermiona vystrašene.

„Všetci máme svoje rozkazy,“ odvetil Charlie. „Vedia, čo robiť.“

Harry beznádejne prikývol. Niektorí ľudia sa presunuli k okrajom miestnosti a dam si kľakli s rukami nad hlavou, no väčšina len bez rozmyslu behala sem a tam a hľadala cestu von. Smrťožrúti väčšinou mierili na aurorov a bojujúcich civilistov, no zasiahli aj množstvo nevinných.

Harry, Ron a Hermiona sa vydali opačným smerom, k Skúšobnému stredisku pre premiestňovanie a dúfali, že sa im podarí prekĺznuť bez povšimnutia. Aj keď vedeli, že vytasenie prútikov k nim pritiahne pozornosť smrťožrútov, nakoniec začali čarovať, aby pomohli aspoň niektorým obetiam.

Harry prikázal niekoľkým ľuďom s malými deťmi, aby si našli úkryt a zostali tam, až kým boj neskončí. Väčšina z nich zostala v šoku, keď si uvedomili, s kým sa rozprávajú.

„Vždy treba vedieť, kedy bojovať a kedy utiecť,“ mumlal si Ron a Harry vedel, že bojuje s rovnakým problémom ako on. Aj napriek beznádejnosti situácie bolo veľmi ťažké odísť a dovoliť, aby sa to dialo.

Keď dorazili k dverám, Ron sa ich pokúsil otvoriť. Beznádejne, boli pevne zapečatené.

Harry na ne nemieril prútik a zašepkal: „Alohomora,“. Dvere zostali zavreté.

„Ty!“ zajačal niekto neďaleko.

Harry prudko zdvihol hlavu a hľadel do zhrozených očí tety Petunie.

„Mohlo mi dôjsť, že tu budeš, keď sa objavili problémy,“ zasyčala a viditeľne sa triasla. „Ako sa odtiaľto máme dostať?“

„Ahoj, teta Petunia,“ stisol Harry zuby.

„Len mi nehovor, že všetok tento chaos s tebou nemá nič spoločné,“ ozval sa strýko Vernon hlučne. „Z toho, čo som počul, je mi jasné, že ťa tieto veci prenasledujú, chlapče. Tak čo sa s tým chystáš urobiť?“

„Na toto nemám čas,“ odsekol Harry a pretiahol sa okolo svojho strýka. „Keď Voldemort zistí, kto ste, bez otáľania vás zabije. Ak chcete žiť, podťe za mnou.“

„Ja som čarodejník ťiež, Potter. Dokážem všetko, čo ty,“ ozval sa Dudley a strčil Harryho prstom do hrude. Očividne sa mu nepáčilo, že sa jeho rodičia miesto neho obrcajú na Harryho.

„No tak si poslúž a zachráň sa, Duduško,“ obrátil sa mu Harry chrbtom.

Po tvári tety Petunie preletel tieň. Chytila Dudleyho za ruku a prinútila ho sklopiť ju. „Teraz nie, zlatko. Poďme odtiaľto preč. Nedovolím, aby si kvôli tomu zomrel, si príliš špeciálny.“

A v tom okamihu Harryho jazva vybuchla a on padol na kolená. Lebkou mu preleteli do biela rozhorúčené nože a musel zatnúť zuby, aby nevykríkol, pri čom si zahryzol do pery. Ústa mu naplnila kovová chuť krvi, kvôli bolesti ju nedokázal ani vypľuť.

„Harry,“ vykríkla Hermiona a kľakla si vedľa neho.

„Rýchlo,“ vytisol zo seba Harry. „Už vie, že som tu.“

„Čo má všetko to divadielko znamenať?“ vyprskol strýko Vernon. „Strácame tu čas.“ S každým slovom bolo v jeho hlase počuť narastajúci strach.

Ron ho prudko odstrčil a pomohol Harrymu na nohy. Hermiona a Charlie zaútočili na sklo širokým spektrom zaklínadiel, no nič sa nestalo. Nikomu v celej miestnosti sa nepodarilo Voldemortove kúzlo prekonať.

„Som v pohode,“ zamumlal Harry a znovu od bolesti zaťal zuby. Spolu s Ronom sa pridali k ostatným a zaútočili na sklo.

„Potter!“ zasyčal za ním chladný hlas.

Harry sa obrátil a videl, ako sa k nim s hladným výrazom blíži Voldemort. „Som rád, že si sa prišiel pozrieť, ako si podrobujem ministerstvo. Mal si ma však o svojej prítomnosti informovať, zaobstaral by som ti lepšie miesto.“

Zastavil sa pred nimi a všetkých si ich premeral svojím chladným pohľadom. Dursleyovci sa stiahli a spoločne sa krčili strachom, no Ron, Hermiona a Charlie stáli odhodlane pri Harrym.

„Povedz,“ opýtal sa Voldemort ľadovým hlasom, „užívaš si predstavenie?“

„Ani veľmi nie, Tom. Nikdy som si nemyslel, že sa niekto niekto môže pokladať za mocného a pri tom útočiť na nevinných,“ odvetil Harry bez záujmu.

Voldemortove oči sa zúžili a jazyk mu vystrelil z úst, akoby had ochutnával vzduch. „Ticho! Som najmocnejší čarodejník všetkých čias a bez problémov som získal kontrolu nad ministerstvom. Riadili ho neschopní blázni. Odstránil som všetky prekážky a ty teraz stojíš sám, mladý Harry.“

„Hej hej. Tvoje namyslené výlevy som už pár krát počul a stále sa necítim ohúrený, Tom,“ odvetil Harry.

„Ty drzý fagan!“ zavyl rozzúrene Voldemort. Kým stačil Harry zareagovať, Voldemort naňho uvalil Cruciatus. Padol na kolená a kričal od bolesti. Mal pocit, akoby mu niekto pomaly trhal vnútornosti. Trvalo to večnosť, kým Voldemort kliatbu zrušil. Aj cez závoj bolesti si Harry všimol, že Voldemort vyzerá rozčúlene, akoby len s ťažkosťami ovládal som hnev.

„Harry!“ vykríkla Hermiona a vrhla sa k nemu.

„Nie!“ okríkol ju Harry a zaplavila ho vlna adrenalínu.

Voldemort opäť pozdvihol prútik a Harry vedel, že si svoju frustráciu z toho, že nemôže Harryho zabiť, vybije na Hermione.

„Ustúpte,“ varoval ich Harry a pred Hermionu, Rona a Charlieho vyčaroval to najmocnejšie cloniace zaklínadlo, akého bol schopný.

Všetci traja sa zatackali, akoby ich niečo udrelo, no pri tom tiež uhli z cesty Voldemortovho smrtiaceho zaklínadla.

„Toto je medzi nami dvoma,“ povedal sťažka Harry. V žilách mu pulzoval hnev. „Ich z toho vynechaj.“

„Si silný, Harry, no pre mňa nie si žiadnym súperom,“ zhodnotil Voldemort a mierne sa zamračil. „Tu a teraz ťa nezabijem, ale pôjdeš so mnou. Sklň prútik, Harry.“

„Vďaka, ale nie, vďaka,“ odsekol Harry a sústredil sa, aby udržal svoj štít na mieste. Videl, že jeho priatelia sa ho zúfalo pokúšajú prelomiť, aby sa k nemu dostali, no zatiaľ sa im to nepodarilo.

Nanešťastie však Harry vedel, že ten štít neudrží večne. Už teraz sa od vyčerpania triasol. A tiež potreboval pomoc pri rozbíjaní dverí, ktoré blokovali ich únik. No bol v pasci – ak spustí štít, Voldemort si vybije svoj hnev na jeho priateľoch. Potreboval rozptýlenie a potreboval ho rýchlo.

A to prišlo, práve keď ho najmenej čakal a zo zdroja, o ktorom ani nevedel, že tam je. Rovnako ako pred tým, niekto, kto mal Harryho rád, sa vždy ukázal v momente, keď to Harry najviac potreboval.

Bojujúcou masou sa pretlačil Remus a zastavil sa v prázdnom priestore medzi Harrym a Voldemortom. Harry bol tak šokovaný, že ho vidí, že spustil svoj štít a uvoľnil svojich priateľov. Remus bol zašpinený a vyzeral unavene. Habit mal potrhaný a so stopami krvi, no v očiach mal odhodlanie.

„Remus,“ ozvala sa Tonksová a predrala davom. Dýchala sťažka, akoby sa zo všetkých síl snažila udržať s ním krok. Remus sa mykol a Harry pochopil, že sa ju snažil nechať za sebou. A podobne ako Ginny, aj Tonksová to odmietla. Pozrli sa jeden druhému do očí. Prebehla medzi nimi akási súkromná komunikácia. Tonksová sťažka prikývla a v očiach mala slzy.

Zmätený, Harry sa pokúsil priblížiť sa k nim a ochraniť ich pred Voldemortom, ktorý celú scénu sledoval s pobaveným výrazom. Ron s Charliem ho zadržali.

„Ďalší z tvojich ochrancov, Harry? A tento dokonca presvedčil Fenrira, že je jedným z nich. Fenrir bude veľmi sklamaný,“ povedal Voldemort a pohľadom zaletel ku Greybackovi a jeho svorke, ktorá sa stále venovala Umbridgeovej telu.

Remus vrhol prosebný pohľad na Ron a Hermionu a kývol hlavou smerom k Harrymu. Bolo to tak krátke, až si Harry nebol istý, či sa to vôbec stalo, až do chvíle, keď sa Remus na vystrel a vrhol na Voldemorta záplavu kúziel.

„Čo to robíš?“ vykríkol Harry a snažil sa oslobodiť zo zovretia svojich priateľov.

„Mám ťa rád, Harry. Vždy som mal,“ odvetil Remus, sklonil sa a uskočil pred Voldemortovými smrtiacimi kliatbami. „Zachráň sa, skonči to a hlavne buď šťastný.“

Harryho zaplavila vlna paniky. Znelo to, akoby sa Remus lúčil…

Tonksová použil kúzlo, ktoré Harry nikdy pred tým nevidel a vytvorila rotujúci vír vzduchu, ktorý Harryho, Rona, Hermionu a Charlieho na zem. Potom priskočila k Remusovi.

Pozreli si do očí a na okamih, ktorý sa zdal celou večnosťou, len tak stáli.

Potom naraz zoslali prierazné zaklínadlo na strop priamo nad Voldemortovou hlavou. Do víriaceho vzduchu spadli veľké kusy kovu a prinútili Vodlemorta ustúpiť, inak by ho trosku zasiahli. Strop sa ďalej rozpadával, no Voldemort už opäť stál a mieril.

Harry to videl akoby v spomalenom filme. Z Voldemortovho prútika vystrelili zelené záblesky – boli dva. Aj keď si musel chrániť oči pred vetrom, jasne videl, ako sa to stalo. Prvá kliatba zasiahla Remusa rovno do hrude a odhodila ho. Skôr, ako jeho telo dopadlo, druhý záblesk trafil Tonksovú do ramena. Pristáli bok po boku, nehybne, ruku v ruke. Vietor okamžite ustal.

„Nieeeee,“ skríkol Harry, vyhrabal sa na nohy a bojoval s Ronom, Hermionou a Charliem, ktorí ho držali. „Pustite ma, pustite ma!“

Snažil sa ich prinútiť, aby ho pustili. Prestal sa kontrolovať, srdce mu divo bilo. Úplne vybuchol.

„Nie je nič, čo by si mohol urobiť, Harry,“ zatriasol ním Ron. „Je koniec. Dovolíš, aby sa obetoval pre nič? Chceš, aby bola jeho smrť bezcenná?“

Panika a smútok, ktoré cítil, takmer vytesnili Ronove slová. Videl, že Hermione po lícach stekajú slzy, no myslel len na to, ako dosiahnuť Remusa. Musel to napraviť. Musí existovať spôsob. Takto sa to nemalo stať.

„Je mi to tak ľúto, Harry,“ potiahol Ron nosom a práve smútok v jeho hlase konečne prekonal Harryho utrpenie.

Naplnila ho obrovská zúrivosť – zúrovosť zrodená zo zármutku, zúfalstva a nespravodlivosti. Bez premýšľania zodvihol prútik. So všetkou bolesťou a hnevom svojho srdca zvolal: „Reducto!“

Sklo na dverách, ktoré im zabraňovali v úteku, vybuchlo a zasypalo okolie úlomkami. Keď sa miestnosťou prehnala tlaková vlna, všetky ostatné východy zablokované Voldemortovým kúzlom sa otvorili tiež. Hlavný vchod sa otvoril, rovnako ako chodby vo vnútri ministerstva. A každé jedno okno v átriu sa rozsypalo.

Uväznený dav na nič nečakal, vybehol na ulici a pri svojej snahe utiecť udupal niekoľko nešťastníkov. Nevšímajúc si chaos ani množstvo rán, ktoré mal na tvári, Harry sa sk prázdnym výrazom obrátil k Dursleyovcom. „Choďte.“

Aspoň raz nepotrebovali ďalšie vysvetlenie a ponáhľali sa z miestnosti. Harry vrhol na Voldemort posledný pohľad. Jeho červené oči pri pohľade na ďalší Harryho útek zahoreli zúrivosťou. Ron s Hermionou chytili Harryho za predlaktia a ťahali ho vpred. Charlie im bežal v pätách.

„Tu máte,“ povedal Charlie, keď ubehli niekoľko metrov. Zo zadného vrecka vybral rokfortské brko a podal im ho. „Tu už by prenášadlo malo fungovať. Chyťte sa.“

Ron s Hermionou sa chytili brka, zatiaľ čo Dursleyovci na nich len nechápavo hľadeli. Hermiona opatrne zdvihla Harryho ruku a položila jeho prst na brko.

Tvár strýka Vernona – už tak fialová námahou – stmavla ešte viac. „Čo je to za mágiu?“ opýtal sa a pokiaľ si Harry pamätal, vôbec po prvý raz tak vyslovil to slovo na M.

„Ak sa odtiaľto chcete dostať živí, dotknite sa toho brka,“ odsekol Charlie.

„Jednoducho to urob, Vernon,“ prosila ho teta Petunia a položila prst na brko. Vernon a Dudley ju ustráchane nasledovali.

„Activius,“ zašpekal Charlie a prenášadlo ich odnášalo preč, do bezpečia, spolu so strašnými správami.

Prečo? Odpoveď súvisí s mojím programom Mar3ek’s Download Manager. Do verzie 1.0.0.6 (máj 2011) som pridal možnosť sťahovať videá zo stránok YouTube. Trvalo dosť dlho, kým sa mi podarilo napísať daný kód – a to som mal k dispozícii hotový javascript, podľa ktorého som to mohol písať.

Funkcia chvíľu pracovala správne, no potom zrazu YouTube zmenil prehrávač, pridal nové formáty videa a spolu s nimi aj spôsob, akým sú do stránky ukladané odkazy na videá. Tak som musel môj kód poupraviť. To mi veľa času nezabralo a program opäť pracoval správne.

Neubehli však ani dva mesiace a YouTube znovu zmenil spôsob vkladania odkazov na videá. Tento krát to nebola taká malá zmena a musel som preto prekopať značnú časť môjho kódu. Musím povedať, že opravovať každý mesiac jednu a tú istú funkciu ma celkom irituje. Je jasné, že YouTube to robí naschvál, aby výrobcom programov na sťahovanie videí čo najviac skomplikoval život. Ak by totiž sťahovanie videí považoval za vhodné, ponúkol by túto funkciu sám od seba.

Táto politika však nefunguje a nikdy fungovať nebude – security through obscurity nie je na internete vhodný koncept (ono to vlastne nie je vhodný koncept nikde). YouTube môže vymyslieť ľubovoľne zložitý spôsob, ako do stránky video zakomponovať, ale v konečnom dôsledku tam tá informácia musí byť – inak by si užívatelia nič nepozreli. A práve preto je nájdenie týchto odkazov v tele stránky vždy len otázkou času. Prečo potom investovať do stále nových a nových metód, keď to v praxi aj tak nemá žiadny postrehnuteľný efekt?

Neustála nutnosť aktualizovať kód potom nespraví nič iné, len že podráždi vývojárov. A preto z programátorského hľadiska nemám YouTube rád.